4. pôstna nedeľa, Ján 6, 66 – 69
Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží. (Ján 6, 66 – 69)
Pán Ježiš Kristus má pre nás ľudí viacnásobný význam. Priniesol posolstvo a učenie, ktoré dodnes vzbudzuje pozornosť. V podobenstvách a priamych vyjadreniach hovoril, že Pán Boh sa veľmi zaujíma o nás ľudí a že nám chce pomôcť prekonať naše odcudzenie od neho, aby sme prežívali svoj život ako Božie deti, ktoré sa z nehostinnej cudziny vracajú domov. Svojím vlastným príkladom nám ukázal, že sa nemusíme vo svojich myšlienkach, rečiach a záujmoch krútiť donekonečna len okolo seba, lebo existuje omnoho krajšie stvárňovanie života: čím častejšie obracať svoj duchovný, myšlienkový pohľad na Pána Boha a na druhých ľudí, na blížnych. Naučil nás celkom novým, prekvapivým, prevratným spôsobom hodnotiť veci, s ktorými máme do činenia. Učí nás vidieť pominuteľnosť a márnosť toho, čomu my ľudia často pripisujeme vysokú dôležitosť a pomáha nám objavovať skutočne cenné, trvalé osobnostné a duchovné hodnoty. Zasadil náš život do celkového Božieho stvoriteľského a vykupiteľského plánu, v ktorom máme svoje pevné miesto. Nie sme pohadzovaní sem a tam nejakou chaotickou náhodou, ale v Božom myslení máme pevné miesto. Vedieť toto a stále si to uvedomovať – to dáva ľudskému životu pevnosť, stabilitu. Uviedli sme len niektoré body z učenia, posolstva, ktoré priniesol Pán Ježiš. Pozorný čitateľ evanjelií objaví viac ďalších. Kto sa v evanjeliách dôkladne zoznámi s Ježišovým učením, ten je aj po dvoch tisícročiach, ktoré ubehli od jeho pozemského života, týmto učením priťahovaný, vie ho oceniť.
S Ježišovým posolstvom o Božej láske je nerozlučne spojené jeho konanie v prospech ľudí. Pravdivosť toho, čo prednášal slovami, potvrdzoval svojím konaním, svojimi činmi. Veľká časť evanjelií je venovaná práve im. Svojou osobitnou mocou oslobodzoval ľudí od démonskej posadnutosti, od démonského vplyvu. Tak menil diablom zotročených ľudí na slobodné ľudské bytosti. Robil tak nielen vo svojich pozemských dňoch, ale toto jeho oslobodzujúce pôsobenie prebieha cez stáročia a je aktuálne aj dnes. Uzdravil mnohých chorých, aby sa mohli vrátiť do normálneho života. I keď sa tieto jeho pomáhajúce činy týkali a týkajú len malého množstva trpiacich ľudí, chcel a chce týmito zachraňujúcimi činmi dať najavo, že v čase plnej realizácie Božieho kráľovstva Pán Boh zotrie ľuďom každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude. Z evanjelií by sa dali uviesť mnohé ďalšie správy o Ježišom nielen pomáhajúcom, ale aj kritickom konaní, ako napríklad vyhnanie kupcov z chrámu a podobne.
Ježišovo pomáhajúce, zachraňujúce pôsobenie vyvrcholilo na konci jeho pozemského života, keď na záchranu hriešneho ľudstva obetoval svoj život na kríži a keď pravdivosť jeho učenia, konania a prijatie tejto obete bolo potvrdené jeho vzkriesením, vstúpením na nebo, oslávením. Jeho konanie, aj v priebehu celého jeho verejného života a na konci života, tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho poslania na zemi, kvôli ktorému ho nebeský Otec poslal medzi nás.
Ten kratučký, ale veľmi dôležitý rozhovor Pána Ježiša s Petrom, ktorý sme prečítali ako kázňový text, poukazuje ešte na ďalšiu stránku Ježišovho pôsobenia. Keď Pán Ježiš po nasýtení zástupov hovoril, že On je chlieb života a že prijímaním chleba života vstupuje človek do tesného spoločenstva s Ním, mnohí povedali, že je to tvrdá reč, ktorú nemôžu akceptovať a jednoducho od Ježiša odišli a viac ho nenasledovali. Pán Ježiš ich neprehováral, nežobral o ich priazeň, ale so smútkom, či skoro s obavami sa pýta Dvanástich, či aj oni chcú od neho odísť. V mene ostatných odpovedal Peter, a jeho slová sú krásnym vyznaním: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ V tomto vyznaní Peter hovorí nielen to, že Ježiš prináša slová večného života, ale poukazuje na jeho bytosť: Čím je Ježiš pre nich: „Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ To, čím on je, je jedna dôležitá stránka jeho významu pre nás. Jeho učenie a posolstvo je dôležité, ale nesmieme sa obmedziť iba na to. Jeho činy sú dôležité, ale nemôžeme sa obmedziť iba na ne. Pre nás je súčasne dôležitá, veľmi dôležitá jeho bytosť. Poznal to Peter a ostatní učeníci skupiny Dvanástich, a treba, aby sme to poznali aj my.
Význam Ježišovej bytosti je osobitne silno zdôraznený najmä v Evanjeliu podľa Jána, z ktorého je náš kázňový text. V tomto evanjeliu je zachytené mnoho výrokov Pána Ježiša, ktoré sa začínajú slovami „Ja som...“ Mnohé z nich sú všeobecne známe. Pre nás sú to dôležité výroky, lebo z nich sa dozvedáme, čo si Ježiš Kristus myslel sám o sebe. Započúvajme sa do niektorých z nich: Pán Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ „Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený.“ „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.“ „Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ Sme mu vďační za tieto výroky, ktorými predstavuje sám seba. Veď čím lepšie ho poznáme, tým viac dôvodov máme, aby sme ho milovali. Ježiš nás volá do spoločenstva so sebou.
Na týchto výrokoch je pozoruhodné, že nám nielen pomáhajú plnšie, bohatšie pochopiť bytosť, osobnosť Ježiša Krista, ale že každý z nich zdôrazňuje, čím je Ježiš Kristus pre nás. Všetky tie vlastnosti, ktoré sú v týchto výrokoch vyjadrené, sa týkajú nielen jeho, ale týkajú sa aj nás. Z toho vyplýva pre nás dôležitý záver: Pána Ježiša je potrebné prijať so všetkými stránkami jeho pôsobenia. Treba v čím väčšom rozsahu prijať jeho posolstvo a jeho učenie. Treba vierou prijať jeho zachraňujúce dielo na Golgote, dar ospravedlnenia hriešneho človeka – veď sa to udialo pre každého z nás. Ale treba prijať aj jeho osobu, veď tými výrokmi „Ja som ...“ sa nám on sám ponúka. V jednom z nich, ktorý sme ešte nespomenuli, je veľmi jasne vyjadrená ponuka organického spojenia človeka s Ježišom Kristom: „Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť.“ Podľa tohto a ostatných podobných výrokov Pán Ježiš nie je len postava minulosti spred dvoch tisícročí. On je postavou prítomnosti, a to nie postavou ľahostajnou, ktorej jestvovanie by sme mohli vziať na vedomie, potom zabudnúť na neho a venovať sa nerušene svojim záležitostiam. On chce byť neprestajne prítomný v našom živote. Kdekoľvek sme, čokoľvek robíme, či sme sami, či v spoločnosti, vždy by nás malo sprevádzať stále vedomie jeho prítomnosti.
Voči Ježišovmu učeniu a ponuke jeho stálej prítomnosti v živote človeka zaujímajú ľudia rozličné postoje. Všimli sme si, že mnohí od neho odišli, hoci predtým prichádzali k nemu. Prečo odišli? Prečo dnes odchádzajú? V mnohých prípadoch je príčinou nedostatočné alebo skreslené poznanie Ježiša. Takíto ľudia by potrebovali, aby im niekto zrozumiteľne vysvetlil, aké obohatenie – predovšetkým duchovné obohatenie – môže stála Ježišova prítomnosť znamenať pre človeka. Ale aj oni sami by sa mali usilovať – hoci aj štúdiom dobrej literatúry – oboznámiť sa presne a pravdivo a čistou a veľkou osobnosťou Ježiša Krista. Mohlo by im pomôcť aj stretnutie s ľuďmi – či priame alebo cez životopisy – na ktorých sa dá sledovať očisťujúci, obohacujúci, tvorivý vplyv stále prítomného Ježiša na človeka. Čím viac a čím pravdivejšie ho budeme poznávať, tým viac sa budeme ním cítiť priťahovaní.
Iný dôvod odchodu a odmietnutia môže spočívať v tom, že človek síce do určitej miery vie alebo tuší, čo by to pre neho znamenalo, keby spojil svoj život s Ježišom, ale odmieta prijať pre svoj život tieto dôsledky. Lebo ak človek prijme Ježiša za vodcu svojho života, tak v takom živote nič neostáva po starom. To sa dá sledovať na príklade ľudí, ktorí sa stali vážnymi nasledovníkmi Ježiša Krista. Kto chce zostať pri starom, často veľmi egoistickom spôsobe života, ten Ježiša odmieta. Ježišovi je smutno, keď takíto ľudia odchádzajú, lebo vie, že tým robia veľmi zlé rozhodnutie so zlými následkami pre svoj život. Možno život v budúcnosti prinesie také udalosti, ktoré ich privedú k pochopeniu vlastného chybného rozhodnutia a k prosbe, aby v novej etape svojho života mohli kráčať s Ježišom.
Na pozadí odmietavých rozhodnutí je naša pozornosť priťahovaná Petrovým rozhodnutím a vyznaním: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ Peter vedel, že mnohí od Ježiša odišli, ale nedal sa zlákať ich príkladom. Pre takýto pevný postoj mal zrejme pádne dôvody. On a jeho priatelia strávili už s Ježišom nejaký čas. Ježišova čistá bytosť každodenne pôsobila na nich. Jeho slová sa postupne ukladali v ich hlavách a srdciach. Boli svedkami Ježišových rozhovorov s rozličnými ľuďmi – a Ježišove odpovede alebo aj otázky ich samých oslovovali. Postupne rástlo a upevňovalo sa v nich poznanie, presvedčenie, istota, že on je ich Pán a Majster, že on je Kristus, Mesiáš, ten Svätý Boží. V tichých chvíľach bilancovali, čo všetko od neho prijali. Prijali tak mnoho, jeho prítomnosťou boli poznačení tak hlboko a tak pozitívne, že si svoj život už nevedeli predstaviť bez neho. Celá táto bohatá skúsenosť s Ježišom je vyjadrená v stručnej odpovedi: Pane, ku komu by sme šli? Ku komu by sme mali ísť? Nevedia si predstaviť inú alternatívu života. Nevedia si predstaviť nikoho, kto by sa Ježišovi čo len približne vyrovnal, a už absolútne nikoho, kto by ho prevýšil. Za takýchto okolností, po takýchto skúsenostiach sa nám javí Petrova odpoveď priamo logická. Vie síce, že ak bude i naďalej nasledovať Ježiša, bude musieť znášať nepríjemnosti a utrpenie – Ježiš im to jasne hovoril. Ale ani tak si nevie predstaviť lepšiu voľbu, lepšiu alternatívu pre svoj život. Keď počujeme tieto jeho slová, túto jeho odpoveď, mali by sme sa pokúsiť predstaviť si celý Petrov myšlienkový svet, ktorý sa za tým skrýva. Lebo tu nejde iba o slová, ale o veľké rozhodnutie celoživotného dosahu.
Ježišova otázka Petrovi je otázka aj na našu adresu. Či aj vy chcete odísť? Krásne by bolo, keby naše osobné skúsenosti s Pánom Ježišom boli také bohaté ako Petrove, aby sme mohli spolu s ním odpovedať: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ Jeho otázka je zároveň pozvaním, aby sme svoje spoločenstvo so živým Pánom Ježišom Kristom každý deň vždy viac prehlbovali. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
