V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Nedeľa po Deviatniku, Marek 4, 26 – 29

Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. (Marek 4, 26 – 29)

Toto je podobenstvo o kráľovstve Božom. Na začiatok si sprítomníme niekoľko myšlienok o tomto kráľovstve na základe prvých troch prosieb Modlitby Pánovej. Kráľovstvo Božie je tam, kde je Pán Boh uznávaný ako Najvyšší; kde ho ľudia berú vážne ako vrcholnú autoritu; kde všetky ľudské autority sú merané a hodnotené podľa tejto autority; kde je Boh v stredobode ľudského myslenia a túžob; kde sa vo všetkom, vo veľkých i malých veciach, v osobnom i spoločenskom živote, uplatňuje jeho vôľa. Kráľovstvo Božie je tam, kde všetko zlo zmizne zo scény, kde sa démonské sily zla a ničenia už nedostanú k slovu, a kde sa uplatňuje len dobro, ktoré je obsahom Božej vôle. V kráľovstve Božom je láska najvyšším pravidlom života.

Niekto môže povedať, že takýto obraz je číra fantázia. Záplava zla vo svete – v minulosti a najmä v prítomnosti – dolieha na nás veľmi tiesnivo. Ak máme otvorené oči, uvedomujeme si aj zlo vo svojom vlastnom srdci a konaní. Ako si za týchto okolností možno kresliť ten krásny obraz kráľovstva Božieho? Pán Ježiš dobre vedel o zle vo svete, v ľudských srdciach i v celej spoločnosti. Hoci o tomto zle a jeho koreňoch vedel omnoho viac, ako vieme my, hoci toto zlo doliehalo na neho samého veľmi bolestne, tak predsa práve uprostred záplavy zla priniesol posolstvo o Božom kráľovstve. Neignoroval zlo, zakalkuloval zlo do svojho myslenia, no napriek tomu hlásal, že kráľovstvo Božie sa raz uskutoční. Preto s takou pokojnou istotou hovoril o tomto kráľovstve, a v modlitbe, ktorú máme od neho, nás naučil prosiť o jeho príchod – Príď kráľovstvo tvoje. Už za svojho života vytváral ostrovy kráľovstva Božieho, keď ľuďom pomáhal k plnému životu. O kráľovstve Božom, ktoré sa začínalo v jeho prítomnosti a ktorého definitívny príchod očakával v budúcnosti, povedal niekoľko krásnych podobenstiev.

On bol nielen hlásateľom, heroldom Božieho kráľovstva, ale on položil jeho základ. Ježiš Kristus je zakladateľ Božieho kráľovstva. Základom tohto kráľovstva nie sú veľkorysé organizačné, politické zmeny. Základom je Božie slovo, ktoré hovorí Ježiš. Tento základ je zdanlivo nenápadný, takže niekto môže povedať: Na takom základe sa nedá nič vybudovať. Ale Božie myslenie, Ježišovo myslenie má omnoho vyššiu úroveň ako ľudské myslenie. Lebo vychádza z poznania, ktoré nekonečne prevyšuje úzky obzor nášho ľudského poznania. V prorockej knihe Izaiáš čítame o tom nasledujúci výrok: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.“ Tým základom, tým začiatkom je teda slovo. Nie hocijaké slovo, ale slovo, ktoré hovorí Ježiš Kristus, Slovo, ktorým je Ježiš Kristus.

V podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde sám Pán Ježiš hovorí: Semeno je slovo Božie. Aj semeno, o ktorom sa hovorí v prečítanom podobenstve z Evanjelia podľa Marka, nám treba chápať ako slovo Božie. Na prvé počutie je to celkom jednoduché podobenstvo, ktoré hovorí o samozrejmých veciach. Hospodár zaseje semeno, potom si ide po svojej práci, v noci spí, ráno vstáva, semeno medzitým klíči, rastie, dozrieva a keď dozrie, nastane žatva. Pán Ježiš hovorí, že je to podobenstvo o kráľovstve Božom. Napriek zdanlivej jednoduchosti hovorí toto podobenstvo veľmi závažné myšlienky o kráľovstve Božom. Chceli by sme si ich sprítomniť.

Rast zrna na poli je od začiatku do konca dielo Pána Boha Stvoriteľa. Od neho pochádza naša úžasná planéta Zem, na ktorej je možný život, na ktorej vznikol život a trvá život. On je autorom a realizátorom presne nastavených podmienok života na zemi. Čím viac ich poznávame, tým väčším úžasom nás napĺňajú. On je tvorca semien s presnými genetickými informáciami. On naprogramoval proces rastu zrna od klíčenia až po dozretie. Nie človek, ale Boh je pôvodcom toho všetkého.

To isté platí o kráľovstve Božom. Kráľovstvo Božie nie je výmysel človeka, ale je to Boží projekt. Prirovnaním kráľovstva k semenu a jeho rastu vyjadril Pán Ježiš práve túto dôležitú skutočnosť – vyjadril jednoducho a nesmierne pôsobivo. Kráľovstvo Božie je Božie kráľovstvo jednak preto, že v jeho stredobode je Boh, ale aj preto, že Pán Boh je pôvodcom tejto veľkolepej myšlienky. Tak ako so zvrchovanou bázňou myslíme na jeho tajomnú bytosť, tak s veľkou úctou a rešpektom myslíme na plán jeho kráľovstva, pre ktorý sa on rozhodol.

Podľa Bohom stanoveného genetického plánu prejde semeno cez jednotlivé štádiá svojho rastu až k vyvrcholeniu, dozretiu. Tento proces rastu až k samému zakončeniu sa uskutočňuje napriek všetkým prekážkam, ktoré sa mu môžu postaviť do cesty. Pán Ježiš hovoril o týchto prekážkach napríklad v podobenstve o rozsievačovi a štvorakej pôde. Časť rozsievaného semena poďobú vtáky a pošliapu ľudia, inú časť udusí agresívne tŕnie, inú časť spáli slnko, ale veľká časť sa ujme, polia sa zazelenajú, potom zabelejú a prinesú úrodu. V podobenstve o kúkoli medzi pšenicou hovorí Ježiš, že medzi pšenicou rastie mnoho buriny. Napriek všetkým týmto prekážkam pšenica rastie, raz sa všetko roztriedi a ostane čistá pšenica.

Podobne sa vodí slovu, ktoré je začiatkom a základom kráľovstva Božieho. Časť zvestovaného slova narazí na hluché uši a tupé srdcia. Iná časť poslucháčov dá prednosť pominuteľným hodnotám časného sveta, ale večnými hodnotami pohrdne. Iná časť počúvajúcich ľudí podľahne strachu z prenasledovania pre to slovo a odpadne. Ale sú aj ľudia, ktorí sa podobajú úrodnej pôde. To sú tí, ktorí objavia nesmiernu cenu zvestovaného slova a ohlasovaného kráľovstva Božieho, ktorí dovolia, aby slovo Božie neprestajne pôsobilo na ich bytosti, aby ich formovalo. V živote takýchto ľudí vidno potom aj trvalé prejavy lásky, spravodlivosti, pravdy, pokoja – a to všetko sú večné hodnoty kráľovstva Božieho. Od svojej cesty sa nedajú odradiť ani keď sa stretajú s cynickým výsmechom tých, ktorí pre kráľovstvo Božie nemajú ani najmenej porozumenia. Napriek všetkým týmto a mnohým iným prekážkam zasiate semeno rastie a prináša úrodu.

Táto istota je vyjadrená v našom podobenstve. Všimnime si ten úžasný pokoj hospodára, ktorý sa v ňom prejavuje: „Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ Zaseje semeno a všetko zverí do Božích rúk. Zaseje semeno a potom prebieha jeho život v pravidelnom každodennom rytme. Cez deň si koná povinnosti, večer si ide ľahnúť a so spokojným svedomím odpočíva. Lebo vie, že je tu niekto iný, Mocný, Neprekonateľný, ktorý nad tým všetkým drží ochrannú ruku, všetko sleduje, kontroluje, zasahuje, kde treba.

Takto nad svojím kráľovstvom bdie a drží ochrannú ruku Hospodin. Tých škôd, ktoré napáchajú zlé, diabolské sily, môže byť mnoho. Jemu, Pánovi kráľovstva, je ľúto, že si takíto ľudia kazia svoj vlastný život. Ale pokiaľ ide o budúcnosť kráľovstva, nedá sa pomýliť ani škodami, ktoré na jeho kráľovstve napáchajú zlí ľudia. Budúce realizovanie a vyvrcholenie kráľovstva nemôžu prekaziť ani najzarytejší nepriatelia. Vedel to Martin Luther, keď vo svojej piesni napísal: „Hoc diablov plný bol by svet, chcejúcich nás pohltiť, nemusíme sa strachom chvieť, musia všetci ustúpiť. Knieža sveta toho trúfa si mnoho, neuškodí nám, odsúdil ho náš Pán; slovíčko ho porazí.“ Inými slovami by sme mohli povedať: Uskutočnenie kráľovstva Božieho neprekazia ani jeho najväčší nepriatelia, i keby sa priam rozliali na kolomaž. Tu nejde o prázdne silné slová, ale o superpokojnú istotu, ktorú Pán Ježiš vyjadril týmto podobenstvom. „V noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

Prečítané podobenstvo nám prezrádza, že Pán Ježiš mal túto nezvratnú istotu. Veď z hlbín svojej duše povedal tieto slová. Preto pokračoval vo svojej práci, i keď ho mnohí odmietali a mnohí od neho odpadli. Bol si istý, že ani ukrižovanie nezvráti Boží plán kráľovstva Božieho. Ba naopak, jeho vykupiteľská smrť na kríži prekvapivým, paradoxným spôsobom, ponukou odpustenia, ospravedlnenia, akceptovania odstránila hriech, ktorý bol prekážkou vstupu do kráľovstva. Pri poslednej večeri, keď cítil celú hrôzu blížiaceho sa utrpenia, otvoril učeníkom perspektívu budúceho Božieho kráľovstva. Povedal im: „Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

Prečítané podobenstvo vyjadruje nezvratnú istotu Pána Ježiša. Adresoval ho všetkým, najmä svojim učeníkom. Tí sa tešili, keď ľudia prijímali ich posolstvo „Priblížilo sa kráľovstvo Božie“. Ale boli smutní a zdeptaní, keď sa stretávali s odmietnutím. Veď si mohli klásť otázku: Má to zmysel, aby sme ďalej kázali evanjelium o kráľovstve? Ostanú pevní aj v takýchto situáciách? Pánu Ježišovi išlo o to, aby za žiadnych okolností nestratili pevnú vieru v konečné víťazstvo kráľovstva Božieho. Preto im povedal toto podobenstvo. Kto si ho číta a opakuje, tomu vyvstane pred duchovným zrakom neobmedzená moc Hospodina, moc, ktorej sa nič nemôže postaviť do cesty. Tak sa v človeku upevní istota: Kráľovstvo Božie je väčšia istota ako všetky istoty tohto sveta.

Túto pevnú vieru a istotu potrebuje aj dnes každý pracovník na poli evanjelia, na poli cirkvi. Túto istotu potrebuje každý kresťan. Veď v tomto svete je toľko lákavých vecí, ktoré nám chcú nahovoriť: Venuj sa nám, my sme hmatateľná realita, nefantazíruj o nejakom pomyselnom kráľovstve Božom. Mnohí sa dajú pritiahnuť, mnohí sa dajú zviesť. Ale ten, kto prijme posolstvo dnešného podobenstva a s ním istotu o kráľovstve Božom, takýmto lákadlám odpovie: Daj pokoj, si nafúknutá bublina, ktorá skôr či neskôr praskne, a kto na ňu pripúta svoj život, ostane s prázdnymi rukami, stroskotá. Ja mám omnoho vyššie nároky na istotu života, a tou najvyššou istotou je pre mňa kráľovstvo Božie. Ono je mojou najvyššou nádejou. Tejto nádeji podriadim celý svoj životný program. Všetko, čo budem robiť, budem robiť v súlade s očakávaným kráľovstvom. To dá dobrý zmysel môjmu životu. Budem žiť v dôvere, v noci pôjdem spať, ráno vstávať. Nech sa deje čokoľvek, zostanem úplne pokojný. Veď tak, ako zrno klíči a rastie, že ani sám neviem ako, tak kráľovstvo Božie klíči a rastie a dozrieva, ani sám neviem ako. Ja sám nemusím vedieť ako, lebo to vie môj Boh a on sa postará o príchod tohto kráľovstva. Ja prijmem za prioritu svojho života to, čo mi odporúča môj Pán a Spasiteľ: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť.“ A budem sa modliť: Príď kráľovstvo tvoje. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.