Žalm 119, 105
Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom. (Žalm 119, 105)
Biblia je dnes ľahko dostupná každému. Nebolo to vždy tak. Kým nebolo kníhtlače, biblické knihy sa odpisovali. Boli veľmi drahé. Vynález kníhtlače v 15. storočí znamenal nesmierne veľa aj pre šírenie Biblie. Prvou vytlačenou knihou bola Biblia. Sme vďační Guttenbergovi a všetkým, ktorí rozvíjali techniku kníhtlače.
Biblia nebola vždy dostupná, lebo nebolo vždy dovolené tlačiť a rozširovať ju. Dnes je to dovolené a každý ju môže mať v rozličných prekladoch, v rozličných formátoch. Javí sa nám to ako samozrejmé. Keď si uvedomíme, ako to bolo v iných dobách, vidíme, že to nie je samozrejmé. Sme vďační Pánu Bohu, že Biblia je a že ju každý môže mať.
Je to veľmi rozšírená kniha. Otázka je, či je také rozšírené aj jej pôsobenie. Či každý, kto má Bibliu, je pod jej intenzívnym vplyvom. Na jednej strane jej vplyv nemôže nikto poprieť. Bolo by zaujímavé sledovať, ako Biblia ovplyvnila myslenie a správanie ľudí, ako ovplyvnila dejiny a spoločnosť. Ten vplyv je nesmierne veľký. Na druhej strane by jej vplyv malo byť cítiť omnoho viac na osobných životoch mnohých jednotlivých ľudí. Z času na čas sa oddá zamyslieť sa nad tým, aký je jej význam.
Biblia je jedinečný dokument o stretaní človeka s Pánom Bohom. Nejde o stretanie v každodennom zmysle, ako keď sa stretnú dvaja ľudia. Ide o stretnutie v tom zmysle, že človek v rozličných situáciách pocíti, že vyššia moc, že Pán Boh zasahuje do jeho života. Človek je vtedy naplnený veľkou bázňou, rešpektom, lebo si uvedomuje, že sa s ním deje niečo úplne mimoriadne.
Tieto stretnutia mali význam nielen pre tých, ktorí boli priamo ich účastníkmi, ale vo všetkých dobách a situáciách majú význam pre tých, ktorí sa o týchto stretnutiach dozvedia a môžu prostredníctvom týchto správ prežiť niečo podobné. Tie originálne stretnutia majú význam aj pre nás. Časový a priestorový odstup vôbec nezmenšuje význam týchto stretnutí. Lebo nejde o náhodné stretnutia, ale o stretnutia, ktorých pôvodcom, iniciátorom je Pán Boh. Vnášal a vnáša ich preto do ľudského života, lebo vie, že k plnému a opravdivému ľudskému životu je potrebné, aby vplyv večnosti neprestajne pôsobil na život človeka žijúceho v tomto časnom svete.
Ide o stretnutia, do ktorých čitateľ Biblie môže bez ťažkostí dosadiť seba samého. Tak sa môže a má stať, že pri čítaní Biblie už nie je iba pozorovateľom a divákom, ktorý sleduje nejaký dej či udalosť zo vzdialenosti, ale cíti, že je sám vtiahnutý do tohto diania. Práve vzhľadom na toto môžeme povedať, že Biblia je aj dnes živou knihou, lebo aj pre nás je cestou k stretnutiu s Pánom Bohom, k stretnutiu, pri ktorom môže vzniknúť taká istá bázeň a rešpekt ako pri tých, ktorým boli darované tie prvotné stretnutia.
Všimnime si niektoré z týchto stretnutí. Človek cítil Božiu blízkosť, keď sa zadíval na prírodu a vesmír a s úžasom si uvedomil, že to nemohlo vzniknúť samo od seba, ale že tajomným, vznešeným, nekonečne múdrym a nekonečne mocným pôvodcom toho všetkého je Pán Boh, Stvoriteľ. Výsledkom takého stretnutia sú krásne odseky v knihe Jóbovej, v knihe Žalmov a inde, ktoré úchvatným spôsobom opisujú a ospevujú Božiu moc. Tieto state nás priamo nabádajú, aby sme sa naučili aj my takto pozerať na prírodu a vesmír, aby sme aj vedecké knihy a populárne knihy o prírode a vesmíre čítali ako náboženské knihy, ktoré svedčia o Stvoriteľovi a pomáhajú nám odhaľovať dômyselnosť a krásu jeho diela.
Človek cítil Božiu blízkosť, keď sledoval dejiny a uvedomil si, že aj do tohto diania zasahuje Pán Boh. Boli to predovšetkým izraelskí proroci, ktorým Hospodin daroval tento spôsob videnia. Proroci nás naučili pozerať na dejiny ako na dianie, ktoré usmerňuje Pán Boh. Ale aj taká kniha Zjavenie Jána je veľkolepým svedectvom toho, že napriek všetkým záhadám dejín dejiny sprevádza Pán Boh a vedie ich k cieľu, ktorý im on určil. Aj tu sme pozvaní, aby sme si osvojili rovnaký pohľad.
Proroci sa stretali celkom osobitným spôsobom s Hospodinom, keď im dával poverenie a posolstvo, ktoré mali priniesť izraelskému národu, ale aj iným národom. Stretnutia prorokov s Hospodinom sú neraz opísané dramatickým spôsobom. Pri čítaní prorockých statí si uvedomujeme jednak to, že to, čo hovorili proroci, má platnosť aj pre nás, ale okrem toho si uvedomujeme, že aj nám Pán Boh dáva určité poverenie, i keď malých rozmerov, a že žiada, aby sme ho verne plnili.
Jedinečným a vrcholným spôsobom sa ľudstvo stretlo s Pánom Bohom v celom pôsobení a diele Božieho Syna Ježiša Krista. Mnohí v jeho dobe, keď sa s ním stretli, cítili: Tu sa stretávam s večnosťou, tu Boh zasahuje do môjho života. A skutočnosťou je, že pod vplyvom tohto stretnutia sa zmenili životy mnohých ľudí, ktorí sa tak stali celkom novými ľuďmi. Pri čítaní týchto biblických statí mnohí ľudia aj v iných dobách prežívali stretnutie s Pánom Bohom, s Ježišom Kristom tak intenzívne, že sa podobná obnovujúca zmena odohrala aj v ich živote. Aj my sme pozvaní k takémuto tvorivému, obnovujúcemu stretnutiu.
Ľudia sa stretali s Pánom Bohom, keď si uvedomili, koľko dobrých vecí, telesných aj duchovných, vložil do ich života. Keď pochopili, že to nie je náhoda, ale dar láskavého nebeského Otca, celkom spontánne vytryskli z ich sŕdc a úst slová vďaky, a aj tie máme zapísané v Biblii. Pri ich čítaní si uvedomujeme, že sa aj my máme naučiť takto pozerať na všetko dobré, čo nám je dané v živote – a ďakovať.
Biblia opisuje stretnutia ľudí s Pánom Bohom, ľudí, ktorí sa dopustili hriechu. Hneď na začiatku Biblie sa spomína známe stretnutia Adama a Evy s Hospodinom. Tam sa opisujú aj závažné následky hriešneho rozhodnutia, hriešnej vzbury. Ale aj na iných miestach Písma sa pri jednotlivých hriechoch, ktorých sa ľudia dopustili, hovorí o tom, ako Pán Boh vzbudil v nich výčitky svedomia, a ak si to sami neuvedomili, tak ich k tomuto závažnému poznaniu viedol aj prostredníctvom druhých, ako napríklad v prípade kráľa Dávida prostredníctvom proroka Nátana. Takéto state nám pripomínajú, že Hospodin vidí aj všetky naše hriešne rozhodnutia a hriešne činy. Potom aj my cítime na sebe Hospodinov hodnotiaci, kritizujúci pohľad.
Človek sa stretáva s Pánom Bohom vo svojom utrpení, najmä dlhom a ťažkom. Veľký dokument ťažkého utrpenia, zdanlivo nevypočutých modlitieb, dlhého čakania, kráčania po okraji priepasti zúfalstva, ale napokon aj konečného svetla a riešenia máme v Jóbovej knihe. Trpiaci človek tam nielen z diaľky sleduje Jóbove osudy a jeho životnú cestu, ale sám je vťahovaný do podobného procesu a podobného chápania a zvládnutia svojho utrpenia.
Človek sa stretáva s Pánom Bohom, keď ho trápia otázky o zmysle života a keď pred nimi nedokáže utiecť, keď ho trápi otázka, prečo je vo svete toľko utrpenia, zla a nespravodlivosti, otázka, či to má tak zostať donekonečna, alebo či sa približujeme k nejakému definitívnemu riešeniu. Človek si vtedy uvedomuje, že tieto otázky nie sú náhodnými myšlienkovými nápadmi, ale že ich Hospodin vložil človeku do srdca, aby ho takto prinútil hľadať Hospodina, pýtať sa na neho, či už vo forme náboženských otázok, alebo formou otázok skeptických, agnostických, ateistických. Veľkým dokumentom takého stretnutia s Hospodinom je starozmluvná kniha Kazateľ. Kto si ju číta, veľmi rýchlo si uvedomí: Veď ani tie moje otázky o zmysle nie sú mojím výmyslom, ale v nich ku mne prichádza Hospodin.
Človek sa stretáva s Hospodinom v zúfalých situáciách svojho života, keď už sám nevidí východisko a keď má dojem, že sa končí jeho cesta ako pred nepreniknuteľným múrom. Keď potom príde riešenie, ktoré nečakal, ktoré by si nebol ani vedel predstaviť, uvedomuje si: To vyššia láskavá sila zasiahla do môjho života. Uvedomuje si: stretol som sa s Hospodinom. Tieto skúsenosti sú takisto zapísané v Biblii. Keď o nich čítame, vedú nás k tomu, aby sme vo svojom živote objavili príležitosti, keď sme sa už my týmto spôsobom stretli s Hospodinom. A aby sme podobné stretnutie a podobné Božie zásahy čakali aj v budúcnosti.
Mohli sme uviesť len niekoľko typov stretnutí ľudí s Pánom Bohom, o ktorých sa hovorí v Biblii. Je ich omnoho viac. Prakticky sú takéto stretnutia zapísané na každej strane Biblie. Každý z nás môže pokračovať v ich objavovaní. Dnes nám šlo predovšetkým o to, aby sme sa naučili pozerať na Bibliu ako na knihu stretnutí človeka s Pánom Bohom, a aby sme sa naučili do mnohých z týchto stretnutí dosadzovať seba a tak prežívať podobné stretnutia, o akých sa tam hovorí. Keby sme si osvojili tento pohľad, veľmi rýchlo by sa Biblia stala pre nás živou knihou s nedozerným obnovujúcim a obohacujúcim vplyvom na náš život. Potom by sme mohli zopakovať ako svoju skúsenosť slová autora 119. žalmu: „Sviecou mojim nohám je tvoje slovo a svetlom mojim chodníkom.“
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
