5. nedeľa po Zjavení Krista Pána, Evanjelium podľa Matúša 13, 24 – 30 a 34 – 43
„24 Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. 25 Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. 26 Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. 27 Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? 28 Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? 29 On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. 30 Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly. (Evanjelium podľa Matúša 13, 24 – 30)
34 To všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách, a bez podobenstva im nič nehovoril. 35 Aby sa naplnilo prorokovo slovo: Otvorím ústa v podobenstvách, vyslovím, čo bolo skryté od stvorenia. 36 Potom rozpustil zástupy a šiel domov. I prišli k Nemu učeníci a povedali: Vylož nám podobenstvo o kúkoli na poli. 37 Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; 38 pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; 39 nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40 Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: 41 Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, 42 a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. 43 Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!“ (Evanjelium podľa Matúša 13, 34 – 43 )
Milí bratia a milé sestry!
Nielen v hospodárskej, ale aj v duchovnej oblasti jestvuje konkurenčné prostredie. Napríklad na Štedrý večer sú naše kostoly plné. Zdá sa, že sotva čo dokáže konkurovať tejto, pre mnohých posvätnej, chvíli v roku. Inokedy je však voľných miest v chráme dosť a dosť. Príčin je viacero.
Môže to byť nedostatočnosť nás, ktorí Božie slovo zvestujeme, malá schopnosť zaujať, príťažlivo a živo tlmočiť Božie posolstvo.
Príčinou je aj to, že zďaleka nie každý je ochotný pravidelne vystaviť svoj život vplyvu Božieho slova a vierou ho prijímať.
A pravdou je aj to, čo chceme zdôrazniť dnes – že je tu konkurenčné prostredie, konkurenčná sejba, konkurenčný rozsievač. Jeho samého, ani jeho prácu neradno podceňovať.
Diabol – zlo sa vplieta medzi dobro a snaží sa mu podobať. O diablovi, ktorý sa usiluje konkurovať Bohu, niekto povedal, že je Božia opica. Totiž, že sám nedokáže tvoriť, ale snaží sa aspoň napodobňovať, čo koná Pán Boh. Diabol nerobí pravý opak toho, čo Boh, ale po svojom napodobňuje Pána Boha. Kde Pán rozsieva, prichádza aj on so svojou sejbou a pokúša sa zamiešať ju medzi dobro tak, aby aspoň spočiatku bola zlá sejba na nerozoznanie od dobrej. Bol to vraj Martin Luther, ktorý k tomu výstižne poznamenal, že kde Pán Boh stavia chrám, tam si diabol postaví aspoň kaplnku. – To je spôsob Božieho nepriateľa: aspoň spočiatku až na nerozoznanie napodobňovať Božie dielo. Práve v tom je diablova nebezpečnosť, že zlo ponúka ako čosi, čo sa spočiatku na nerozoznanie podobá na dobro, či dokonca vyzerá ako ešte väčšie dobro.
Pán Ježiš to vyjadril podobnosťou pšenice a kúkoľa. Mladé výhonky pšenice a kúkoľa sú si veľmi podobné a ťažko ich rozlíšiť. Pritom kúkoľ je opojný. Keby sa jeho semeno zomlelo spolu s pšeničným zrnom, spôsobovalo by to opojenie. Možno práve kvôli tejto opojnej moci prirovnal Ježiš zlo ku kúkoľu. Aj človeka zlo opája chvíľkovým preludom šťastia, za ktorým však, po počiatočnej dobrej chuti, nasleduje trpké vytriezvenie.
Ako je to na poliach zeme s kúkoľom, tak je to na poliach ľudského života s hriechom. Aj on má sprvoti príjemnú chuť, no potom príde trpké vytriezvenie. Ako je na poliach zeme kúkoľ, tak je aj v životoch ľudí prítomný hriech, lebo rozsieva nielen Pán, ale aj konkurenčný rozsievač – Boží protivník.
Je nemálo tých, ktorí Bohu vyčítajú, že je príliš pasívny či až bezmocný zasiahnuť proti zlu. Vravia: Keby Boh existoval, alebo keby bol naozaj všemohúci, nedovolil by, aby sa vo svete šírilo zlo, aby panovala toľká nespravodlivosť. Kto však takto uvažuje, nevie čo žiada. Veď keby Boh okamžite a všade uplatnil spravodlivosť, prinieslo by to aj trest za naše hriechy, lebo kúkoľ hriechu nerastie iba okolo nás, mimo nás, ale aj na poli nášho vlastného života.
Ako sluhovia z podobenstva, máme aj my tendenciu byť rýchli v súdoch, v rozhodovaní, čo je dobrá sejba a čo zlá. Tomuto Pán – ten dobrý Hospodár vraví podobenstvom o kúkoli jednoznačné: nie. Ježiš nám ukazuje, že nemôžeme byť nad dobrou a zlou sejbou ako sudcovia. Nielenže by sme tým ničomu nepomohli, ale táto úloha neprináleží nám. Pretože aj keď Boh do nás zasial pšenicu, kúkoľ hriechu nerastie iba mimo nás, ale aj na poli nášho žitia. A pole, teda aj náš život, patrí Hospodárovi – Bohu. Žatva bude naplno v Jeho réžii.
Nežiadajme Pána Boha, aby zaraz a všade uplatnil spravodlivosť. Veď aj my sami viac, ako iba striktnú spravodlivosť potrebujeme Božie odpustenie. Dnes nám ho Pán Ježiš vo svojej Večeri nanovo ponúka.
Ak sme pravdiví, musíme uznať, že aj do poľa nášho žitia padlo zlo a zapustilo tam korene, že kúkoľ nie je len okolo nás, ale aj v nás samých. Viac, ako to, aby Boh okamžite a všade uplatnil svoju spravodlivosť, potrebujeme Pánovu milosť a odpustenie. Keďže sami nevieme dokonale posúdiť, kto vskutku žije podľa Božej vôle a kto sa ako Boží nasledovník iba tvári, buďme trpezliví. Ježiš nám zakazuje už teraz oddeľovať kúkoľ od pšenice. Ako je On trpezlivý, buďme trpezliví aj my. S kúkoľom by sme totiž mohli ľahko vytrhať aj pšenicu.
Koľkože len pšenice sa odstránilo, keď boli v protireformácii násilím likvidované evanjelické cirkevné zbory? Stúpenci protireformácie v pomýlenej horlivosti pšenicu dusili vytrhávali a kúkoľ nechali rásť. No príklady pomýlenej horlivosti by sme našli aj v našej cirkvi.
Medzi členmi súčasnej evanjelickej cirkvi je nemálo tých, ktorí sú vo veciach viery ľahostajní, ktorí v mravnom živote alebo aj vo vierouke spravili poriadne veľké kotrmelce. Spomeňme napr. v našej cirkevnej tlači nedávno medializovaný opakovaný krst v jednom z cirkevných zborov na severe Slovenska. Zaiste, tým, čo spoločenstvo ohrozuje, sa treba vážne zaoberať. V zmysle Ježišovho podobenstva sa však chráňme niekoho príliš rýchlo odpísať. Veď nie nám, ale Pánovi patrí posledné slovo. On si svojich nájde aj medzi tým, čo sa nám javí byť kúkoľom a kúkoľ presne odhalí medzi tým, čo sa nám zdá byť pšenicou. Definitívne oddelenie kúkoľa od pšenice patrí Bohu. Preto, keď aj v našom cirkevnom zbore rastie nielen pšenica, ale aj kúkoľ, nemusíme rezignovať, ani sa utrápiť. Ježiš naloží s kúkoľom so všetkou prísnosťou. On nie je ani nespravodlivý, ani slepý voči zlu. Nedáva vyhliadky tým, ktorí majú charakter nebezpečnej, ničivej buriny.
Nemožno však robiť posledný súd, keď ešte trvá čas rozsievania. To nás núti zastaviť sa a premýšľať nad tým, čo rastie na poli nášho života. Pýtajme sa, som Boží, alebo diablov? Patrím k synom / dcéram Božieho kráľovstva, alebo k potomkom zlého? Akú úlohu zohrávam tam, kde žijem? Úlohu pšenice – toho, čo nasýti, posilní, a či úlohu kúkoľa, ktorý odoberá energiu, omamuje, otrávi a kazí pšenicu? Platí o mne, o nás, že dobré zrno má dosť životaschopnosti, aby vyrástlo medzi kúkoľom, alebo ma / nás kúkoľ udúša.
Kým žijeme, vždy je tu možnosť, aby sme sa stali Božou pšenicou. Stal sa ňou aj márnotratný syn, aj kajúci lotor na kríži. Ježiš ich prijal na milosť. Dnes možnosť prijať milosť a odpustenie Pán dáva nám. Či ju budeme mať aj zajtra, nevieme. Preto nebuďme unáhlení v súde nad inými a vedzme, že dobru najviac prospejeme, keď sa z milosti staneme dobrou sejbou – tou Božou pšenicou. K ničomu menšiemu nás Pán Ježiš nevolá. Nech zo slova, počuteľného aj viditeľne zvestovaného skrze dary svätej Večere, vzíde na poliach našich životov dobrá úroda. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Modlitba: Pane, Ty tvoríš a Tvoj konkurent diabol iba napodobňuje. Ide mu to výborne. Kde Ty staviaš chrám, on buduje kaplnku. Priznávame, že sme neraz naleteli jeho ľsti a úkladom. Prosíme, odpusť nám, že sme neboli vo viere ostražití a nezbadali, že diablove ponuky vôbec nie sú väčším dobrom, ako to, čo nám s láskou dávaš Ty.
Zmiluj sa nad nami, ktorí sme sa nechali opojiť chvíľkovým šťastím hriechu. Vyznávame, že kúkoľ hriechu nerastie len okolo nás, ale aj na poliach našich životov. Ďakujeme, že si s nami trpezlivý, že nás rýchlo neodsudzuješ, ako sme nezriedka my rýchli súdiť iných. Náš dobrý Pane, oslavujeme Ťa, že žatva bude naplno v Tvojej réžii.
Velebíme Ťa, že nás pozývaš k stolu svojej milosti. Daruj nám svojho Ducha, aby sme sa jej vierou pevne držali a Tvoju vzácnu milosť nebrali nadarmo. Veď Ty nedávaš dobré vyhliadky tým, ktorí sa uspokojili s charakterom kúkoľa.
Ďakujeme Ti za trýzeň, obeť a umučenie, ktoré namiesto nás z lásky k nám podstúpil Tvoj Syn. Pomáhaj nám, aby sme rástli ako dobré zrno, ktoré si raz zhromaždíš do sýpok vo svojom kráľovstve. Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
