4. pôstna nedeľa, L 18, 8
„Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (L 18, 8)
Milí bratia a milé sestry!
Otvárame pôstny modlitebný týždeň. Slová nášho kázňového textu Ježiš dokladá za príbeh, ktorý začína tým, že vyrozprával podobenstvo, ako sa treba vždy modliť a (v modlitbe) neochabovať. Na záver sa Ježiš pýta: „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“
Otázkou je, akú vieru Pán mieni? Azda vieru, ktorej prejavom je také vytrvalé modlenie sa, až napokon prerazíme – dosiahneme u nebeského Otca svoje? O vieru, ktorej neodbytnosť Ho primäje, že nám dá, čo chceme? Sotva. Toto nie je zmyslom Ježišovho podobenstva.
Hoci nás Ježiš príbehom vdovy neodbytne prosiacej sudcu, aby sa jej zastal, povzbudzuje k vytrvalosti v modlitbách, predsa k Bohu nevoláme – nemodlíme sa preto, aby sme Hospodina s prepáčením „ukecali“ a naklonili si Jeho milosrdenstvo či spravodlivosť. Aj napriek tomu, že modlitba má Ježišovo veľké zasľúbenie: „Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ (Mt 18, 19n), Pána Boha nemožno vydierať – ani Jeho vlastným sľubom. Podstatným nie je, či je lepšie spojiť splnenie zasľúbení s prosbou menšieho alebo väčšieho počtu ľudí. To nie je zásadné. Boha nemáme v hrsti, Božiu vôľa sa neprispôsobuje tomu, či o ňu prosí jednotlivec, jeden jediný človek, alebo početný kolektív – bohoslužobné zhromaždenie v zaplnenom kostole. Nemodlíme sa preto, aby sme Hospodina „unavili“ a tak dosiahli svoje. Modlíme sa totiž nie iba za tých, ktorým je spôsobovaná neprávosť, ale aj za tých, ktorí neprávosť druhým činia. Modlíme sa, aby ich Pán Boh na ich ceste zastavil, aby prehodnotili svoje počínanie, aby nekonali bezprávie, aby sa v pokání obrátili k Bohu a namiesto záhuby si volili cestu vedúcu do večného života. – Aby aj pri nich mohlo platiť: Pán Boh zasiahne do ich žitia. A aby im tento Boží zásah, slúžil na záchranu, nie na odsúdenie.
Nájde však Pán pri svojom druhom príchode – pri svojom návrate na zem ľudí, ktorí budú Jeho nasledovníkmi, ktorí budú otvorení pre prijímanie a konanie Božej vôle? „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ Nájde ľudí, ktorí sa napríklad verne a neúnavne modlia? Nájde takých, ktorých viera má dlhý dych? Ktorí vytrvajú v dôvere, že to Božie napokon zvíťazí, že Božia vôľa sa uskutoční? – Navzdory bezpráviu, napriek presile, ktorú – tak sa to javí – má zlo v našom svete?
Bratia a sestry, nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Aj v našom cirkevnom zbore sa, či cirkvi, sa žiaľ, nájdu ľudia, ktorých konanie vzbudzuje dojem: čím je horšie, čím viac kritiky, ba deštrukcie rozšíria, tým lepšie pre nich. Majú kontakty na vplyvných miestach, vedia si získať tých, ktorí v súčasnosti hýbu pákami, na svoju stranu.
Keď sme na začiatku pôstneho modlitebného týždňa povzbudzovaní k vytrvalosti v modlitbách, pripomeňme si, že sa modlíme nie iba za to, aby Hospodin stopol neprávosť, ale ako kresťania žijúci podľa evanjelia sa modlíme a máme modliť aj za tých, ktorí neprávosť spôsobujú.
Na to sme boli povolaní, aby sa sme svojím správaním dosvedčovali základnú dôveru, že posledné slovo nebude patriť ľudskej zlobe, zlomyseľnosti, cynizmu, pýche a temnote, ale živému svätému Bohu. Vydávať takéto svedectvo viery sa stále učíme, navzdory tomu, že mnohokrát to dobré, zostáva zatiaľ našim očiam skryté.
Kristus nás chce aj dnes pri svojom stole posilniť k vytrvalosti a vernosti v zverenom poslaní, k tomu, aby sme neklesali na mysli, ale boli otvorení pre Božie pôsobenie medzi nami aj v našom svete.
Sme jedným z mála zborov v našej cirkvi, kde otvorene zaznieva pozvanie k pôstu. Nie preto, aby sme sa tým honosili ako nejakým záslužným skutkom, ale aby sme si pripomínali, že treba v živote dávať prednosť tomu, na čom záleží Bohu. Pôst (a už vonkoncom nie hladovka) nie je cieľom, ale prostriedkom, aby sme intenzívnejšie premýšľali, na čom záleží Bohu, aby sme zo svojho života vyhostili všetku svojvoľnosť a rozumeli, čo je vôľa Pánova. – Aby sme dali do poriadku všetky neurovnané vzťahy a vnášali do sveta Kristove hodnoty, hodnoty Božieho kráľovstva: lásku, spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu svätom. Takýto pôst je Bohu milý a je spojený s zasľúbením duchovného nasýtenia a požehnania.
Kristus nech nás pri svojom stole naplní Duchom Sv., aby sme dokázali dať prednosť tomu, na čom záleží Bohu a vedeli rozlíšiť zvody a lživé ponuky od toho, čo pochádza od Boha a vedie k Jeho osláveniu. Amen.
S použitím myšlienok Jiřího Malého a Filipa Susy (in: Na každý den 2011 /marec/, vyd. Kalich, Praha 2010).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
