V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Predpôstna nedeľa, Marek 8, 27 – 38

Ježiš vyšiel spolu s učeníkmi do dedín Cezarey Filipovej. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa; iní za Eliáša a iní zase za niektorého z prorokov. Potom sa ich opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Ty si Kristus! Vtedy im prísne prikázal, aby o Ňom nevraveli nikomu. Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi. (Marek 8, 27 – 38)

Tento rozhovor Pána Ježiša s učeníkmi má kľúčový, rozhodujúci význam. Nielen pre nich, ale aj pre nás. V tomto rozhovore ide o otázky: Kto je Ježiš? Kto je Ježiš pre teba? Čo on pre teba znamená? Čo to znamená nasledovať ho a natrvalo spojiť s ním svoj život? Si ochotný vziať na seba všetky dôsledky tohto nasledovania? – Budeme sledovať tento rozhovor Pána Ježiša s učeníkmi. Mali by sme sa aj my osobne dať doňho vtiahnuť.

Že Pán Ježiš pripisoval tomuto rozhovoru veľkú dôležitosť, vidno už z toho, že odišiel s učeníkmi do oblasti Cezarey Filipovej. To bola oblasť ďaleko na sever od Genezaretského jazera. Tam ho ľudia nepoznali, lebo v tých končinách nepôsobil. Chcel byť sám s učeníkmi, bez prítomnosti množstva ľudí. V Galilei, kde ho všetci poznali, by to nebolo možné, preto odviedol učeníkov ďaleko do ústrania.

Rozhovor začína nenáročnou otázkou, na ktorú stačilo odpovedať jednoduchým referovaním o tom, čo učeníci počuli. Spytuje sa ich, čo si ľudia vo všeobecnosti myslia a povrávajú o ňom, o Ježišovi. Učeníci spomínajú niektoré mienky, o ktorých sa dopočuli. Táto otázka je len úvodom k tej dôležitej. Pán Ježiš chce vedieť, čo si o ňom myslia sami učeníci, za koho ho oni pokladajú.

Mohli si už učeníci vytvoriť vlastnú mienku o ňom, o svojom Majstrovi? Majú už predpoklady na to, aby mu dali odpoveď na túto otázku? Pravdaže majú. Odvtedy, ako si ich Pán Ježiš povolal za učeníkov a ako s ním chodili, mali mnoho príležitostí poznávať ho, a to nielen z diaľky ako tí ľudia, na mienku ktorých sa spýtal, ale celkom zblízka, dôverne. Boli stále s ním. Počúvali jeho posolstvo. Boli prítomní pri jeho rozhovoroch. Videli divy, ktoré konal svojou osobitnou mocou. Všímali si celé jeho správanie. V ich vnútri určite už aj dovtedy pracovala otázka: Kto vlastne je tento Ježiš? Takže odpoveď je v nich v určitom zmysle pripravovaná.

Na položenú otázku odpovedá Peter: „Ty si Kristus“, to znamená: Ty si Mesiáš. Toto je mimoriadne dôležitá chvíľa. Po prvý raz sa dozvedáme, že si človek uvedomuje a vyslovuje poznanie o tom, kto je Ježiš a s akým poslaním prišiel na svet. Jeho mesiášske poslanie sa môže stať účinným len tak, že jeho obsah ľudia poznajú a prijmú.

Mesiáš – to bola postava záchrancu, ktorú v Izraeli oddávna očakávali. Vedúci predstavitelia izraelského spoločenstva, ale aj jednoduchí ľudia pozorne sledovali, či sa niekde neobjaví osobnosť, ktorá by mala charakteristické črty očakávaného Mesiáša. Dokonca za Jánom Krstiteľom poslali z Jeruzalema úradnú delegáciu s otázkou, či on nie je Mesiáš. Ján to kategoricky odmietol. Našli sa aj falošní mesiáši, ktorí zneužívali atmosféru napätého očakávania a vyhlásili seba za mesiášov – ale tí boli rýchlo zmetení zo scény.

Uprostred tejto situácie všeobecného napätého očakávania Peter odpovedá Ježišovi vyznaním: Ty si Mesiáš. K tomuto poznaniu ho iste približovalo aj jeho vlastné uvažovanie. No podľa Matúšovho evanjelia mu Ježiš hovorí, že rozhodujúci popud k tejto odpovedi pochádza od Pána Boha. Tam čítame: „Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“

Petrovo vyznanie, že Ježiš je Mesiáš, je krásne a správne. Ale sú správne aj myšlienky, ktoré Peter s týmto vyznaním spája? Okrem tejto otázky ja tu aj ďalšia úvaha: Čo sa stane, ak učeníci toto poznanie, ktoré Ježiš prijal a schválil, rozšíria medzi ľud, medzi množstvo ľudí? Aké myšlienky budú s tým spájať široké vrstvy ľudu? Ako začnú pozerať na Ježiša? Čo budú od neho očakávať? Nepôjde ich myslenie celkom nesprávnym smerom?

Po Petrovom vyznaní tieto otázky zrejme prišli Pánu Ježišovi na myseľ, keďže v texte vidíme, že na ne reaguje a robí určité opatrenia. Po prvé prísne prikazuje učeníkom, aby nikomu nehovorili o tom, že on, Ježiš, je Mesiáš. Tento zákaz nás najprv prekvapuje; veď prečo by to ľudia nemali vedieť? Pán Ježiš má na to dobré dôvody. On síce nechce donekonečna tajiť svoje mesiášstvo pred širokými vrstvami ľudu, ale najprv chce svojím utrpením, smrťou a vzkriesením ukázať, že on je Mesiášom úplne iného typu, než akého očakávali Židia. Až keď budú ľudia vedieť, čo je obsahom jeho mesiášskeho poslania a ako sa jeho skutočné poslanie zásadne odlišuje od tých bežných očakávaní, až potom sa budú môcť rozhodnúť pre neho alebo proti nemu.

No učeníkom dáva už teraz poznať tú prekvapivú vec, že Mesiáš bude trpieť, bude zabitý a potom vstane z mŕtvych. Preto tesne po vyrieknutí a prijatí Petrovho vyznania začína hovoriť o svojom utrpení. Petrovo vyznanie Ježiša ako Mesiáša a Ježišova predpoveď utrpenia patria tesne, nerozlučne spolu. V texte sme čítali o tom tieto slová: „Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych.“

Musel to povedať svojim učeníkom, lebo aj oni spájali s očakávaním Mesiáša príliš pozemské predstavy o ríši, ktorú založí. Vidíme to napríklad z jednej Petrovej otázky, ktorú povedal v inej súvislosti. Spýtal sa Ježiša: „Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to?“ Očakával zrejme nejakú odmenu vo forme pozemských hodnôt. Očakávanie pozemskej mesiášskej ríše vidno ešte jasnejšie zo žiadosti ďalších dvoch Ježišovi blízkych učeníkov, Jakuba a Jána, aby im Ježiš v budúcom kráľovstve rezervoval popredné miesta po jeho pravici a ľavici. Inokedy sa učeníci, idúc obďaleč za Ježišom, dohadovali, kto z nich je najväčší, teda aké je a aké bude v budúcnosti ich poradie dôležitosti. Toto všetko poukazuje na to, že oni si nastávajúce Mesiášovo kráľovstvo pôvodne predstavovali priveľmi pozemským spôsobom.

Teraz sa však od Ježiša dozvedajú, že ich príliš pozemské predstavy o očakávanej mesiášskej ríši nie sú správne. S programom a poslaním toho Mesiáša, ktorého Peter spoznal v Ježišovi, je spojené niečo celkom iné: utrpenie, ukrižovanie, smrť a vzkriesenie. Túto myšlienku musia učeníci zaradiť do svojho obrazu Mesiáša. Ježiš nie je ochotný urobiť v tom ani najmenší ústupok. V evanjeliách sa Ježišova predpoveď utrpenia objavuje až tri razy – vždy po určitom odstupe času. Viackrát to opakoval zrejme preto, aby učeníci na to nezabudli, a aby podľa toho prebudovali svoj obraz Mesiáša Ježiša.

Neobišlo sa to bez protestov. Peter, ktorý ako prvý vyznal Ježiša ako Mesiáša, je prvý, kto protestuje proti takémuto chápaniu Mesiáša. To bolo pre neho niečo úplne nové, nečakané. V texte sme o tom čítali slová: „Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať.“ U Matúša je to formulované ešte dôraznejšie; Peter tam hovorí: „Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať!“ Peter nedokázal hneď prijať takúto veľkú zmenu vo svojich predstavách o Mesiášovi. Bude na to ešte potrebovať určitý čas. Desila ho predstava, že by milovaný Majster mal takto trpieť. Okrem toho rýchlo pochopil, že ak ich Majster pôjde cestou utrpenie, bude cesta utrpenia aj cestou ich, učeníkov. A to bola ohromná zmena v porovnaní s očakávaniami, ktoré pôvodne nosili v sebe. Toto predsa nečakali, keď prijali Ježišovo pozvanie, aby ho nasledovali. Preto ten prudký Petrov protest, s ktorým určite súhlasili aj ostatní.

Takto prichádza k ostrému stretu medzi Ježišovou cestou a predstavou Petra a ostatných učeníkov. Tento stret však nevyústi do žiadneho kompromisu. Ježiš neochvejne ostáva pri svojom životnom smere a Petrov protest ho od neho ani najmenej neodkloní. O svojej ceste Pán Ježiš povedal: „Syn človeka musí mnoho trpieť.“ Slovo „musí“ má tu celkom osobitný význam. Nehovorí o nutnosti, ktorá by vyplývala z historických okolností, ale hovorí o nutnosti, ktorá pochádza z rozhodnutia nebeského Otca, z jeho úmyslu zachrániť ľudstvo z tragédie hriechu, v ktorej sa bezmocne zmieta a samo si nemôže pomôcť. Pretože nebeský Otec tak rozhodol, preto MUSÍ Ježiš, Syn človeka, ísť cestou utrpenia.

Petrovo odhováranie chápe Ježiš ako pokušenie, ako zúfalý pokus satana odvrátiť Ježiša od cesty, ktorá nakoniec, práve cez obetnú smrť na kríži a cez vzkriesenie, vyústi do totálnej porážky diabolskej moci. Ježiš hovorí Petrovi: „Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské!“ Nie Ježiš sa zmení podľa Petrovho želania – to vôbec neprichádza do úvahy – ale Peter sa musí zmeniť podľa Ježišovho myslenia a Ježišovho zámeru.

Pán Ježiš hovorí učeníkom jasne, aké dôsledky to bude mať pre nich, ak ho budú vo všetkom nasledovať a ak ostatnú verne v jeho spoločenstve. Hovorí o tom v posledných piatich veršoch nášho textu. Tieto verše by si zaslúžili samostatný rozbor. Tu spomenieme aspoň niektoré myšlienky z neho.

Čo to znamená byť Ježišovým nasledovníkom? Znamená to nehanbiť sa za neho a za všetkých okolností sa priznávať k nemu. Priznávať sa k nemu v kruhu veriacich je ľahké, tam sa to dokonca vyžaduje a prijíma s uznaním. Ale priznať sa k Ježišovi uprostred ľudí, ktorým je on ľahostajný alebo ho dokonca nenávidia – to si žiada kus kresťanskej odvahy a istotu o Ježišovej absolútnej nadradenosti nad všetky autority tohto sveta. Priznať sa k Ježišovi znamená priznať sa k jeho slovám, k jeho posolstvu a vedieť aj presvedčivými argumentmi podoprieť ich zmysluplnosť. Priznať sa k Ježišovi treba nielen slovami, ale aj rešpektovaním jeho etických pravidiel. Aj to býva spojené s nepochopením, výsmechom, hnevom, prenasledovaním zo strany okolia. No Mesiáš, ktorý sa približuje ku krížu, aj toto od nás čaká. Hovoria o tom tieto slová v našom texte: „Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“

Predpokladom nasledovania Pána Ježiša za všetkých okolností je jasné poznanie ceny hodnôt tohto sveta a ceny večných hodnôt. V našom texte čítame na túto tému nasledujúce slová: „Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?“ Dnes vládne u veľmi mnohých ľudí veľká prevrátenosť v tomto hodnotení. Časným hodnotám sa pripisuje najvyššia cena, lebo sú veľmi lákavé a sľubujú momentálny pôžitok. Na druhej strane večné, duchovné hodnoty sú pre veľmi mnohých jednoducho nezaujímavé a ignorujú ich. Tak je to teraz. Ale všetkým sa raz otvoria oči, ako tomu boháčovi z podobenstva v pekle. Ale vtedy bude už neskoro. Kto pozná aj z vlastnej skúsenosti neskonalú cenu požehnania, ktoré nám prináša Mesiáš Ježiš, ten sa od neho naučí správne hodnotiť všetky veci. Ten pri tomto hodnotení vytrvá aj za cenu utrpenia a kríža. Ten ho bude nasledovať a priznávať sa k nemu aj so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. K tomu nás všetkých náš Mesiáš Ježiš vyzýva slovami: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.