Tajomstvo manželstva - recenzia knihy Nesmrteľná žena (Čitateľský klub Sofia)
Pri poslednej knihe od Irvinga Stonea Nesmrteľná žena sa klub rozdelil na dve polovice. Čitateľky, ktorým sa román veľmi páčil a tie, ktoré knihu nemohli ani dočítať. Spôsob písania sa generáciami vyvíja. Inak sa písalo za čias starých mám a inak sa píše dnes. Preto sú mnohí mladí autori nestráviteľní pre staršiu generáciu svojou otvorenosťou a akousi „nedopovedanosťou“ a naopak, mladí sa nemôžu donútiť čítať klasické romány s uzavretým moralizujúcim hodnotením a pátosom. Preto som rada, že v klube máme zastúpené všetky generácie, môžeme si tak vymieňať názory na to, čo je „dobrá literatúra“ a konfrontovať sa s opačným názorom.
Niektoré čitateľky znechucoval spôsob myslenia, akým Jessie, hlavná hrdinka, rozmýšľala o manželstve. Vystihuje to napríklad citát: „Keby som bola mužom, mala by som životnú náplň. Keďže som žena, musím pracovať cez svojho manžela, a teda musím nájsť muža, ktorý mi dovolí tento cieľ dosiahnuť...“ Jessie naozaj takého muža našla a realizovala sa cez neho, napriek tomu, že bola v mnohých veciach schopnejšia ako on. Zhodli sme sa však, že v tej dobe to bol asi jediný spôsob ako sa mohla žena zviditeľniť a robiť niečo aj pre spoločnosť, nielen pre rodinu.
Mňa tento román neurazil ani nenadchol. Bolo v ňom veľa pozoruhodných detailov, ktoré ma maximálne zaujali, nad ktorými som sa vážne zamyslela, ale zároveň ma v ničom nedojal a povestné zimomriavky sa nedostavili. Celkovo však je to kniha, ktorú nepustíte hneď z hlavy a nezabudnete na ňu, keď dočítate posledný riadok. Ak sa teda mladé dievčinky, chystajúce sa vydať, chcú dozvedieť niečo o manželstve, nech sa nezastavia pri prvých sto stranách. Začiatok ich zrejme bude dvíhať zo stoličky nad príliš pokornou a prispôsobivou Jessie, ale tak ako to už v živote chodí a zvlášť vo vzťahu dvoch ľudí, na konci zistia, že Jessie nehrala žiadne druhé husle. Bola plnohodnotnou partnerkou, ktorá sa vedela presadiť aj v podmienkach pre ženu veľmi znevýhodňujúcich. V jej vzťahu nájdete pády i výhry, a to všetko na pozadí kľúčových udalostí amerických dejín. S manželom boli angažovaný a vzdelaný pár, preto ich činnosť mala mnohokrát svetový dosah. Avšak v mnohých prípadoch skončili akoby pred vrcholom. Stačilo málo a Jessie by napríklad bola pani prezidentová... Možno práve toto bol zmysel spoločnej cesty Jessie a jej manžela. Raziť cestu iným. A hoci je priekopníctvo veľmi nedocenený dar, obaja si zachovali ideály, sny a šli za nimi nech sa dialo čokoľvek. Ich viera v spoločný manželský tandem bola obdivuhodná. V rozhodujúcich chvíľach sa nebáli postaviť za svoje presvedčenie, aj keby to znamenalo odpor nadriadeným, či klasickú vzburu. Bola to naozajstná dvojica slobody.
Ani záver knihy nebol idealizovaný. Dvaja najdôležitejší muži v Jessienom živote zomreli bez jej prítomnosti, hoci by si nič tak neželala, ako ich naposledy držať v náručí. Ale ona vedela aj toto prijať pozitívne ako nakoniec všetky výzvy a životné prekážky.
Autor sa vedel vcítiť do ženskej duše. Ako jedna čitateľka klubu napísala, niekedy až zapochybovala, či Irving Stone je muž. Nesmrteľná žena je dobrým čítaním na dlhé zimné večery.
Ivana Kaduková Adamcová
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
