Praktické informácie

Krst svätý - Vzkriesený k novému životu (už nie som sám svoj)

O krste sa dnes často - no mylne - hovorí pri "krstoch" kníh, CD-čiek, lodí, lietadiel. Pri takýchto reklamno - zábavných akciách sa "krstí" nielen vodou, ale aj vínom, ľadom, pieskom, soľou, ohňom... Podľa tohto chápania by krst bol uvedením do života; pokrstený znamená byť mokrý, poliaty, posypaný... Sotva sa podobnému ľudskému mysleniu dá zabrániť, aby v takýchto prípadoch namiesto o krste hovorilo o uvedení do života (lode, cédečka, knihy...). Ak toto ľudia predsa označujú za krst, potom treba prísne rozlišovať medzi krstom kresťanským (krstom svätým) a "krstom" komerčno - zábavným (nesvätým).

Slovo krst z pôvodného novozmluvného gréckeho výrazu znamená PONORENIE-VNORENIE.

Krst (svätý) nie je výmysel cirkvi (aby mala čo robiť), ale príkaz Pána Ježiša Krista. On ustanovil Krst svätý týmito slovami: ... Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko. Čokoľvek som vám prikázal, Ajhľa ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.'- (Matúš 28,18-20) - Ježiš dal cirkvi úlohu krstiť ľudí nie v mene, ale v meno trojjediného Boha.

Ak hovoríme v mene - znamená to, že krstime z Jeho - Božieho - Ježišovho poverenia. To tiež. Biblia však vraví o krstení v meno. Čo to znamená? Meno označuje konkrétnu osobu, v tomto prípade Boha: Otca, Syna, Ducha Svätého. Krstiť i meno Otca i Syna i Ducha Svätého značí, že ide o pokrstenie (ponorenie - vnorenie) do vplyvu, kompetencie, právomoci Otca i Syna i Ducha Svätého. To jest včlenenie do toho, čo Pán Boh pre nás vykonal vo svojom Synovi (čítaj: Rímskym 6,4 a Kolosenským 2,11-12). - Sme včlenení do Ježišovej smrti a vzkriesenia. Patrí nám všetko, čo nám Pán Ježiš smrťou a svojím vzkriesením získal. Odpustenie hriechov, istota, že sme Božie deti, že patríme do cirkvi, budúcnosť, ktorú Pán Boh pripravuje vo večnosti tým, ktorí mu dôverujú.

Biblia nám pripomína: Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojim telom i svojim duchom. čo oboje náleží Bohu" (1 Kor. 6,19-20).

Do Krista - Jeho smrti a vzkriesenia, sme krstom svätým včlenení ako ratolesť do vínneho kmeňa (Ján 15,1-8). Nie všetci pokrstení zrastú s Kristom. Sú aj suché ratolesti, alebo ratolesti. ktoré neprinášajú ovocie (aké? - Ovocie Ducha Svätého, ktorým: láska, radosť', pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť /Galatským 5, 22-23a/). Cez krst dostávame šancu žiť na duchovnom kmeni Pána Ježiša Krista, z Neho čerpať miazgu (duchovnú výživu). Mnohí pokrstení z nej však, žiaľ, nečerpajú. Preto duchovne hynú.

Krstiteľnica v kostoloch často stojí v blízkosti oltára. Oltár je symbolom Božej prítomnosti. Do spoločenstva s Pánom Bohom - do Jeho prítomnosti otvára dvere práve krst svätý. To znázorňuje aj vnútorná architektúra kostolov. Krstiteľnica v blízkosti oltára nie je preto, aby zavadzala, ale aby nám už svojím umiestnením vravela: Nemôžete ma nebrať na vedomie a ignorovať to, že ste pokrstení, že ste vstúpili pod Kristovu vládu, pod jeho vplyv, do Jeho právomoci.

Neraz nám akoby zavadzia, že sme pokrstení, radšej chceme byť sami svoji ako Boží. - Robiť nie to, čo chce Pán Ježiš Kristus, ale čo chcem ja... Pamätajme: sme draho kúpení (1. Korintským 6,20).

Krst detí - nemluvniat: Nie je správne povedať; Nedám dieťa pokrstiť - nech sa, keď' dospeje, samé rozhodne, či chce v Krista veriť' alebo nie. Kto takto zmýšľa, ako by povedal: "Prečo dieťatku vnucovať, akej bude národnosti? Nebudeme ho tiež učiť materinskú reč; vyčkáme nech vyrastie a potom sa samé rozhodne, ktorú národnosť' a ktorú reč si zvolí za svoju". Pri takomto postupe by sa dieťa pravdepodobne nenaučilo hovoriť, vyrástla by z neho zaostalá, škrekot vydávajúca bytosť. Ak vieru v Ježiša považujeme za dôležitú, nebudeme deťom odopierať Božiu milosť. Dáme ho pokrstiť a budeme učiť o Pánu Bohu slovom i príkladom svojho života. - Aby dieťa od malička rástlo vo vedomí; viem komu patrím, nepatrím na stranu hriechu, ale na stranu Pána Ježiša Krista.

Konfirmácia; kto bol pokrstený ako dieťa, ma pri konfirmácii možnosť' potvrdiť svoj krst. To, či sa tak rozhodne urobiť, či pri konfirmácii vyzná svoju vieru, je dokladom, že krst nemluvniat neberie pokrstenému osobnú slobodu rozhodovania. Naopak, rozhodnutie, či človek povie svojmu krstu áno alebo nie, zahŕňa.

Pokrstený človek sa má učiť, byť učeníkom - nasledovníkom Pána Ježiša Krista. Krst je teda aj zápisom do Božej školy. Je to tá najpotrebnejšia škola. Usilovné vzdelávanie sa v nej má význam tak pre časnosť, ako aj pre večnosť.