Žalm 139, 14, Kázeň z evanjelických služieb Božích (nielen) pre deti, Téma: O čiernej ovečke (som jedinečný)
„Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril, divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.“ (Žalm 139, 14)
Vážení rodičia, bratia a sestry vo viere, milé deti,
nedávno som sa zhováral s chlapcom – takým ako vy – a spýtal som sa ho, čo číta. Čítal knihu o tom, ako jeden chlapec hľadal svojich rodičov, ktorých uniesli a pomáhalo mu pritom 6 levov. Tých 6 levov – čuduj sa svete – prevážal chlapec vo vlaku a mal ich tam ukrytých v umyvárni! – Neuveriteľne napínavý príbeh.
Aj ja by som vám dnes chcel porozprávať príbeh – povesť. Síce nehovorí o tom ako 6 levov cestovalo vo vlaku schovaných v umyvárni, ale tiež stojí za to. Počúvajte: Pastieri na poliach v Betleheme nemali radi Frčku. Frčka bola ovečka, ktorá mala čierny kožuštek, čo sa pastierom nepáčilo. Prečo? Lebo za čiernu vlnu dostali na trhu iba málo peňazí. Čierna vlna sa dala len ťažko zafarbiť, kým bielu vlnu bolo ľahké zafarbiť na taký farebný odtieň, aký ste len chceli. K čiernej ovečke Frčke si preto pastieri všeličo dovoľovali. A ani biele ovečky k nej neboli práve najmilšie. Ohovárali Frčku, nenápadne, ale pravidelne jej pristúpili nohu. Keď s chuťou jedla, kýchali a prskali pred ňou, aby ju otravovali. Staršie biele ovce pred Frčkou hovorievali svojim jahniatkam: Čierny kožuch? – Príšerné! Aké nemožné! Odpudzujúce... Biele ovce poučovali jahniatka, že ovca, ktorej narastie čierny kožuštek musí byť buď zlá alebo prinajmenšom veľmi hlúpa... A že aj Frčka by sa mala správnejšie volať Zloba alebo Hlupaňa.
Frčka bola teda osamelá a smutná. Iné ovečky sa s ňou nechceli prebehnúť po lúke, ani hrať na schovávačku za kríkmi a už vonkoncom nie preskakovať potôčik, štverať sa po úbočiach za trávou, zhovárať sa s ňou a smiať.
Až raz... V jeden večer sa na betlehemských stráňach zjavili anjeli. Frčka bola pritom, keď pastieri navštívili v betlehemskej maštaľke Máriu a Jozefa a priniesli dieťatku dar – deku z mäkkej bielej vlny. Frčka bola zvedavá a chcela vidieť dieťatko, o ktorom hovorili anjeli. No bála sa, že by ju pastieri a biele ovečky nepustili dopredu. Tak sa pritisla do tmavého rohu maštale a odtiaľ pozorovala, čo sa deje.
Dieťatko potrebovalo spať, Mária a Jozef sa teda rozlúčili s pastiermi a ich stádom. Zavreli dvere, Mária nakŕmila bábätko, uložila ho do jasieľ a všetci zaspali. Čiernu ovečku Frčku v prítmí maštale prehliadli. Frčka opatrne prišla k jasličkám, Jej teplý dych bol dieťatku príjemný. Otvorilo oči a malou rukou sa dotklo kožúška Frčky. Tá sa ani nepohla. Teplom vlny svojho čierneho kožúška vlny a svojím dychom zohrievala dieťatko, takže spalo sladko až do rána. Keď to Mária s Jozefom videli, neboli proti, aby Frčka u nich zostala. A Ježiš mal od malička otvorené srdce pre čierne ovečky, dokonca často sa zdalo, že práve ony sú Mu najmilšie.
V Biblii čítame: „Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril, divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.“
Áno, keď Pán Boh stvoril ovečky, niektorým dal biely, ďalším hnedý, fľakatý alebo čierny kožuštek. Podobne nás ľudí stvoril rôznych. Každý z nás je originál, je jedinečný. Napríklad každý má úplne iný odtlačok prsta.
Niekto má vlasy svetlé, iný tmavé alebo ryšavé.
Niekto vie dobre „matiku“, iný píše bez chyby diktáty, zase vie krásne spievať či hrať na hudobnom nástroji a zase ďalší je dobrý športovec.
Predsa aj medzi nami sa môže kde kto cítiť ako čierna ovečka. Možno ste už sami zažili, aké nemilé je byť čiernou ovečkou. – Keď sa vám iní posmievajú, keď im nestojíte za dobré slovo, nechcú sa s vami hrať, lebo nie ste dosť šikovný, nepatríte do ich partie. Niekedy deti iné odpíšu, lebo nemajú oblačenie, ktoré ony uznávajú, alebo preto, že ich rodina nemá toľko a takých vecí – elektroniku, auto, dom, ako niektoré iné deti a rodiny.
A stáva sa, že ktosi je čiernou ovcou preto, že má svoj názor, že nie je ochotný nadávať, biť sa, ako ostatní. Alebo že sa nehanbí za vieru v Pána Boha.
Nezabudnime, sme jedineční. Bežne kupujeme výrobky vyrábané v masách, vo veľkých množstvách. Ale to, čo je vyrobené ručne, napr. darček, ktorý originálne vyrobíme sami, je cennejšie. Nie sme ako auto z pásovej výroby, sme utvorení Božími rukami, Sme jedineční.
Nezabudnime, že Ježiš mal od malička otvorené srdce pre tých, ktorých iní považujú za čierne ovečky, ktorých odstrkujú a ponižujú. Ba práve ony sú Mu najmilšie. Týmto Pán Ježiš dáva osobitnú lásku.
Milé deti, bratia a sestry, premýšľajme, v čom sme my jedineční a ďakujme Bohu, že nás predivne utvoril. Neprispôsobujme sa v zlom iným, len preto, aby nás uznávali. Neposmievajme sa tým, ktorí sú od nás odlišní. Ak konáme dobro, smieme byť sami sebou. Aj keby nás považovali za čiernu ovečku. Pán Ježiš má pre čierne ovečky otvorené srdce. Ďakujme Bohu, že nás predivne utvoril. Sme utvorení Božími rukami, Sme jedineční. Bohu vďaka. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Príhovor k Večeri Pánovej po SB (nielen) pre deti v Bratislave (MK) 13. 2. 2011
Príbeh o čiernej ovečke bol trošku čiernobiely. V skutočnosti v ňom čiernou ovcou – tou, ktorá sa nedrží dobrých Božích pravidiel – boli biele ovce a pastieri. Áno, niekedy sme bielymi ovcami v duši, a niekedy sme ako tie biele ovce z príbehu, t. j., že vyzeráme síce bielo, ale vnútri – v duši sme čierni.
Dnes smieme prijať očistenie od našich previnení v spovedi a Večeri Pánovej.
V súčasnosti sa slovo Egypt spomína často. Práve jeden egyptský pustovník (púštny otec Mios) dostal otázku od istého vojaka, či Boh odpustí hriešnikovi. Múdry muž vojakovi odpovedal protiotázkou: „Keď sa tvoj kabát prederaví, zahodíš ho?“
„Nie, zaplátam ho, aby som ho mohol ďalej nosiť“, odvetil vojak. „Keď ty takto zaobchádzaš so svojím (obyčajným) kabátom, ako by Boh nebol milostivý k ľuďom, ktorých stvoril?“
Áno, pre Kristove zásluhy, pre Jeho nevinnú smrť za nás na kríži, smieme prijať odpustenie hriechov a prosiť Pána, aby to dobré i v našom žití rástlo a to zlé sa umenšovalo.
„Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril, divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie“ (Žalm 139, 14). Amen.
Príklad podľa: (zost.) Wolfgang Bader: „MEIN GOTT. MIT BEKANNTEN PERSÖNLICHKEITEN DURCH DAS JAHR“ (Verlag NEUE STADT, München, Zürich, Wien, 1995).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
