Harold L. Senkbeil: Cesta k životu v umírajícím světe (RECENZIA)
RECENZIA
Harold L. Senkbeil: Cesta k životu v umírajícím světe
(vyd. Lutherova společnost, Praha 2009, z originálu: Dying to Live, Concordia Publishing House, St. Louis, Missori 1994 preložila Radka Brahová, 188 strán formátu A5, mäkká väzba).
Harold L. Senkbeil je profesorom pastorálnej služby na Concordia Theological Seminari vo Fort Wayne a vyše 30 rokov pôsobil ako zborový farár. Knihu Cesta k životu v umírajícím světe venoval svojim trom deťom. Napísal ju z pastoračného záujmu. Ako sám uvádza (s. 7), mal pred očami dve skupiny čitateľov: kresťanov, ktorí potrebujú viac pochopiť, „čo je to skutočná šírka a dĺžka, výška a hĺbka“ (Ef 3, 18) Božej lásky v Kristovi, a tých, ktorí o úžasnom vplyve tohto evanjelia zatiaľ nevedia vôbec nič. Autor knihu začína Luherovým výrokom: „Cirkev je jedáleň, a nie pisáreň“ ... „sám Kristus nič nenapísal, ani neprikázal, aby sme písali; prikázal, aby sme kázali svojimi ústami.“ Keď sa Senkbeil navzdory tomu odvažuje písať, robí to s nádejou, že i z tlačených slov sa čitateľom prihovorí živý hlas evanjelia. Svoj pokus priblížiť dedičstvo luteránskej cirkvi a do istej miery aj odpovedať na výzvu, ktorú postavilo luteránom americké evanjelikálne kresťanstvo, chápe ako „výpravu do oblasti kresťanského života, ktorá by sa dala vystihnúť slovami „a čo s tým teraz?“ “ (s. 9) Prízvukuje, že „to nebude turistický sprievodca, ktorý by sa dal čítať doma v kresle“, ... ale „sme spolupútnikmi“ (s. 9).
Senkbeil, hoci v sebe nezaprie profesora (vidno to zo systematického a proporčného rozdelenie knihy na časti, kapitoly a „paragrafy“), napísal toto dielo bez akademickej záťaže. Neobsahuje teda podrobné odvolávky na literatúru, ale v jeho závere nájdeme autorom odporúčané knižné tituly na ďalšie čítanie. Okrem iných aj dve knihy D. Bonhoeffera a jednu B. Gierza. Publikáciu Cesta k životu v umírajícím světe Senkbeil rozdelil na tri časti: 1. Vtelenie ako základ kresťanského života, 2. Sviatosti – ohnisko kresťanského života, 3. Liturgická podoba kresťanského života. O témach, ktoré rozoberá v prvej časti hovoria názvy jej troch kapitol: I. Náš umierajúci svet, II. Náš živý Pán, III. Naša smrť – Jeho kríž. V druhej časti sa venuje krstu, spovedi a Večeri Pánovej a v tretej časti knihy bohoslužbe spoločnej (službám Božím), súkromnej (osobnej modlitbe) a bohoslužbe všedného dňa (povolaniu – službe kresťanov).
Senkbeilov štýl písania je, podľa mojej mienky, trochu čítavejší v úvode knihy. Azda je to tak preto, lebo o svete a jeho situácii sa zrejme píše jednoduchšie, ako o tajomstvách krstu či Večere Pánovej. Výstižné sú autorove postrehy o zmene chápania šťastia („paragraf“: Svet plastových hračiek, s. 15nn). Vari ústrednou Senkbeilovou tézou je, že hoci žijeme v umierajúcom svete, umierame, aby sme žili. (Ježišova) „Cesta k životu viedla jedine cez smrť. A to isté platí pre nás. Smrť sa nedá obísť. Môžete zomrieť buď sami v tomto svete, alebo môžete zomrieť v Ježišovi. Môžete mať život po svojom, alebo môžete mať tak, ako si ho predstavuje Ježiš.“ (s. 51) Keď píše o našom živom Pánovi, triafa klinec priamo po hlavičke: (Evanjelium) „rozhodne nie je program na zlepšenie seba samého. Nie je to dokonca ani spôsob života, aspoň nie v tom zmysle, ako tento výraz obvykle používame. Kresťanstvo je miesto toho Život sám: Život, ktorý nám dáva Ježiš Kristus a umožňuje nám ho žiť“ (s 33).
Až prekvapivé prepojenie Starej a Novej zmluvy nájdeme v kapitole o krste (strom v záhrade Éden, pod ktorým satan porazil Adama a kríž, na ktorom nový Adam víťazí nad satanom; vodný hrob faraónovej armády a náš vodný hrob – krst) . Túto – i ďalšie kapitoly knihy uvádza príbehom zo súčasnosti, čím sa snaží vyjadriť posolstvo dávnych biblických textov s našou súčasnosťou. Viaceré cenné myšlienky z kapitoly o krste sú dobre využiteľné i v katechetickej i homiletickej praxi (ôsmy deň, znamenie kríža, pečať /s. 62 – 67/).
Pozitívne je, že autor nezostáva len pri vierouke (teórii), ale vieroučné otázky sa snaží prenášať do praxe. To je markantné najmä v 3. časti publikácie. Čitateľov vedie k tomu, aby nehľadali ideálnu prácu, nenahovárali si, že tráva na druhej strane plota je zelenšia, ale aby si pri premýšľaní o tom, kde by mali slúžiť Bohu uvedomili, že na miesto, kde sa nachádzajú, ich z určitého dôvodu postavil Pán Boh, že svoju úlohu môžu plniť už teraz (s. 173).
Celkovo možno povedať, že Senkbeil sa dobre zhostil svojej úlohy priblížiť dedičstvo luteránskej viery súčasníkom a pomôcť im viac pochopiť, čo je to skutočná šírka a dĺžka, výška a hĺbka Božej lásky v Kristovi. Jeho kniha môže dokonca poslúžiť ako príručka pre dospelých konfirmandov, ktorí sú ochotní isť do hĺbky a neabsolvovať prípravu len ako kurz typu „kresťanom ľahko a rýchlo“. Titul Cesta k životu v umírajícím světe je hodný pozornosti evanjelickej verejnosti, no nie len jej. Hoci je cirkev jedálňou, aj v Senkbeilovej pisárni dostaneme jedlo – možno síce nie také vábne na prvý pohľad ako to z rýchleho občerstvenia (fast-foodu), ale zato určite výživné a duchovne zdravé. Knihu si môžete zaobstarať prostredníctvom Biblickej školy v Martine, ktorá na Slovensku distribuuje aj ďalšie tituly vydané pražskou Lutherovou společností.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
