2. nedeľa po Zjavení, Evanjelium podľa Jána 2, 1 – 11
1 „Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. 2 Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. 3 Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! 4 Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. 5 Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. 6 Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. 7 I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. 8 Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. 9 Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha 10 a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. 11 Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci.“ (Evanjelium podľa Jána 2, 1 – 11)
Milí bratia a milé sestry!
Nespráva sa dištancovane. Nič ľudského Mu nie je cudzie. Netvári sa príliš vznešene, aby nemohol byť s nami tam, kde žijeme. Kto? – Boží Syn.
Niet takej životnej situácie, aby v nej Ježiš nechcel byť s nami, či už ide o chvíle šťastia, radosti alebo problémov, trápenia. Vo všetkom tom chce byť Ježiš s nami. To zvestuje aj príbeh o svadbe v Káne Galilejskej.
Všimnime si: Boží Syn sa z lásky k nám zriekol všetkého, sa stal sa naším bratom. On, ktorý prišiel medzi nás, aby premohol diabla, hriech a smrť, aby sa pre nás obetoval, začína svoju veľkú cestu za svojím veľkým poslaním tým, že pri svadbe obyčajných ľudí v obyčajnej obci pomôže rodine z trápnych ťažkostí. Z toho je zrejmé: Ježiš je Spasiteľ – Záchranca aj pre drobné, všedné situácie, pre celý náš život. Aj svoje všedné starosti smieme zveriť Kristovi. On naplní naše prázdne nádoby novou radosťou. Koľkých vzácnych skúseností sa zbavujeme, keď nekonáme, k čomu nás nabáda list Židom 12, 2 – 3: „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery ... myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu.“
Nech nám stáva vlastným, čo v Káne povedala Mária: Urobme, konajme všetko, čo nám (Ježiš) povie (Ján2, 5b).
S Ním – s Ježišom Kristom vstúpilo do nášho sveta čosi, čo sa podobá premene vody na víno. Voda symbolizuje starý vek a víno novú dobu, ktorú prináša Kristus. Starý vek, vek zákona, bol dobou, v ktorej sa v živote ľudí mala zrkadliť Božia sláva pomocou dodržiavania zákona. Prikázania zákona nariaďovali alebo zakazovali, avšak nedávali silu ku konaniu, lebo ľudské srdce zostalo sebecké, nevykúpené. Z textu počujeme o šiestich nádobách. Šestka je v židovstve číslo neúplnosti. Šesť nádob symbolizuje nedokonalosť zákona, ktorý nedokázal premeniť srdce človeka. Ježiš nahradil nedokonalosť zákona dokonalosťou svojej milosti. I veľký obsah nádob – išlo cca o 480 – 720 litrov – chce naznačiť, že Kristovu milosť nemôžeme vyčerpať, ak k nej vzťahujeme svoje kajúce a pokorné srdcia. Ježišova milosť je pre všetkých. Prichádza k nám aj dnes vo Večeri Pánovej. Nech nás postretne čokoľvek, nezabudnime, Kristovu milosť nemôžeme vyčerpať.
Rovnako, ako víno obsahuje aj vodu, ani zákon nie je zrušený, znehodnotený. Vplyvom pôsobenia Ducha Svätého sa však plnenie Božieho zákona stáva nie bičom, bremenom, ale túžbou srdca veriaceho človeka. Ako sa vplyvom vinnej révy a žiary slnka sa premení voda čerpaná zo zeme na ušľachtilý mok, tak sa aj náš prirodzený život – orientovaný na seba a odporujúci Bohu – pôsobením Božej milosti premieňa na život ušľachtilý, Bohu milý. Je to dlhodobý proces. No kto dovolí Ježišovi, aby Kristus konal v jeho žití, v toho živote žiari Ježišova sláva. Áno, keď Ježiš vstúpi do nášho žitia, keď ochotne konáme, čo nám hovorí Božie slovo, je to ako keď sa mení voda na víno, stáva sa zjavnou Ježišova sláva.
Predovšetkým domácnosť, manželstvo, rodina je miestom, kde má byť zjavnou Ježišova sláva. Sláva Ježišovho záujmu o nás, sláva Kristovej pomoci, sláva Ježišovej lásky k nám. Domov, manželstvo, rodina je miestom, kde sa má najlepšie prejaviť, že ako kresťania žijeme nový, Bohu milý život.
Ako sa to dá? Pozvaním Ježiša. Svadobná rodina pozvala Ježiša, aby mal účasť na ich radosti. Nešťastím mnohých ľudí je, že sa na Ježiša obracajú iba v ťažkostiach. Keď sa im darí dobre, vystačia si sami, zabudnú na vďačnosť, na to, že Ježišovi nie je nič ľudského cudzie, že Jeho prítomnosť posväcuje aj naše domácnosti. Posväcuje radostné momenty ako na svadbe v Káne, no práve tak chvíle starostí, ktoré sa neobišli ani túto svadobnú hostinu.
Ježiš chce byť s nami tam, kde žijeme. Chce nám pomáhať posväcovať naše domácnosti, pomáhať nám vytvárať z našich rodín skutočný domov. Domov ešte automaticky nie je tam, kde má človek adresu pobytu. Domov je tam, kde nám rozumejú. Toto vzájomné porozumenie potrebujeme v našich rodinách aj cirkvi ako soľ. Mnohé neporozumenia vznikajú, kde sú nereálne očakávania. Tam dochádza k svárom a zvadám. Prosme aj o odvahu vidieť zázraky, ktoré koná Pán Ježiš medzi nami, v našich životoch. Úprimná láska, pekné manželstvo, svornosť v domácnostiach i cirkvi, ochota slúžiť bez vypočítavosti, patria k týmto zázrakom. Ježiš má moc spôsobiť ich.
Náš príbeh z evanjelia začal tým, že Ježiša pozvali na svadbu. Pozvať Ježiša – to je dobrý začiatok pre každé manželstvo pre každú domácnosť, pre každého človeka. Pozvime Ho aj my do našich domácností. Dovoľte Mu, aby s nami prebýval a uvidíme ešte mnoho Jeho divov.
Bratia a sestry, modlime sa o to, aby sme životom v našich domácnostiach našou dôverou a poslušnosťou Ježišovi Kristovi, vnášali do života ľudí, s ktorými sa stretáme, nové víno radosti. Radosti z Pána Ježiša Krista, z Jeho možností, zo slávy, že Ježiš nás má rád a chce byť Pomocníkom, Spasiteľom nášho žitia i života každého človeka. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
