Nový rok, Židom 13, 8
Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. (Židom 13, 8)
Kratučké evanjelium dnešného sviatku znie: „Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote.“ Poučenie o mene dieťaťa dostala Mária, keď ju navštívil anjel Gabriel a priniesol jej správu o jeho počatí a narodení, a dostal ho aj Jozef, keď mu anjel vo sne povedal, ako sa dostane z dilemy, do ktorej ho uviedlo poznanie o požehnanom stave Márie. Pre nás je udalosť, o ktorej hovorí evanjelium, príležitosťou, aby sme sa zamysleli nad menom a osobou Spasiteľa a nad jeho významom pre nás. V Jozefovom sne vysvetlil anjel meno „Ježiš“ slovami: „lebo on vyslobodí svoj ľud z ich hriechov“. Tým je stručne a výstižne vyjadrený obsah celého Ježišovho diela. Meno „Ježiš,“ „Ješua“ naozaj znamená: „Hospodin zachraňuje“. Tým je vyjadrené, že Ježišovo zachraňujúce dielo nie je vecou historickej náhody, ale premysleným zámerom z iniciatívy Hospodina. Tým sa Ježišovo pôsobenie, smrť a vzkriesenie dostáva na najvyšší stupeň historickej dôležitosti. Cez Vianoce a vianočné obdobie – ale aj v každom inom čase – pociťujeme vďačnosť za Spasiteľa a za všetko, čo pre nás urobil.
Ako kázňový text sme prečítali vetu z Listu Židom: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky“. Okrem uvedeného významu mena „Ježiš“ nám tento text pomáha bohatšie pochopiť osobnosť Spasiteľa. Tieto slová „ten istý“ hovoria o identite Ježiša Krista. Slovo „identita“ sa aj v bežnej reči používa v dvoch významoch. Vyjadruje jednak totožnosť: identický znamená totožný, taký istý, ten istý. Keď hovoríme o identite v priebehu času, naznačujeme tým, že určitá osobnosť si v rozličných obdobiach zachováva tie isté, identické podstatné črty. Slovo „identita“ je však aj vyjadrením osobitných, jedinečných podstatných, charakterových vlastností určitého človeka. Oba významy slov „identita“, „identický“ platia v plnom zmysle o Pánu Ježišovi.
Prečítaná veta „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky“ je vrcholný výrok o jeho identite. Toto je krásne vyznanie autora Listu Židom. Ale už predtým sám Pán Ježiš povedal dôležitý výrok o večnej platnosti svojho slova: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú“. Ježišova večná identita je pekne vyjadrená v piesni: „Včera, dnes i na večnosť“ (ES 250). Ježiš Kristus je ten istý, „identický“, majúci pravú identitu včera i dnes i naveky. Ten istý včera, ten istý dnes, ten istý naveky. Ten istý vo večnosti, z ktorej vstúpil do nášho sveta, ten istý vo svojej podstate v priebehu inkarnácie, vtelenia a celého pozemského pôsobenia, ten istý vo večnosti, do ktorej vstúpil po vykonaní svojho poslania na zemi, keď mu bola daná všetka moc na nebi i na zemi. Vesmír sa mení a vyvíja, ale on ostáva ten istý, politické, spoločenské, kultúrne, náboženské pomery sa menia, ale on ostáva ten istý. Obsah životných udalostí jednotlivého človeka – každého jedného z nás – sa mení, ale on ostáva ten istý. Ak sa upneme vierou na neho, tak on, ten istý, nás sprevádza a bude sprevádzať v našom pozemskom živote uprostred všetkých zmien, a on, ten istý, nás čaká vo večnosti po prekročení tajomnej hranice, ktorá sa nazýva smrť. Jeho identita trvá cez všetky dimenzie času. To je jedna stránka jeho identity. Treba zdôrazniť, že to nie je identita stagnujúca, ale pri zachovaní podstatnej identity sa prejavuje v novom a novom pôsobení. Jeho činnosť, jeho dielo je také závažné, že svojím významom dosahuje najvyššie vrcholy. Už pre túto stránku jeho identity, totiž preto, že on je ten istý včera i dnes i naveky, sa nám oddá cez celý nový rok natrvalo a tesne spojiť s ním náš život. Nech by sa nám prihodilo čokoľvek, on ostáva pri nás ten istý so svojou vernosťou a láskou.
Jeho identita má ešte inú dôležitú stránku. Ide o odpoveď na otázku, čo je obsahom jeho identity, jeho nezameniteľnej jedinečnosti? Čo je to, v čom je on ten istý včera i dnes i naveky? Plná odpoveď je veľmi bohatá – my teraz uvádzame aspoň niektoré body jeho jedinečnosti. Prišiel k nám z večnosti, súc poslaný svojím nebeským Otcom. Uprostred svojho zemského poslania žije s ním v tesnom spoločenstve. Nemotivovaná, z neho samého pochádzajúca láska je najvyšším, naplno účinným motívom všetkého, čo robí. Nikdy, ani v najprimitívnejšom prostredí, neklesol pod vysoký štandard svojho bytia. Je totálne čistý od sebectva a egocentrizmu. Jasným, presným, exaktným pohľadom pozerá na minulosť, na prítomnosť, na budúcnosť. Jeho hodnotenie všetkých udalostí, vecí, hodnôt sveta je pravdivé a veľmi často sa líši od všeobecne rozšíreného klamného hodnotenia. Vidí nielen jednu časť ľudského života, ale všetky jednotlivosti vidí ako zasadené do najširších súvislostí. K jeho identite patrí jeho solidarita s ľudstvom ako celkom a s každým jednotlivcom. Prejavom jeho identity je tvorivosť: miluje život a neprestajne tvorí to a koná to, čo život napomáha. K neopakovateľnej jedinečnosti jeho bytosti patrí, že vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. (F 2). O nikom z ľudí nemôžeme povedať to, čo vyznávame o ňom, že on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Všetko toto a mnoho ďalšieho, čo možno povedať o jeho identite, sa nejakým spôsobom týka každého z nás. Pri každom z uvedených charakteristických znakov jeho identity si nám treba položiť otázku: čo táto charakteristická črta jeho identity znamená pre mňa, ako sa prejavuje v mojom živote? Keďže sa to všetko týka osobne aj nás, môžeme a máme do nového roku vstúpiť v mene Ježiša Krista, lebo nositeľ tohto mena je dnes živý a pôsobiaci, je dnes identický s tou čistou, múdrou, láskavou bytosťou, ktorú poznáme z evanjelií.
Aj my, ľudia, túžime po identite. O identite, osobitnosti sa dnes mnoho hovorí a píše. Je mnoho ľudí, ktorí chcú veľmi dať najavo svoju identitu. Existujú rozličné cesty k dosahovaniu identity. Tie najpovrchnejšie sa týkajú vonkajšieho vzhľadu, oblečenia, kozmetickej úpravy, ďalej vecí, ktoré vlastníme, kariéry, slávy a podobne. Nechceme povedať nič proti slušnému oblečeniu a primeranej kozmetickej úprave. Takisto nemôžeme poprieť, že rozumné používanie hmotných vecí patrí k životu. Ale nebezpečné je, ak týmto povrchným veciam pripisuje človek rozhodujúcu rolu pri dosahovaní identity. Nemôžeme sa ubrániť dojmu, že u mnohých ľudí to tak je. Kto sa s tým uspokojí a kto svoju identitu nehľadá v trvalých hodnotách, ten žije v sebaklame, a takáto takzvaná identita sa mu skôr či neskôr rozbije ako dom postavený na piesku.
Existujú aj vyslovene negatívne cesty k dosiahnutiu identity. Kto si nevie nájsť pozitívne hodnoty na pestovanie identity, upadá neraz do negativít. Vandalstvom alebo rozličnými zločinmi sa taký človek chce zviditeľniť, upozorniť na seba, tvoriť svoju identitu. Spoločnosť má s tým veľké problémy, a takýto človek koná na sebe dielo sebazáhuby.
Túžba po identite je oprávnená, legitímna, ale všetkým, ktorí po identite túžia, treba pomôcť, aby poznali a pochopili, čo je opravdivá identita, aby vedeli kriticky spoznať, ktoré sú primitívne metódy pri jej hľadaní a aby boli pri tvorbe svojej identity omnoho náročnejší, a neuspokojili sa tvorením vonkajších, povrchných dojmov, ktoré sú pominuteľné. Pravá identita si zachováva trvalú platnosť.
K opravdivej identite nám môže dopomôcť len Ten, ktorý sám má identitu v plnom, absolútnom zmysle, a to je Ježiš Kristus. Povrchné hodnoty identity sa menia s módou. Skutočné hodnoty identity nepodliehajú módnym zmenám. Znakom a dôkazom opravdivosti Kristovej identity je okrem iného aj to, že on je ten istý včera i dnes i naveky. Len u neho môžeme nájsť pre seba zdroj pravej, skutočnej identity. Aj pokiaľ ide o nachádzanie identity, platia jeho slová: Ja som tá cesta, to znamená: tá jedinečná cesta, i pravda i život. Krásnym novoročným programom by pre nás mohlo byť, že budeme chcieť tohto roku urobiť mnoho dôležitých krokov smerujúcich k pravej identite. To nás nevyhnutne privádza do trvalej blízkosti pri Pánu Ježišovi Kristovi a do permanentného pestovania spoločenstva s ním. Takto získaná a neprestajne získavaná identita už nebude pre nás vecou primitívnej prestíže, ale samozrejmou formou a obsahom života. Tak ako sa pred nikým nechválime, a to ani vo vlastnej mysli, že vieme dýchať, kráčať, pozerať, počuť – lebo by sme sa zosmiešnili – tak sa nám naša nová identita má stať samozrejmosťou, ktorú síce prijímame ako dar, ale celým myšlienkový sprievodom s ňou spojeným bude vďačnosť a vedomie zodpovednosti.
Pestovanie pravej, autentickej identity nasledovaním Ježiša Krista má veľký význam už pre časný život, keďže nás vedie na vysokú úroveň ľudskosti. A rozhodujúci význam to má aj pre náš život vo večnosti. Keď príde koniec nášho života, musíme sa rozlúčiť so všetkými časnými hodnotami, ktoré máme v tomto svete. „Nič sme nepriniesli na svet a nepochybné je, ani nič odniesť nemôžeme“ (1Tim 6, 7). Odnášame si však samých seba, svoju identitu. Odnášame si to, čo sme Ježišovi Kristovi dovolili zo seba urobiť, čo sme zo seba urobili svojimi rozhodnutiami a činmi. Rozhodnutiami a činmi človek neprestajne konštruktívne alebo deštruktívne pracuje na svojej bytosti, na svojej identite a s touto identitou odchádza do večnosti. Odnášame si, čo sme zo seba urobili vierou a láskou k Pánu Bohu, rešpektovaním Pána Boha – alebo ignorovaním a nenávisťou voči nemu; prijatím alebo odmietnutím výlučného, exkluzívneho uctievania Hospodina; rešpektovaním alebo ignorovaním jeho vôle, vyjadrenej v Desatore; prijatím alebo odmietnutím Božej ponuky záchrany v Ježišovi Kristovi; prijatím alebo odmietnutím Božieho ospravedlnenia, akceptovania Pánom Bohom; prijatím alebo odmietnutím Kristovho životného príkladu a vzoru; prijatím alebo odmietnutím Ježišovho prehĺbeného výkladu Božieho zákona; prijatím alebo odmietnutím pomoci Ducha Svätého; prijatím alebo odmietaním výzvy na pokánie; prijatím a realizovaním programu lásky k druhým ľuďom, alebo jeho odmietnutím.
Z týchto alternatív vyplýva, čo je a čo nie je pravá identita. Na svojej bytosti pracuje človek neprestajne, nezávisle od toho, či o tom vie alebo nie. Ani zďaleka si to neuvedomujú všetci ľudia. Toto dôležité poznanie by sme si cez celý tento rok mali zachovať vo fungujúcej aktivite.
Menom Ježiš, osobnosťou Ježiša Krista ako nášho jedinečného Spasiteľa, by mal byť poznačený celý náš nový rok. On je nositeľ pravej, jedinečnej identity, on je aj pre nás cestou k dosiahnutiu pravej identity. To je veľká ponuka pri vstupe do nového roka. Od toho, či Ježiša Krista prijmeme ako vodcu k našej identite, od toho závisí, aká bude v tomto ohľade naša bilancia na konci roka a raz aj vo večnosti. – Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
