Leto v raji - Letný camp v Dobšinej
Pri slove raj si pravdepodobne každý človek, bez ohľadu na to, či je veriaci alebo nie predstaví miesto, ktoré je krásne, miesto, kde sa človek cíti príjemne a odkiaľ sa mu nechce odísť. Je jedno miesto na tejto zemi, ktoré je také krásne, že ho ľudia nazvali Slovenským rajom, aj keď je len nepatrným odrazom toho skutočného Raja.
Ponuka prežiť týždeň v raji, aj keď len v tom našom slovenskom bola príťažlivá, a tak sa v mestečku Dobšiná, ktoré leží v hlbokom údolí na rozhraní Slovenského Rudohoria a Národného parku Slovenský raj stretlo 25 ľudí z rôznych kútov Slovenska. To čo nás spája je spoločná túžba kráčať do Nebeského raja a taktiež dve spoločenstvá bratislavského cirkevného zboru: UPC Mosty a mládež na Legionárskej. Týždeň od 12. do 19. júla 2008 bol pre nás týždňom duchovného povzbudenia, aktívneho oddychu, ako aj časom prehlbovania vzťahov a nadväzovania nových priateľstiev.
Ideálne podmienky na oddych nám ponúkla okolitá príroda. V Slovenskom raji vedú turistické trasy skôr roklinami a lesom. Obdivujú sa krasové útvary, nakoľko má prevažne vápencový ráz. Výhľady sú len ojedinelé. Aj keď počasie bolo premenlivejšie ako sme si priali a očakávali, predsa sme sa dokázali pohotovo prispôsobiť zmenám plánu a užiť si krásu tejto oblasti. Prvá, pondelková túra bola poldenná, jej trasa bola z Dediniek Zejmarskou roklinou na planinu Geravy, potom z Geráv cez Zajfy do Stratenskej Píly, odtiaľ späť na Dedinky. V stredu sme absolvovali najväčšiu túru opäť Zejmarskou roklinou na Geravy, z Geráv sme šli naprieč centrálnym Slovenským Rajom z juhu na sever do Sokolej doliny, ktorá je jednou z najdivokejších. Malá časť z nás, ktorej zdravý rešpekt nedovolil ísť touto pomerne náročnou a nebezpečnou trasou si zvolila inú, menej nebezpečnú trasu. Tí, čo postupovali podľa pôvodného plánu mohli obdivovať najvyšší vodopád v Slovenskom raji – Závojový, 75 metrov vysoký. Spoločne sme sa vrátili Glackou cestou späť na juh a zišli sme do Stratenej. Tretia, poldňová túra nás čakala v piatok. Vyšli sme Stratenským kaňonom na Havraniu skalu, odkiaľ je jeden z najkrajších výhľadov na Slovenský raj.
Na spomenutých, túrach by sme ďaleko nedošli, keby sme nemali mapu. Podobne je to aj v životoch Božích detí. Preto hlavnou témou campu bola: „Mapa pre život“, ktorú sme poznávali z 1. listu Petra. V sobotu večer ju uviedol Martin Balko. V nedeľu sme sa spoločne zúčastnili služieb Božích vo Vlachove, na ktorých slúžil brat kaplán Peter Mozola. Pondelok až piatok boli rozobrané tieto témy: 1. Mapa pre nebo, 2. Mapa na zem, 3. Mapa pre dvoch, 4. Mapa prekážok, 5. Mapa pre spoločenstvo. 1. list Petra ponúkol veľa hlbokých myšlienok, ktoré povzbudili a ukázali Boží pohľad na niektoré situácie v našich životoch.
Okrem toho sme využili aj ďalšie možnosti z bohatej ponuky Gemera a Dobšinská ľadová jaskyňa, kaštieľ Betliar a kúpalisko vo Vlachove ešte viac spestrili tento krásny a bohatý týždeň.
Radosť, pokoj, priateľstvo, jednomyseľnosť napriek našej rôznorodosti a v prvom rade Božia blízkosť je to, čo bude realitou v Nebeskom Raji. Aké to bude, keď to pekné, čo sme prežili, je iba tieňom toho, čo je pre nás pripravené ...    
Lenka Molitorisová
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
