Čitateľský klub Sofia / Recenzia: Daniela Kapitáňová: Nech to zostane v rodine
Reality šou plná vrážd
Knižka, po ktorej sme v klube tentoraz siahli, ma prekvapila. Prvýkrát, keď som pochopila, že ide o detektívku, druhýkrát, že si zachovala napriek žánru „kapitáňovský humor“. Priznám sa, že prvé prekvapenie som si mohla ušetriť, stačilo si prečítať nejakú anotáciu, ale ja som sa orientovala podľa názvu a autorkinom predošlom diele Samko Tále Kniha o cintoríne. „Nech to zostane v rodine“ - ten názov mi tak dobre znel, že som neváhala si túto knihu kúpiť bez toho, aby som čokoľvek o nej vedela. Keďže detektívkam neholdujem, čítala som aj s istým očakávaním ako na mňa zapôsobí. Bola to veľmi príjemná oddychová kniha. Zasadená do aktuálnej doby reality šou v komerčných televíziách, pitvajúcich sa v súkromí obyčajných ľudí, ktorí v túžbe po zisku neváhajú obetovať svoju tvár. Dokonca som sa dozvedela aj nejaké princípy detektívok, napríklad že druhá vražda býva spájaná s nepohodlným svedkom, ktorý niečo videl... Alebo, keď zomrie mladá krásna žena, hľadá sa v jej okolí muž a cez neho motív vraždy. Do konca knihy som netušila, kto je vrahom, čo je asi signál dobrej detektívky. Ale porovnávať si netrúfam. V klube sa nám najviac páčila svojrázna rozprávačka Gerda Krajčírová. Hneď na začiatku sa presťahovala od profesora Kabáta k súkromnému detektívovi Županovi na Klobučnícku ulicu. Takéto vtipne premyslené slovíčkárenie v knihe nechýba a čítanie tejto knihy si môžeme užiť aj po tejto stránke.
Napriek tomu viem, že detektívky sa nestanú mojím prioritným žánrom. Sú zamerané na vonkajšie detaily, pre hĺbkovú psychológiu postáv tam nie je miesto, poznávame ich len z vonkajších indícií. Nedozvieme sa podrobnosti, prečo sa vrah prepracoval až k vražde, akými vnútornými besmi si prešiel. A hlavne, cez detektívky sa nedá robiť osobná sebareflexia, nejaké sebaspoznávanie. Sú logickou hrou s napätím a povzbudzovaním zvedavosti, ktoré podporujú myslenie, ale nezasahujú emócie.
Keďže klub som založila hlavne preto, aby sme si cez príbehy rozvíjali skryté schopnosti, premieňali samých seba, podporovali sny a odhaľovali vlastnú kreativitu, mali by sme si skôr vyberať knihy, ktoré majú aj hlbší rozmer. Pri „ľahkých“ knihách síce ľudia tvrdia, že si oddýchnu, ale zvyčajne cez ne len utekajú pred prázdnotou vlastného prežívania, alebo aby na chvíľu zabudli na samých seba. V klube sa naopak snažíme trocha povŕtať, viac sa zamyslieť aj nad sebou, aby sme tak mohli aktívnejšie pristupovať k životu. Každopádne, kto má rád detektívky, odporúčame.
Tak do skorého čítania a videnia s ďalšou knihou!
Najbližšie stretnutie bude 22.11.2011 o 17.00 na Koventnej 15 (Staré lýceum). Čítame knihu od Davida Nichollsa Jeden deň.
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
