Praktické informácie

Krst - Byť krstným rodičom je duchovná úloha

Keď sa narodí dieťa, je pre jeho rodičov samozrejmé, že mu dávajú jesť, dbajú o jeho čistotu, prihovárajú sa mu. S pribúdajúcim časom mu pomáhajú pri prvých krokoch. Nielen pre deti platí, že aj viere - správnemu vzťahu k Pánu Bohu, ľuďom i svetu - sa treba učiť. Popri rodičoch sú v tomto ohľade dôležitými osobami krstní rodičia. Odkiaľ sa úrad krstného rodiča vzal?
Pretože apoštolovia sa so zvesťou evanjelia obracali na dospelých, je len samozrejmé, že v prvých rokoch existencie kresťanskej cirkvi sa praktizoval predovšetkým krst dospelých. Človek, ktorý sa chcel dať pokrstiť, potreboval niekoho, kto sa pred cirkvou zaručil, že záujem uchádzača o krst a členstvo v cirkvi je úprimný. Krstu predchádzala príprava - dôkladné vyučovanie o veciach viery. Krstný rodič bol v ranej cirkvi osobou, ktorá pred cirkvou osvedčila vážnosť úmyslu kandidáta krstu, potvrdila, že jeho život sa zmenil, duchovne ho sprevádzala v dobe katechumenátu (t. j. v čase prípravy na krst) a bola svedkom jeho pokrstenia. Medzi záujemcom o krst a jeho duchovným "sprievodcom" takto vznikol úzky vzťah - priam duchovné príbuzenstvo. Výstižne ho vyjadruje nemecký výraz pre krstného rodiča "der Pate" - krstný otec, kmotor (z latinského "patrinus"), čo v našom kontexte značí duchovný otec. Pretože úlohu ukazovateľa cesty viery uchádzačovi o krst a sprevádzania ho po nej vykonával krstný rodič poverený cirkvou, hovoríme o úrade krstného rodiča.
S pribúdajúcimi rokmi trvania kresťanskej cirkvi narastal aj počet detí narodených v kresťanských rodinách. Začalo prevládať vykonávanie krstu detí. Je povšimnutiahodné, že krst nemluvniat sa vnímal ako čosi prirodzené, nie ako nepatričná novota znamenajúca odklon od pôvodného Kristovho ustanovenia krstu. Úrad krstného rodiča však prešiel zmenou. Krstných rodičov čoraz častejšie vyberali rodičia - spravidla z okruhu svojich príbuzných a priateľov. Cirkev teda už neurčovala, kto bude krstným rodičom, ale prijala pravidlá, kto môže úrad krstného rodiča zodpovedne zastávať. Kým v ranej cirkvi bol krstným rodičom člen cirkevného zboru, ktorý uvádzal dospelého záujemcu o krst do cirkvi a sprevádzal ho v živote viery, dnes krstní rodičia majú podporovať rodičov v kresťanskej výchove ich dieťaťa. Prvoradou úlohou krstných rodičov vo vzťahu k pokrstenému dieťaťu je, aby sa zaň pravidelne modlievali, veď veci sa nedejú rovnako, či sa modlíme, alebo nie.
Ako sa môžu krstní rodičia stať pre svoje krstné dieťa ukazovateľmi cesty viery a sprievodcami na nej? - Spôsoby, ktorými krstní rodičia podporujú rodičov v kresťanskej výchove ich detí, môžu byť rozličné. Veď kde je láska, tam nechýba ani fantázia a dobré nápady. Podpora vo vedení vo viere závisí v určitej miere aj od toho, ako často sa môžu krstní rodičia stretávať s krstnými deťmi. Keby však aj bývali od svojho krstného dieťaťa ďaleko, vždy sa za rast jeho viery i za vieru jeho rodičov môžu a majú modliť. Popri tejto modlitebnej úlohe prispieva k dobrému napĺňaniu poslania krstných rodičov aj budovanie priateľského kontaktu s krstným dieťaťom a jeho rodičmi (telefonáty, korešpondencia - pozdrav k narodeninám či sviatkom, navštevovanie sa, prázdninový pobyt u krstných rodičov a pod.). Tiež venovaním vhodného daru - detskej Biblie i ďalšej duchovnej literatúry, nahrávok s duchovnými piesňami, nasmerovaním krstných detí na podujatia pre deti v cirkevnom zbore - na detskú besiedku, (detské) Služby Božie, vyučovanie náboženstva, tábory a ďalšie aktivity pre deti, napomáhajú krstní rodičia tomu, aby ich krstné dieťa rástlo vo viere a našlo svoje miesto v cirkvi. Mimoriadne dôležité je obdobie konfirmačného veku a dospievania. Je to čas, keď sa vzťah medzi dieťaťom a rodičmi uvoľňuje a práve krstný rodič je nezriedka dôvernou kontaktnou osobou pre dieťa. Má určitý odstup od najužšieho kruhu príbuzných; otázky a problémy dieťaťa môže riešiť "kamarátskejšie" ako rodičia.
Úloha krstného rodiča má predovšetkým duchovný charakter. Deti iste poteší aj darček, no ešte väčší význam má pre ne to, že krstní rodičia na nich myslia a modlievajú sa za ne. Osobný príklad viery, to, že dieťa vidí, že rodičia i krstní rodičia neuctievajú Hospodina iba perami, ale aj srdcom (porovnaj Matúš 15, 8), je nesmierne dôležitý.
Stáva sa, že rodičia majú svoju predstavu o úlohe krstných rodičov a vidia ju iba v spoločenskej rovine, ako priateľov, prípadne "sponzorov" či tých, ktorí by sa o dieťa mali postarať, keby to pre rodičov z rozličných príčin nebolo možné. (Tento faktor bol dôležitý predovšetkým v prvotnom období cirkvi, keď sa stávalo, že v dôsledku prenasledovania kresťanov boli rodičia zabití a úlohu aj telesného opatrenia dieťaťa prevzali krstní rodičia.) Neraz si rodičia vyberajú za krstných rodičov pre svoje dieťa ľudí, ktorí sa cirkvi odcudzili, ba dokonca takých, ktorí o sebe tvrdia, že sú ľuďmi bez vyznania - bez viery v Pána Ježiša Krista. Často sa berie zreteľ iba na ľudské ohľady a zvyky, napr., patrí sa, aby súrodenci rodičov boli krstnými rodičmi a pod. Pri krste však krstní rodičia s rodičmi vyznávajú vieru za nemluvniatko, modlia sa za neho a sľubujú, že budú vychovávať dieťa v kresťanskej viere (to v praxi znamená to, že sa zaväzujú učiť svoje dieťa modliť, budú ho privádzať do spoločenstva cirkvi - na detskú besiedku, Služby Božie, vyučovanie náboženstva, konfirmačnú prípravu a pod. a budú učiť dieťa úcte k Pánu Bohu i láske k ľuďom.) - Ako by bez formalizmu mohli sľúbiť a praxi uskutočňovať ľudia, ktorí sú bez vyznania, ktorí nie sú zakorenení vo viere, ktorým je cirkev cudzia?
Za krstný sľub sa budú krstní rodičia pred Bohom zodpovedať. Preto jestvujú v našej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku pravidlá o tom, kto môže zastávať úrad krstného rodiča. Uvádza sa v nich: Krstní rodičia majú byť zásadne evanjelici a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi, musí byť pokrstený. Krstní rodičia evanjelici a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní. Evanjelický kresťan, ktorý nemá pokrstené vlastné deti, alebo ktorého deti nenasledujú jeho evanjelické vierovyznanie, nemôže byť krstným rodičom (porovnaj 1. Timoteovi 3, 5). Z vekovej stránky za krstných rodičov možno prijať člena evanjelickej cirkvi a. v. po konfirmácii. Pri vykonávaní krstu musia byť osobne prítomní rodičia i krstní rodičia dieťaťa. Tí, ktorí nie sú členmi cirkevného zboru, v ktorom sa krst koná, musia predložiť doklady o krste a konfirmácii.
Čo ak krstní rodičia nespĺňajú uvedené podmienky? Potrebné je to riešiť v rozhovore s farárom zboru. Ten navrhne rodine krsteného dieťaťa krstných rodičov spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu v mene cirkevného zboru. Je tiež možné termín krstu posunúť, aby osoby nespĺňajúce podmienky pre krstných rodičov mali čas naplniť ich - t. j. absolvovať konfirmačnú prípravu, vyznať vieru a zložiť sľub vernosti Pánu Bohu i evanjelickej cirkvi a. v. Aj tí, ktorí nespĺňajú podmienky pre krstných rodičov, môžu byť prítomní v kostole pri vykonaní krstu, nie však zastávať úrad krstných rodičov. Pokiaľ by rodičia krsteného dieťaťa nemali vo svojom príbuzenstve a v okruhu priateľov ľudí vhodných zastávať úrad krstných rodičov, ale sú to rodičia aktívne spätí s cirkevným zborom, nájsť v ňom zodpovedných krstných rodičov nebude problém.
Určite niet dokonalých rodičov ani krstných rodičov. Nik sa nezaobíde bez Božej milosti a posilňovania vo viere. Ak túžime po tom, aby naša cirkev bola živou, potrebujeme sa rozísť s úhlavným nepriateľom viery - s formalizmom. A to aj pri výbere krstných rodičov. Nezabúdajme na to, že Pán Boh si voči úprimnému počína úprimne, ale s prevráteným divne nakladá (2. Samuelova 22, 26b. 27b).

Martin Šefranko - zborový farár (pripravené použitím viacerých prameňov)