Evanjelická Bratislava a jej kostoly
Evanjelický cirkevný zbor v Bratislave (oficiálne vznikol v r. 1606) prešiel v priebehu histórie veľkými skúškami. Najťažšou bolo odobratie (r. 1672) prvých dvoch chrámov. Chrám z r. 1638, ktorý slúžil nemeckým evanjelikom (stojí hneď pri radnici), po násilnom odobratí podnes používa rád jezuitov. Chrám z r. 1658, v ktorom sa stretávali na službách Božích slovenskí a maďarskí evanjelici, bol taktiež odobraný a používa ho rád uršulínok. Evanjelický zbor bol od počiatku trojjazyčný (nemecko-slovensko-maďarský). Narýchlo a dočasne postavené artikulárne kostoly už za hradbami mesta, kam sa z mesta vysťahovali evanjelici po Šopronskom sneme (1681), nahradili v rokoch 1776 a 1777 – tesne pred Tolerančným patentom – novými kostolmi (Veľký a Malý kostol), ktoré dodnes tvoria centrum evanjelického zboru. Dnešné dva kostoly v starom meste Bratislavy na Panenskej ul. sú už treťou dvojicou kostolov.
Veľký kostol, Panenská ulica, Bratislava
Veľký, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774-76 v strohom slohu barokového klasicizmu. Podľa cisárskeho dovolenia nemá vežu a nesmel byť ani výstavný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Po prvý raz sa u nás objavil kazateľnicový oltár, do ktorého obraz namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser. Dnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger – Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.
Malý kostol, Panenská ulica (vstup z Lýcejnej), Bratislava
Dnešný Malý kostol pre slovensko-maďarskú časť zboru postavili na mieste zbúraného nemeckého artikulárneho dreveného kostola. Panovníčka Mária Terézia dovolila po Veľkom kostole postaviť aj druhý (Malý) kostol, ktorý podľa projektov M. Walcha zrealizoval František Römisch. Jednoduchý priestor s chórmi z troch strán má dnes dominantné priečelie s barokovým oltárom a kazateľnicou a obrazom o histórii kresťanstva a evanjelikov u nás. Organ bol postavený r. 1878 a je dielom jedného z najvýznamnejších slovenských organárov Martina Šašku z Brezovej pod Bradlom. R. 1980 pod vedením prof. Kramára bol kostol obnovený.
Nový kostol, Legionárska ulica, Bratislava
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si slovenská časť zboru r. 1933 postavila Nový kostol na Legionárskej ul. podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým kabrincovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom, zapísaným do zoznamu DOCOMOMO.
Zborový dom v Dúbravke, Schneidera - Trnavského 2, Bratislava
Najmladším chrámom je Zborový dom v Dúbravke, postavený ako sobášna sieň v 80. rokoch počas výstavby moderného sídliska. Priestor z betónu a skla v interiéri dopĺňa textilný obraz Credo. Architektúra, zodpovedajúca architektonickým názorom z konca 20. st. sa stala novým domovom rastúcemu spoločenstvu.
Evanjelický dom starostlivosti – kaplnka
V druhej polovici 19. stor. si začali bratislavskí evanjelici uvedomovať potrebu sociálnej práce.
Cirkevný zbor začal budovať na Palisádach budovy, v ktorých boli postupne umiestené siroty a starí ľudia. Starali sa o nich evanjelické diakonisy, ktoré si tu zriadili materský domov. Súčasťou tohto komplexu bola aj kaplnka, v ktorej sa konali služby Božie a krstili deti, narodené v nemocnici. Tento komplex budov sa stal verejnosti známy ako „Evanjelická nemocnica.“ Cirkevný zbor tieto budovy nazval „Evanjelickým domom starostlivosti“ (EDS). Autorom Evanjelickej nemocnice i kaplnky je Július Schmidt, architekt z Viedne. Areál EDS bol daný do užívania v roku 1912. Do roku 1951 slúžil svojmu účelu. Vtedy komunistický režim budovy skonfiškoval. V súčasnosti EDS opäť vlastní cirkevný zbor.
Jeho priestory postupne obnovuje. Zriadil v nich ubytovňu pre evanjelických vysokoškolákov. Sídli tu aj Komunitná nadácia a ambulancia lekára.
Veríme, že v dohľadnom čase tu bude aj domov dôchodcov. Dúfame, že vytvoríme pre mladých aj starých v EDS také podmienky, aby v ňom našli dôstojný domov. Týmto hodláme naplniť odkaz našich predkov, ktorí pochopili nevyhnutnosť sociálnej práce. Chceme v ich diele naďalej pokračovať.
Poznámka: Okrem uvedených kostolov sa v Bratislave nachádzajú aj ďalšie evanjelické kostoly – v Petržalke (www.ecav-petrzalka.sk), Prievoze (www.ecavprievoz.sk) a v Rači (Ev. a. v. farský úrad, Alstrova 39, 831 06 Bratislava 35).
J. Krivošová a kol.
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
