Evanjelik predsa nič nestratí...? alebo: O „reďkovkovskom“ správaní (niekoľkom poznámok k ekumenickým manželstvám)
Cirkev je Božou roľou (Biblia: 1. List Korintským 3,9b) - Božou záhradkou. Istý kazateľ povedal, že v tejto záhradke majú svoje miesto stromy a kríky, kvetiny, šalát aj reďkovka. Všetko dohromady vytvára krásu a úrodnosť záhradky. Čože je to však za záhradka, keď medzi každou hlávkou kapusty a tou vedľa nej, stojí plot, či dokonca múr? Keď si reďkovka nárokuje, že je jedinou povolenou rastlinkou v tejto záhradke?
V ekumenických vzťahoch to vyzerá nezriedka podobne. Takéto „reďkovkovské“ správanie je citeľné najmä pri konfesionálne zmiešaných manželstvách. Súhlasím, že ak obaja manželia patria do tej istej cirkvi, pestovať duchovný život bude zrejme jednoduchšie. Na druhej strane - ak sme naozaj Božou záhradkou, potom by zmiešané manželstvo vonkoncom nemuselo byť nešťastím. Môže sa stať skôr krokom k ešte väčšej a pestrejšej kráse a úrodnosti záhradky. Tak by to mohlo byť, keby tu nebolo ono „reďkovkovské“ správanie.
Až doposiaľ sa v rímskokatolíckej cirkvi (RKC), ale aj v evanjelickej a. v. cirkvi vníma zmiešané manželstvo ako nie práve šťastný krok. Ak sa zdá, že je už neodvratný, vzíde automaticky otázka: kde bude sobáš? Rímsky katolík zväčša nástojí na tom, že v rímskokatolíckom kostole. Už má totiž skúsenosť, že rímskym katolíkom nesobášeným v rímskokatolíckom kostole bol následne odopretý prístup k sviatostiam. Niet div, že o možnosť ísť k spovedi a k svätému prijímaniu by žiadny neformálne veriaci nechcel prísť. „Nadôvažok“, usudzuje rímsky katolík, „veď evanjelik, ani keď nie je sobášený v ev. kostole, nič nestratí. Nevyženú ho od Večere Pánovej.“
Dišpenz
Tu sa žiada pripomenúť, o čom mnohí evanjelici a. v. (a možno ani členovia RKC) nie sú poučení. Totiž, že člen RKC môže za určitých okolností dostať výnimku (dišpenz) a jeho manželstvo bude aj RKC uznané, hoci sobášiacim nebol rímskokatolícky, ale napr. ev. a. v. kňaz. Týmito dôvodmi môžu byť: ohľad na zachovanie rodinnej harmónie, získanie súhlasu rodičov s manželstvom, ohľad na neobyčajnú náboženskú angažovanosť nekatolíckej stránky alebo na jej príbuzenský zväzok so služobníkom nekatolíckej cirkvi. V uvedených dôvodoch má rímsky katolík právo žiadať svoju cirkev o výnimku, no zvyčajne nežiada, lebo buď o tom nebol poučený, alebo nechce voliť túto „tŕnistejšiu“ cestu. Radšej argumentuje: „evanjelik predsa nič nestratí...“ Podmienkou k udeleniu výnimky, aby aj manželstvo uzatvorené v nekatolíckom kostole bolo z pohľadu RKC uznané za riadne manželstvo, je osvedčenie sa rímskokatolíckej stránky, že zabezpečí výchovu všetkých detí pre RKC, prípadne sa pokúsi aj nekatolíckeho partnera priviesť do RKC. A to je už oveľa „tvrdší orech“ ako určenie miesta sobáša. Ak sa k tomu rímskokatolícka stránka nezaviaže, nedostane výnimku k sobášu a vzťahuje sa na ňu cirkevná disciplína (zahŕňa aj odopretie prístupu k sviatostiam). Z tohto postupu: buď sa budeš usilovať, aby všetky deti boli rímskokatolícke, alebo spadáš pod cirkevnú disciplínu, vidno dva fakty:
1) ktorá rastlinka sa považuje za prakticky jedinú povolenú v Božej záhradke;
2) nie je pravda, že: „evanjelik predsa nič nestratí...“ Vidíme, že aj keď si berie člen RKC člena ECAV v ev. kostole, RKC ide cieľavedome o to, aby evanjelik a. v. stratil pre svoju cirkev deti. Deti sú budúcnosťou ECAV. Stratiť ich znamená stratiť časť budúcnosti ECAV. Našťastie časť budúcnosti, nie celú budúcnosť, lebo – tak veríme - budúcnosť ECAV je predovšetkým Božích rukách. Treba však stratiť ilúzie, že od nás sa vôbec nič nečaká. Veď za spolutvorcov budúcnosti evanjelickej cirkvi Pán Boh dnes určil práve nás, ktorí v ECAV žijeme v súčasnej dobe.
Evanjelický sobáš
Pri ev. sobáši v zápisnici podpisujú manželia dohodu o vierovyznaní a výchove detí. ECAV nátlakovo nežiada výchovu všetkých detí pre seba, ale umožňuje ev. cirkevný sobáš aj za podmienky, že si manželia budú preukazovať úctu a synov budú vychovávať podľa vyznania otca, dcéry podľa vyznania matky.
Čo teda s ekumenickými manželstvami? To, čo my evanjelici a. v. môžeme urobiť, je pochopiť, že za tvrdenie: „evanjelik predsa nič nestratí...“, naozaj treba pripísať otáznik. A radšej poriadne veľký, lebo ak sa sami zriekame detí - časti budúcnosti ECAV, ich ev. výchovy, možno nevedome, ale predsa si pod sebou „pílime konár“. Ľahostajne sa prizerať na cieľavedomé úsilie, aby všetky deti zo zmiešaných manželstiev boli len rímskokatolícke, znamená podieľať sa na likvidácii ev. cirkvi - likvidovať vlastnou pasivitou to, čo ani stredoveká protireformácia, ani totalitné režimy, ktoré Slovensko v minulom storočí zažilo, nezahubili. No dnes sa to inteligentne, potichu a žiaľ, neraz s nemým súhlasom mnohých tieževanjelikov, deje.
Čo robiť?
To najlepšie čo však môžeme a máme pravidelne robiť, je modliť sa k Duchu Svätému - darcovi jednoty za nás i za našu väčšiu (početnejšiu) sestru - RKC. Za nás: aby sme sa zbavili predsudkov, že súčasný stav sa nikdy nezmení a že je vlastne stavom normálnym. Za našu väčšiu sestru: aby zodpovední v nej pochopili, že Božia záhradka je krásna aj vďaka jej pestrosti a nejestvuje v nej nijaká jedine povolená rastlinka.
Súčasný stav, keď na Slovensku naďalej prežíva reďkovkovské správanie, nie je zdravý. Ako evanjelici nikomu nechceme v otázke sobáša a výchovy detí rozkazovať. Predsa, kým - ako doposiaľ - bude sobáš v rímskokatolíckom kostole prakticky znamenať, že všetky deti musia dostávať rímskokatolícku výchovu, je namieste odporúčať tým evanjelikom, ktorí majú vážnu známosť s rímskokatolíckou stránkou, aby uzavierali manželstvo takým spôsobom, aby všetky ich deti nemuseli byť automaticky vychovávané ako rímski katolíci. Ak to nejde inak a nie je možné sa vskutku partnersky dohodnúť, je prezieravejšie zvoliť radšej občiansky sobáš a následné požehnanie manželstva evanjelickým spôsobom. – Aby sa nestalo, že ak nám Pán Boh požehná deti, nezostane po nás v našej cirkvi náhrada, nebude toho, kto by odovzdal ďalšej generácii horiacu pochodeň evanjelickej viery.
Nenárokujeme si meniť rímskokatolícke cirkevnoprávne predpisy. Ale čosi podstatné robiť môžeme: sami sa nezriekať evanjelickej výchovy našich detí. Ináč, azda nevedome, ale predsa pod sebou „pílime konár“. Zle by si tieto slová vysvetlil ten, kto by z nich cítil strach. Vďaka Bohu, budúcnosť ev. cirkvi je v Jeho rukách, no nezabudnime: Pán Boh i nás určil za spolutvorcov budúcnosti ev. cirkvi. Ak sme si toho vedomí, vyznávajme slovom i činom, že reďkovkovské správanie, je stavom nezdravým.
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
