V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Zjavenie Krista Pána mudrcom, Evanjelium podľa Matúša 2, 1 – 12

Modlitba: Pane a Bože náš, prosíme Ťa, prebuď naše srdcia, aby v nás Tvoje slovo prinášalo vždy viac ovocia a aby sme vždy hojnejšie prijímali pomoc Tvojej milosti. Prosíme Ťa o to v mene Pána Ježiša Krista. Ame

Milí bratia a milé sestry!

Sviatok Zjavenia Krista Pána je Vianocami pravoslávnych kresťanov. Nejdeme sa púšťať do historických rozborov, prečo sú na kresťanskom Východe, napr. v Rusku, Vianoce inokedy ako v západných kresťanských cirkvách. Zato si chceme všimnúť tému sviatkov Vianoc a Zjavenia.

Na Božie narodenie (25. 12.) stojí v centre to, že Boží Syn sa narodil v maštaľke. Slávime Pána Boha, že nám poslal svojho Syna v ľudskom dieťati. Sme dojatí, že Boh nás tak miluje, že bol ochotný vzdať sa svojej slávy a prišiel do nášho ľudského, hriešneho sveta, pre ktorý je maštaľ, jej nečistota a zápach, výstižným symbolom. Na Boží hod vianočný, stojí v centre Osobnosť z maštale, Ježišov príklon k ľudskej biede. Ježiš, ktorý sa narodil ako bezdomovec, biedna maštaľ i vtedajším svetom pohŕdaní pastieri o tom vypovedajú a Božie láskavé sklonenie sa k nám, hriešnym ľuďom, potvrdzujú.

Dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána upiera náš pohľad k božskosti – božskej vznešenosti Dieťatka Ježiša. Ona žiari do sveta. Do chlieva vstupuje noblesa, z maštale sa stáva prijímacia sála. Pri nemluvniatku sa koná audiencia. Skláňajú sa pred Ním vzdelaní mudrci, dnes by sme povedali, doktori vied. Vzácnymi darmi, ktoré Mu prinášajú, potvrdzujú, že Osobnosť z maštale je kráľ sveta – že Ježiš vládne svetu.

Božie narodenie, Boží hod vianočný dosvedčuje, že Ježiš prišiel aj pre tých najbiednejších, pre ľudí, ktorých svet nemal za nič, ktorí pre svoju hriešnosť nemali budúcnosť ani nádej.

Zjavenie Krista Pána zas ukazuje, že Pán Boh sa chce dať poznať aj vzdelaným, bohatým, aj intelektuálnym špičkám. Svetlo spásy, ktoré zažiarilo v Kristovi, svieti pre všetkých, či máme iba šesť zím ľudovej školy alebo akademické tituly. Tak, ako v prírode Božie slnko svieti pre všetkých, ako Kristus – Slnko spravodlivosti zažiaril pre všetkých, ani pre nás nemá jestvovať nik, kto by nepotreboval Pána Ježiša. Nikoho neodpíšme, ani pre jeho biednosť a úbohosť, ani preto, že sa má dobre a zdanlivo sa bez Boha zaobíde.

Každý človek je citlivý na iný spôsob Božieho oslovenia. Pastierom Kristovo narodenie oznámili anjeli, mudrcom od východu – astrológom, hviezda – zoskupenie planét (konjunkcia). Pán Boh inak oslovuje neučených a inak vzdelancov, no posolstvo zostáva rovnaké: Aj vám sa narodil Pastier pastierov, Kráľ kráľov, Učiteľ učených i neučených.

Vianoce i Zjavenie Krista Pána hovoria o tom, že Pánu Bohu na nás všetkých nesmierne záleží. Pán Boh je veľmi vynaliezavý, keď sa chce dať niekomu poznať a rešpektuje danosti každého. Preto sa i my máme učiť byť Židmi Židom, Grékmi Grékom, deťmi deťom. Ani našej láske k blížnym nemá chýbať vynaliezavosť a fantázia. Treba nám prosiť, aby nám Pán Boh ukázal spôsoby, ako ľudí nasmerovať na Ježiša – najväčšie dobro v našom svete.

Sústreďme sa na niekoľko momentov z textu. Hľadajme Boha nie len rozumom, ale predovšetkým srdcom. Univerzitný profesor Anton Štefánek, kedysi povedal: „Nehľadaj Boha v hlave, ale v srdci.“ – To vyslovil múdry človek, ktorý rozum, uvažovanie vonkoncom nepodceňoval.

Mnoho ľudí videlo Ježiša počas Jeho pozemského života, ale iba niektorí, ako pastieri či mudrci od východu, v Ňom spoznali Boha. Viera nie je nerozumná. V 1. liste Jána 5, 12 čítame, že „Syn Boží prišiel a dal nám rozum poznať Toho pravého“ (Boha). Avšak mnohí, ktorí Boha hľadajú iba rozumom, Ho od seba rozumom aj zaháňajú. „Pozrite..., nie mnohí ste múdri..., nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil, čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh“ (1K 1, 26 – 28a).

Ako sa hľadá Boh srdcom? Tak, že sa pred Ním skloníme. Pokľaknutie je západným zvykom. Pôvodne patrilo k rituálu uctievania pohanského rímskeho cisára, preto bolo v kresťanstve dlho liturgicky neprípustné. A predsa, potrebujeme sa skláňať pred Bohom ako pred Vládcom nášho žitia, nie len fyzicky, ale najmä v srdci, vo svojom duchu.

V 4. knihe Mojžišovej čítame o Bileámovi, mužovi, ktorého si najali, aby preklial Boží ľud. V 4M 24, 15 a 16b a 17 a 19 nachádzame o ňom tieto slová: „Výrok Bileáma..., muža s otvorenými očami..., ktorý padá a má odokryté oči: Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela..., vládnuť bude ten, čo pochodí z Jákoba“. Keď Bileám padol pred Bohom, keď sa pred Ním sklonil, otvorili sa mu oči, porozumel Božej vôli. Vyslovil prorocké slová o Kristovi. Uvidel, čo pre neho predtým bolo skryté.

Viera nie je iba vecou rozumu, ani výsledkom logiky vecí. Viera je umením vidieť viac, viac prežívať, vidieť za povrch diania. Skutočná viera berie vážne, že aj môj všedný, banálny život je miestom, kde vládne Pán Boh, kde tvorí nové veci, kde sa presadzuje nie ľudská spravodlivosť, ktorá býva často slepá, ale spravodlivosť Božia.

Viera berie vážne, že Boh ma oslovuje cez Písmo. Mudrcov viedla najprv hviezda, ale proroctvo svätého Písma (Mt 2, 4 – 6) im  potvrdilo, že sú na dobrej ceste. Aj naše hľadanie Boha má byť konfrontované s Písmom. Ak chceme poznať Boha, potom otvárajme Bibliu, čítajme ju, prichádzajme tam, kde sa vysvetľuje, buďme poslušní slovu Božiemu.

Mudrci poslúchli Božie slovo. Našli Ježiša a svoje dary vymenili za dar nádeje. Sú naplnení radosťou a po stretnutí s Ježišom odchádzajú múdrym smerom (Mt 2, 12b). Viedla ich nie hviezda, ale Boh. Kiež toto charakterizuje aj naše stretania s Ježišom, kiež sme i my naplnení radosťou a ideme v živote múdrym smerom.

Mudrci dali viac na slovo Božie ako na slovo kráľa. Jednoznačne sa rozhodli, čie slovo poslúchnu. Iste si uvedomovali aj riziko, ktorému sa nesplnením Herodesovej požiadavky vystavujú. Nemohli však inak. Božia autorita bola vyššia ako autorita kráľova a oni Pána Boha – napomenutie od Neho, rešpektovali. Aj my sa neraz dostávame do situácií, keď sa musíme rozhodnúť. Keď Božie slovo stojí proti slovu ľudskému, proti takým trendom a zvyklostiam, ktoré sa síce v ľudskej spoločnosti presadili, ale nie sú Božie. V súčasnosti, nemenej ako za čias mudrcov, nezriedka stojí Boží nárok, Božia vôľa, Božie prikázania, proti nárokom a spôsobom spoločnosti. Ak sa dívame späť, na roky socializmu, vtedy dilema rozhodovania sa medzi Božím a ľudským nárokom jestvovala veľmi vypuklo. Dala sa rozlíšiť jednoznačnejšie ako dnes. Pádom bývalého režimu však rozpor medzi Božou vôľou a trendmi tohto sveta nezmizol. Božie slovo je i dnes v rozpore so sebectvom – často pekne maskovaným – s klamstvom, bezohľadnosťou, prospechárstvom. Naše rozhodovanie je ťažšie, pretože mnoho ráz nám nie je jasné, čo je správne, nepočujeme tak zreteľne Boží hlas. Božie slovo, ktoré nám znie z dávnych textov Písma svätého, je nesmiernou pomocou  pri učení sa, ako žiť v dnešnom svete tak, aby sme sa nespreneverili Pánu Bohu. Viera berie vážne, že Pán Boh nás oslovuje cez Písmo. I naše hľadanie Boha má byť konfrontované s Písmom. Mudrci poslúchli Božie slovo a idú múdrym smerom. Odvážime sa na to aj my?

Cesty k Ježišovi Kristovi sú rozličné a Otec nášho Spasiteľa je zvláštny Boh. Vytrvalo hľadá ľudské srdcia a dotýka sa ich spôsobom, ktorému srdce rozumie. Radosť mudrcov, ich vykročenie múdrym smerom – inou cestou, potvrdzujú, že koho sa dotkne Boh, ten je premenený.

Ďakujme, že nám Kristovo svetlo zažiarilo. Nezastierajme ho v sebe. Naopak, nosme ho v sebe verne, aby v nás horelo, až kým neuvidíme plnosť Kristovej slávy; nech v nás horí, aby aj iným pomohlo stretnúť sa s Kristom, spoznať v Ňom najväčšie dobro v našom svete. Amen.

Literatúra:
Klemens Richter: Liturgie a život (vyd. Vyšehrad, Praha 2003);
Karel Fon: výklady in: Na každý den 2004 /5.,10.,11.1./ (vyd. Kalich, Praha 2003);
Miroslav Heryán: homília in: mesačník Getsemany č- 12/1995  /57/ (vyd. Síť, Praha 1995);
Harald Karpe: Andacht /8.1./ in: Feste-Burg-Kalender fűr das Jahr 2004 (Freimund-
Verlag, Neuendettelsau 2003); Homilie Miloslava Máši /Rok B; Rok C/ (vyd. Síť, Praha 1996).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.