V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

4. nedeľa po Zjavení, Ef 4, 22 – 32

Vyzlečte si starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami. Obnovte sa duchovným zmýšľaním a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy. Preto odhoďte lož a každý hovorte pravdu so svojím blížnym, lebo sme si navzájom údmi. Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi. Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu. Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie. Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia. Odhoďte každé rozhorčenie, vášnivosť, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi. (Ef 4, 22 – 32)

V Biblii je mnoho podobenstiev a obraznej reči. K jednotlivým javom a činnostiam z každodenného života sa pripodobňujú určité udalosti duchovného života. Má to svoj pedagogický význam. To, čo sa odohráva v duchovnej oblasti života, sa nedá tak ľahko postrehnúť, vidieť. Preto jednotliví autori Biblie používajú obrazy a podobenstvá z každodenného života, lebo tie sú každému jasné. Vychádzajúc z niektorého každodenného obrazu, môžu potom povedať: Podobne je to aj v duchovnej oblasti. Tak sa človek naučí ľahšie vnímať aj tú duchovnú oblasť a duchovné udalosti svojho života, a možno ho tieto veci potom aj viac zaujmú. S obraznou rečou alebo dokonca s obraznými úkonmi sa stretáme u starozmluvných prorokov. Neprevýšiteľným majstrom podobenstiev a obraznej reči je Pán Ježiš Kristus. Z evanjelií poznáme mnoho jeho podobenstiev o kráľovstve Božom, ako aj ďalšie obrazné vyjadrenia.

Náš prečítaný text z Listu Efezským tiež používa obrazné vyjadrenie závažnej duchovnej udalosti v živote človeka. Začína sa celkom všedným obrazom, obrazom preobliekania. Keď má človek na sebe špinavú bielizeň, špinavé šaty, umyje sa, okúpe sa a preoblečie sa do čistého. Po takejto očiste a preoblečení sa hneď cíti sviežejšie, sviatočnejšie.

Podobná zmena sa má odohrať aj v duchovnej a mravnej oblasti nášho života. Na to mieri apoštol, keď píše: „Vyzlečte si starého človeka...a oblečte si nového človeka.“ Celý prečítaný text je potom podrobnejším rozvedením, rozpracovaním tejto základnej požiadavky. Ide o radikálnu zmenu životných spôsobov. Všetkých nečistých, nízkych zvykov, všetkých nečistých činov sa má človek rozhodne zrieknuť, zavrhnúť ich, a osvojiť si namiesto nich niečo celkom nové.

Takúto zmenu života pokladá apoštol za nevyhnutnú. Uvádza aj niektoré dôvody. Hovorí o tom hneď prvá veta: „Vyzlečte si starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami.“ Inými slovami ide tu o túto výzvu: Zanechajte staré, zlé životné spôsoby. Ak žijete starým, hriešnym spôsobom života, ste nekritickými otrokmi svojich vášní, zlých žiadostí, ktoré vychádzajú z vášho vnútra. Tieto vášne, túžby, žiadosti vášho vnútra sľubujú síce, že vám prinesú veľké šťastie, ak sa budete riadiť podľa nich. Ale to je pustý klam a mámenie. Ako otroci svojich vášní nikdy nedosiahnete skutočné šťastie. Chvíľková rozkoš vám len zastiera tragickú skutočnosť, že sa rútite do záhuby. Lebo nekritická poslušnosť vlastným vnútorným hriešnym popudom vedie nakoniec určite k sebazáhube, k sebazničeniu. Apoštol vyzýva na radikálnu zmenu životných spôsobov preto, lebo život v starom štýle je život v sebaklame a vedie k záhube osobnosti. Apoštol napísal toto na základe vlastnej skúsenosti. A ak si trocha pozornejšie všímame život, život svoj, život druhých ľudí, musíme mu dať za pravdu.

Ľudia majú často zlý zvyk kritizovať len kvôli kritike. Keď je kritika pravdivá a povedaná v záujme nápravy, je v poriadku. Ale kritika je často buď zlomyseľná alebo nedomyslená. Človek, ktorý takto kritizuje, poukazuje síce na chyby a nedostatky, ale nedá si už tú námahu, aby ukázal, čo by sa malo robiť namiesto toho, čo kritizuje.

Biblia tiež obsahuje kritiku, a to miestami veľmi ostrú. Ale od zlomyseľnej a od nedomyslenej kritiky sa zásadne líši tým, že vždy ukáže aj to nové, pozitívne, čo treba robiť namiesto toho, čo je podrobené prísnemu súdu. Tak je to aj v našom texte, kde sa kritizuje starý človek, to znamená staré životné spôsoby. Najprv je toto nové vyjadrené len celkom stručne pojmom „nový človek“: „Oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy.“ Pán Boh má určité predstavy o ideálnom človeku, predstavy, ako by mal tento človek myslieť, ako by mal konať, ako by sa mal správať vo všetkých životných situáciách. Čím viac sa človek priblíži k tomuto ideálu, tým viac je človekom. Blížiť sa k tomuto ideálu, to apoštol nazýva: obliecť si nového človeka.

Ako sa táto zmena má uskutočniť, kde sa tento proces obnovy má vlastne začať? Táto otázka je nevyhnutná, aby sme vedeli, ako sa máme pustiť do tohto diela obnovy na nás samých. V texte nachádzame na ňu odpoveď, odpoveď, s ktorou sa stretáme aj v iných apoštolových textoch aj v evanjeliách. Odpoveď je v našom texte formulovaná takto: „Obnovte sa duchovným zmýšľaním.“ Inými slovami sa to dá vyjadriť takto: Obnovte sa duchovnou premenou, duchovnou transformáciou svojho myslenia. Pretože sa s týmto pravidlom stretneme v Novej zmluve častejšie, musíme sa domnievať, že ide o zásadnú novozmluvnú myšlienku, ktorú si treba dobre povšimnúť. Jej obsah je tento: Proti záplave impulzov, často hriešnych impulzov, ktoré vychádzajú z nášho srdca, z nášho podvedomia, treba postaviť nové myslenie, myslenie, ktoré zdroj svojej energie a svoj nový obsah nachádza v Božom Duchu, myslenie, ktoré sa učí myslieť od tohto Ducha.

Apoštol si nikdy nemyslel, že obnova človeka je dielom samého človeka. On na sebe zažil obnovu tak, že sa cítil premožený silou Ježiša Krista. Aj naša obnova, zoblečenie starého a oblečenie nového človeka, sa môže uskutočniť len tak, že Boží Duch zlomí náš hriešny odpor a že nás naučí myslieť novým spôsobom. Preto je v texte výzva, aby sme tvrdohlavo neodporovali pôsobeniu Božieho Ducha: „Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.“

To, čo obsahujú ostatné verše, ktoré sme ešte nespomenuli, to je niekoľko praktických príkladov, ktoré ukazujú, v čom má spočívať tá zásadná životná obnova, a čo má prakticky znamenať tá zmena, keď si zoblečieme starého človeka a oblečieme si nového človeka. Tieto jednotlivé príklady a požiadavky môžeme čítať pekne zaradom.

„Preto odhoďte lož a každý hovorte pravdu so svojím blížnym, lebo sme si navzájom údmi.“ Tým, že nám bol daný dar reči a že nikto nevidí do nášho srdca, máme dve možnosti: hovoriť pravdu a hovoriť nepravdu. Náš starý človek, to znamená skazené centrum našej bytosti, nás často núti použiť tú druhú, veľmi zlú možnosť: hovoriť nepravdu. Niekomu sa klamanie v drobných veciach môže zdať malichernosťou, ktorá nemá nijaký dosah. Ale po prvé by sme si mali uvedomiť, že klamať druhému, a to neraz s nevinnou, svätou tvárou, je veľké poníženie toho druhého. Preto apoštol hovorí: Keďže sme si navzájom údmi, údmi na tele Kristovom, klamanie by nikdy nemalo vychádzať z nášho srdca a úst. Okrem toho treba mať na pamäti, že z malých začiatkov môžu vyrásť veľké veci. Z malých klamstiev môžu vyrásť veľké klamstvá, klamstvá obludných rozmerov, ktoré dokážu tak nepríjemne otráviť život nielen v malom rodinnom spoločenstve, ale aj vo veľkej spoločnosti, ba aj v medzinárodných rozmeroch. Tu sa ukazuje, že apoštolove výzvy na vnútornú obnovu nie sú len záležitosťou zbožného jednotlivca, ale i malého a veľkého spoločenstva.

„Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“ Hnev proti druhému človeku je tiež vec nášho srdca, nášho podvedomia. Často sa mu v prvej chvíli nedokážeme ani ubrániť. Apoštol to vie, ale žiada aspoň toto: Krotiť svoj hnev, aby nás nepriviedol k nijakým nepriateľským činom, a potom čím skôr hnev z vlastného srdca odstrániť. Stanoví tu aj zaujímavý termín: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“. To znamená: najneskoršie do večera, do západu slnka vyrovnajte sa vo svojom srdci so svojím hnevom, aby sa spoločenstvo čím skôr obnovilo, a aby ste svojím nekontrolovaným hnevom neposkytli diablovi záchytný bod na pokúšanie k zlým, nezodpovedným činom.

„Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu.“ Tieto slová nepotrebujú osobitné vysvetľovanie. Dnes sú aktuálne takisto ako v tej starej dobe. Len si treba uvedomiť, že toho kradnutia, drobného, veľkého a veľmi veľkého, je dnes veľmi mnoho. Pozerať treba pritom nie iba na druhých, ale aj na seba. Potrebné je mnoho práce na vlastnom srdci, aby sme tieto slová dokázali dôsledne uplatniť.

„Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie. ... Odhoďte každé rozhorčenie, vášnivosť, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou.“ Svojimi slovami vytvára človek okolo seba určité ovzdušie. Toto ovzdušie ovplyvňuje druhých ľudí. Ak slovami vytvárame dobrú atmosféru, napomáhame ich duchovný rast. Ak slovami vytvárame otrávené ovzdušie, kazíme druhých ľudí. Pán Ježiš povedal: „Beda tomu, skrze koho pochádza pohoršenie.“ Z toho vidno, akú veľkú zodpovednosť máme za každé slovo, ktoré vyjde z našich úst. Nový človek musí na toto všetko pamätať. Zásadná zmena aj v tomto ohľade patrí bezpodmienečne k vnútornej a vonkajšej obnove.

„A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi.“ Toto sú slová zásadného rázu. Proti svojmu sebectvu, proti starému človeku v sebe môže úspešne bojovať len ten, kto druhého človeka, svojho blížneho, začne brať vážne, kto s ním začne vážne počítať. Potom sa nájdu aj vhodné životné spôsoby, ktorými sa tento nový pohľad na blížneho prakticky prejaví. Okrem iného sa to prejaví v ochote odpustiť a aj po napätiach začať znova budovať pekné spoločenstvo.

Nielen v nových šatách sa človek cíti dobre. Predovšetkým ako noví ľudia sa budeme cítiť dobre a šťastne. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.