V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Prihlásenie do cirkevného zboru

Pomoc proti skleróze

Existujú 2 veci, ktoré nemôžeme urobiť sami: 1. oženiť sa a 2. byť kresťanom. Kresťanstvo vskutku nie je povolanie pre osamelých jazdcov. K tomu, aby sme mohli žiť kresťanský život, potrebujeme jeden druhého – bratov a sestry vo viere. Potrebujeme sa stretávať, zhromažďovať. To prízvukuje aj Augsburské vyznanie (AV), ku ktorému sa naša evanjelická cirkev hlási vo svojom názve. Augsburské vyznanie v 7. článku hovorí, že „cirkev je zhromaždením všetkých veriacich, ktorým sa evanjelium čistotne káže a sviatosti sa podľa Božieho slova prisluhujú.“ Ak toto zhromaždenie – zhromažďovanie sa pri Božom slove a sviatostiach zanedbávame, či vedome obchádzame, previňujeme sa proti príkazu Písma svätého.* To nám kladie na srdce: „Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa“ (List Židom 10,25a). Kto zhromažďovanie sa pri Božom slove a sviatostiach (to jest služby Božie) zanedbáva, ten sa nepridŕža Augsburského vyznania, ba svojvoľne prekrúca Písmo sväté (List Židom 10,25a ), privoláva na seba Boží hnev. Podrobnejšie o tom čítaj v širšej súvislosti spomínaného textu z Listu Židom (v 10. kapitole, veršoch 23-31).
V modlitbe Pánovej hovoríme: „Otče náš“, nie „Otče môj“. Množné číslo „náš“ prezrádza, že nemôžeme vzývať Otca na nebi, ak ignorujeme bratov a sestry na zemi (čítaj 1. List Jánov 4,20-21). Tí, ktorí sa majú radi, sa stretávajú. V mnohom platí: Povedz mi, ako často prichádzaš na služby Božie, a ja ti poviem, aká je tvoja láska k nebeskému Otcovi i k tvojim súrodencom vo viere. Alebo: Povedz mi, čo si myslíš o službách Božích, a ja ti poviem, kde sa vo svojej kresťanskej viere nachádzaš.
Každá nedeľa je pomocou proti skleróze. – Proti zabúdaniu. Každá nedeľa nám chce pomôcť, aby sme nezabúdali, že žijeme nie len z vlastnej usilovnosti či iba z pomoci a služby iných, ale predovšetkým z Božej lásky a dobroty. Každá nedeľa je dňom, keď sa chce Pán Boh s nami osobitným spôsobom stretnúť a pozdvihnúť nás z našich starostí. Práve služby Božie sú spôsobom, ako sa Pán Boh s nami stretáva. Svojím slovom a sviatosťami nás uisťuje o svojom odpustení, povzbudzuje nás v našich ťažkostiach. Slovom Božím a sviatosťami nám Pán Boh pomáha odhaľovať naše zlyhania a pozýva nás k novým úlohám.
Do kostola – na služby Božie neprichádzame, aby sme si splnili povinnosť voči Bohu v zmysle: Pomodlím sa, zúčastním sa na obrade, vhodím čosi do ofery a Pán Boh mi už nemôže nič vytknúť; „Ježiško je vybavený...“. Na službách Božích sa schádzame, aby sme sa v daroch Božieho slova a sviatostí stretli s Ježišom Kristom, ktorý nám v týchto daroch ponúka svoju pomoc. Schádzame sa, aby sme načerpali novú silu pre naše úlohy, do starostí i pochybností, ktoré život prináša. Schádzame sa, aby sme mali spoločenstvo jeden s druhým, aby sme sa navzájom za seba a za svet modlili, prosili i ďakovali.
Na službách Božích sa zhromažďujeme, aby sme si pripomínali a spolu oslavovali Božiu lásku a vernosť.
Vo februári roku 304 stálo v Kartágu 49 kresťanov pred súdom, pretože sa zišli na službách Božích napriek cisárovmu zákazu. Sú odsúdení na smrť a zahynú nie preto, že sú kresťanmi, ale preto, že sa zhromaždili. Na otázku: „Prečo?“, odpovedali: „Pretože kresťan nemôže byť bez zhromaždenia (bez služieb Božích) a bez dňa Pánovho, hostiny Pánovej (teda bez nedele – dňa Ježišovho vzkriesenia, bez Večere Pánovej).
Ako je to s nami, s tebou, so mnou? - Pridŕžajme sa neochvejne vyznania a neopúšťajme spoločné zhromaždenia. Nedeľné služby Božie nám pomáhajú nezabúdať, že nežijeme iba z vlastnej práce, ale najmä z Božej lásky, že kresťanstvo nie je povolaním pre osamelých jazdcov, ale spoločenstvo bratov a sestier vo viere v Krista.

–––––––––––––––
*Prirodzene sa to nevzťahuje na chorých, nevládnych, na tých, ktorí opatrujú takéto osoby či maličké deti (teda ľudí bezprostredne odkázaných na našu pomoc), ani na tých, ktorým práve v čase konania služieb nedeľných Božích pripadá povinná smena v zamestnaní.

S použitím viacerých prameňov: Martin Šefranko

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.