| Prihlásenie do cirkevného zboru |
|
Prečo považujem nedeľu za najpotrebnejšie parkovisko v zhone a rýchlej jazde celého týždňa
Nedeľa je sviatok, ktorý sa vžil v prvej kresťanskej cirkvi a súvisí so židovskou sobotou. Tento súvis je jasný v tom, že v sedemdňovom týždni je to jeden deň oddychu a pre veriacich možnosť venovať sa duchovným veciam. Je to skutočne veľký dar ľudstvu a celá biblická správa o stvorení (1. Mojžišova 1. kap.) je koncipovaná na modeli týždňa práve kvôli jeho poslednému dňu, sobote. Vtedy má stvorenstvo oddychovať od svojej práce a posväcovať sa, teda vnútorne očistiť, zdokonaliť svoj vzťah k Bohu Stvoriteľovi. Sobota sa dostala do užšej zbierky Božích prikázaní ako symbol a podmienka existencie Božieho ľudu. Jej nedodržiavanie sa trestalo až smrťou. Ježiš sa dostával do sporov najmä kvôli sobote. Predstavitelia židovstva je chápali príliš zákonnícky a z dňa radosti, slobody, oddychu, ktorý dáva zmysel celému týždňu, urobili ťažko znesiteľné bremeno.
Prvá cirkev, poslušná Ježišovmu odkazu, sa prestala na Starý zákon a jeho príkazy pozerať ako na záväzné pre spasenie a prísne dodržiavanie. To všetko bolo potrebné po Krista. On však zákon vyplnil, práve preto sa z neho nemôže stratiť ani čiarka, a miesto toho provizória, ktorým zákony vždy sú, dal nový zákon, zákon lásky. Aj cirkev je tu už ako „nové stvorenie“ . Symbolom tohto nového stvorenia sa stali kríž, kalich, holubica - Duch Svätý. Trojica a iné. Za jeden zo symbolov nového stvorenia v Kristu si cirkev vyvolila nedeľu. Ponechaný jej bol ten stvoriteľský a všeľudský úžasný zámer – zastaviť sa jeden deň v týždni ako to auto na parkovisku, ale bez záväznosti zákona. V zmysle apoštola Pavla by sme mohli povedať, že ak patríme Kristovi, nik nás nebude súdiť podľa zákona (v tom prípade by každý dopadol ako „zlorečený“), ale podľa milosti a lásky zjavenej v spasiteľskom diele Ježiša Krista. Nik nás teda nebude súdiť ani pre soboty, ani pre nedele, ani pre iné dni. Nedeľa sa stala symbolom nového stvorenia, najmä pre dve nesmierne dôležité veci, bez ktorých by nebola cirkev cirkvou: pre Ježišovo vzkriesenie, ktoré sa stalo v nedeľu ráno a pre zoslanie Ducha Svätého, ktoré sa udialo tiež v nedeľu. Každá nedeľa nám pripomína Ježišovo víťazstvo nad smrťou a narodeniny cirkvi. Ak chceme nedeľu klásť pod Božie prikázanie, tak potom majú pravdu adventisti siedmeho dňa. Lenže potom ideme za Krista, do Starého zákona a väčšina kresťanstva má pravdu, že tak neurobila. Ak je však nedeľa pre nás symbolom, ktorý poukazuje na Krista a ak si cirkev na nedeľu určila svoje stretnutia, hlavnú zvesť Božieho slova, spoločenstvo bratov a sestier, potom, keď som kresťan, tak to rešpektujem. Ak nie, tak ignorujem predovšetkým nie nedeľu ako takú, ale kašlem práve na to, čo symbolizuje a ju napĺňa. Svedčím tak nie o svojej láske ku Kristovi a k cirkvi, ale o tom, že mi Božie slovo, duchovná rodina, to, aby sa môj charakter čo najväčšmi podobal Božiemu charakteru a duchovný rast môžu byť ukradnuté.
Presvedčenému kresťanovi netreba, aby niekto z úradnej moci štátu nedeľu chránil. Ak za dačo stojí, nenechá si ju vziať ani vtedy, keby sa tento svet postavil na hlavu. Iná vec je, že aj ako kresťan, aj ako občan, ktorý sa odmietol zblázniť pre šialené tempo života, chcem mať v tento deň pokoj. Považujem za veľkú drzosť ku mne ako občanovi, keď napríklad blízky sused v nedeľu píli drevo na cirkulári, alebo na blízkom štadióne dav reve, skanduje oplzlé slová a ja si chcem odpočinúť od hluku všedného dňa. Tu by sa nejaký poriadok mal urobiť. To že napr. kamióny nesmú chodiť v sobotu a nedeľu je výborná vec a hospodárstvo sa preto nezrútilo.
Nedeľu nepotrebujú len kresťania, ale aj neveriaci. Je to príležitosť venovať sa rodine, porozprávať sa s deťmi, ísť s nimi na prechádzku, na návštevu príbuzných. Je to aj príležitosť vzdelávať sa, na čo cez týždeň niet čas. Dobré parkovisko potrebujú v š e t c i . Všetci sa musia aj zastaviť, občerstviť, oprášiť, rozhýbať, nanovo zorientovať, či si nepomýlili smer a vôbec pozrieť sa na svet inak ako „spoza volantu“. Ak si niekto myslí, že tým niečo stratí, tak ho ľutujem. Je to veľmi nebezpečný spolupútnik. Každému, kto aspoň toto pochopil, treba blahoželať. Som veľmi vďačný za to, že mne ako kresťanovi hovorí nedeľa viacej. Nech si nikto nedá ukradnúť tento zvláštny deň. Môže mať v ňom nenahraditeľný dar.
(Prevzaté z Evanjelického posla spod Tatier)
Ján Bohdan Hroboň
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
