3. pôstna nedeľa, Jeremiáš 20, 7 - 13
„Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! - volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem. Lebo som počul šepot mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Udajte ho! Udajme ho! Všetci, ktorí
sú mi priateľmi, striehnu na môj pád. Azda sa dá zviesť; potom ho premôžeme a pomstíme sa mu. Ale Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa potknú moji prenasledovatelia a nič nezmôžu. Vyjdú úplne na hanbu, lebo nebudú mať úspech; večná a nezabudnuteľná bude ich potupa. Hospodine mocností, ktorý skúmaš spravodlivého a vidíš ľadviny i srdce, kiež uzriem Tvoju pomstu nad nimi, lebo Tebe som postúpil svoj spor. Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vyslobodil život úbožiaka z ruky zločincov.“ (Jeremiáš 20, 7 - 13)
Milí bratia, milé sestry,
smie sa takto hovoriť? Patrí sa takto jednať s Bohom, ako to robí Jeremiáš?
Prináša samé sťažnosti, vnáša nepokoje, formuluje kritiku. Nie sú jeho prejavy zvláštne? Nie je tento človek mimo?
Jeho vnútorné boje sa odvíjajú zo sťažností, sebaľútosti. Z modlitby Božieho proroka, v ktorej sa lamentovanie strieda s obvinením, sa vzápätí odvíja rozhodnutie, že službu, poverenie radšej vzdá. Ale ani to nejde.
To, čo okolo seba vidí, sa nedá - ani uniesť, ani ignorovať. Nevie s tým žiť. Nemôže. Nechce.
Dostal sa do zúfalstva, padol na dno, no stále nezmĺkol.
Za svoje trápenie obviňuje Boha. Zostavuje obžalobu...
Ale napriek všetkému nestráca orientáciu.
Nebedáka do prázdna, ale vylieva sa pred Bohom. Ešte s Ním hovorí.
Aj vo svojom zúfalstve sa drží Boha. A to je dôležité.
Bratia a sestry,
Boh naše výkriky zvládne – ako zvláda múdry rodič agresívne aj naivné prejavy svojho dieťaťa. Nechá, aby sme sa vyrozprávali, aby sme pred Ním pomenovali biedu. Tú, ktorou trpíme – aj tú, o ktorú sme sa pričinili. Potrebujeme jej porozumieť. Aj my si potrebujeme ujasniť svoje postoje - to, či je naše postavenie, úlohy, ktoré zastávame v rodine, v povolaní, cirkvi a spoločnosti stále aktuálne.
Jeremiáš je prorokom, ktorému jeho poverenie neradno závidieť. Robí všetko preto, aby svoje poslanie naplnil – preto všetko konzultuje s Bohom. Do prorockej služby sa netlačil. Už pri prvom oslovení v mladosti upozorňoval na svoje obmedzenia, svoje limity. No tie Bohu nevadili. Jeremiáša potreboval a na jeho obavy reagoval: Neboj sa, lebo ja budem s tebou.
Bratia a sestry,
Boh pracuje medzi nami týmto spôsobom dodnes. Aj dnes vysiela medzi nás prorokov – ľudí, pre ktorých sú náročné ciele budúcnosti dôležitejšie ako pohodlie dneška. Stále sú na ceste. Neuspokojujú sa s tým, čo väčšina. Ich vnútorné zápasy, ich nepokoje vedú k nevyhnutným zmenám.
Vedia, že ak sa má na tejto zemi uskutočniť aspoň niečo z Božej vôle, ak sa má služba Bohu zrkadliť v službe k človeku, vždy to stojí námahu. A často aj obete.
Preto sa dá veľmi dobre rozumieť opatrnosti, zaskočeniu ľudí, ktorí podľa evanjelia mohli Ježiša nasledovať. V rozhodujúcej chvíli zapochybovali, či by takých zlomov, všetkých zmien boli schopní.
Každý človek je v živote postavený pred skúšky, výzvy, ktoré sa javia nezvládnuteľné. A aj medzi naše prvé reakcie, bratia a sestry, patrí myšlienka, ako z toho vycúvať, ako uniknúť. No kdesi hlboko vo vnútri sa v nás ozýva: Počkaj. Možno je to tvoja úloha, Tvoje poverenie, na ktoré nájdeš silu, ktoré zvládneš. Tu potrebujú práve teba. Neboj sa.
Jeremiáš Bohu neuhol. Neušiel.
Jeho úlohou bolo varovať národ pred zajatím, mal predpovedať súd, hlásať nutnosť zmeny, obrátenia. Snažil sa urobiť všetko najlepšie ako vedel. Ale súd neprichádzal, nič sa nedialo – aspoň hneď nie – a preto jeho katastrofické scenáre / vychádzali na posmech. Jeremiáš sa cítil znemožnený, podvedený, čo ho (prirodzene) úplne vyčerpalo.
Kam prišiel, ukazovali na neho prstom, ostal vysmiaty, potupený. Sám. To, čo hlásal v Božom mene, bola podľa poslucháčov arogancia, namyslenosť. Pokladali ho za blázna, ktorý maľuje čerta na stenu. Jeho predpovede sa neplnili. A to bol dôvod, prečo jeho zvesť prebúdzala len odpor a nevôľu.
Jeremiášova skúsenosť nie je, nebola ojedinelá. Žiaľ. Podobné schémy sa opakujú dodnes.
Keď ktosi nejde s väčšinou, nepláva s prúdom, a vyrušuje pokoj ľudí, musí byť pripravený / na odmietanie.
Americký esejista a sociológ William Holly Whyte popísal v roku 1952 termín groupthink.
Vysvetlil ho ako skupinové uvažovanie, pri ktorom sa skupina snaží minimalizovať vnútorné rozpory a konflikty za tu cenu, že odmieta kriticky analyzovať, testovať a zvažovať odlišné myšlienky. Skupinové myslenie vedie k posilneniu určitého typu myslenia, ktoré je obvykle určené vyššou autoritou – vodcom sekty, charizmatickým politikom – alebo akoukoľvek silnou osobnosťou.
Jednota názoru má najprv za následok vyššie sebavedomie celej skupiny, ktoré sa prejavuje ako morálna nadradenosť nad jedincami a skupinami, ktoré v diskusiách a konfliktoch svoje porozumenie svetu iba hľadajú. Tieto skupiny nie sú presvedčené len o tom, že ich názor je správny, ale veria, že sami sú lepší a spravodlivejší. Táto viera skupine najprv pomáha, ale tým, že sa vzďaľuje realite, ju začína brzdiť. Medzi symptómy tohto myslenia patrí presvedčenie o vlastnej nezraniteľnosti, odmietanie varovných signálov, či nutkanie označiť ľudí s iným názorom za hlupákov a škodlivé živly.
Tomuto popisu zodpovedá nielen Jeremiášov, ale aj Ježišov príbeh.
Prichádza medzi ľudí s milosťou, núka novú slobodu v odpustení. Predstavuje nový obraz milujúceho Boha. Ale hneď je okolo Neho mnoho vzdelaných zbožných, ktorí Ho sledujú, rozmýšľajú, pričom by Ho nachytali a obžalovali. Striehnu na to, kedy povie alebo urobí niečo, čo je v rozpore so zákonmi, ktoré poznajú a vykladajú...
Ježiš to znáša. Neporozumenie, odcudzenie, utrpenie aj ukrižovanie podstúpi. Vie, že iná cesta k vykúpeniu nebude v našich pomeroch možná.
Jeho príbeh však nekončí na kríži. A Ježiš o tom vie. To, čo medzi nami dokonáva, uzatvára, znáša do dôsledkov, do konca, sa však odvíjalo od dôverného, blízkeho spojenia s Bohom. V tichu a sústredených modlitbách. Tu získava podporu, zápasí o zmysel. V prosbách o silu, ale aj vo výkrikoch strachu a potupenia z kríža. Vie, že LEN v tom spojení je život.
Aj Jeremiáš si napriek šikanovaniu spomína na skúsenosť podpory. Zažil, že Hospodin je s ním ako mocný hrdina – preto sa potknú jeho prenasledovania a nič nezmôžu. To, že číhajú na jeho chyby, ho už nelikviduje. Všetko sa raz obráti proti nim.
To, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, platilo a platí.
Malomyseľnosť a pochybnosti prichádzajú na každého, kto sa odváži vstúpiť do konfliktov a pomenovať ich. To veľmi často ruší pohodlie jednomyseľnosti. Preto je človek napriek všetkej odvahe a presvedčeniu, že spolupracuje na dobrom diele, odkázaný na Božiu podporu.
Dnes k nám Božia pomoc prichádza v daroch Večere Pánovej. Prichádza v ubezpečení, že Boh bude s nami všade tam, kde sa ocitneme na dne. V odcudzení, ale aj v dôsledkoch vlastného zlyhania. V trápení, ale aj ako ľudia, ktorí sa doteraz snažili krízy prehliadať.
Boh má moc meniť a zasahovať do nášho premýšľania, aj do vývoja situácií v spoločnosti.
Často je potrebné to staré rúcať a hubiť – až potom sa dá čosi nové postaviť.
Pri tom náročnom procese obnovy, premeny, a možno čakania smieme byť aj slabí. Smieme si priznať, že Bohu niekedy vôbec nerozumieme, že sme v koncoch. Smieme sa vzbúriť, rozčúliť ako Jeremiáš. To, že to robí, považuje Luther za zvláštnu útechu. Vyjadril sa, že „Bohu je určite milšie nariekanie svätých ako halleluja zbožných pokrytcov.“
Pred Bohom prichádza Jeremiáš k pokoju. Jeho výčitka mĺkne. Dostáva novú odvahu a novú silu vydržať.
To, čo robíme v Božom poverení, nie je zbytočné. Ak budeme svoje postoje, zásahy, svoju odvahu konzultovať s Bohom, nič nás nebude desiť. Boh svoje právo, svoju spravodlivosť určite obháji. V tom si môžeme byť úplne istí.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
