V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Nedeľa po Vstúpení, Žalm 91, 11

„Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ (Žalm 91, 11)

Drahí domáci viery, vážení hostia, milí konfirmandi!

Pred týždňom na skúške z konfirmačnej látky, ste si vy, milí konfirmandi povedali svoje. A išlo vám to celkom dobre. Máte radosť, že ste to zvládli. Nebolelo to, no odľahlo vám.
O chvíľu prijmete konfirmačné požehnanie. Ani to nebolí. Naopak, pôsobí dobro. Dnes, pri vašej konfirmácii sa priznáte k tomu, čo za vás rodičia a krstní rodičia sľúbili pri krste. Vyjadríte rodičom uznanie: Dobre ste urobili, keď ste ma, dali pokrstiť.
Dospievajúce deti sú často kritické. Preto rodičom vždy dobre padne, keď od dospievajúcich detí počujú uznanie: To, čo pre mňa robíte, je dobré.
Milí mladí priatelia, všímajte si, čo dobré pre vás vaši rodičia, krstní a starí rodičia konajú. Používajte slová uznania na ich adresu často a uvidíte, že to bude dobrom – požehnaním pre vašich najbližších aj pre vás.
Dnes vás nečaká skúška, ale predsa si dovolím, spýtať sa vás. Viete, prečo vás dali rodičia pokrstiť? – Možno nie je jednoduché vyjadriť to. Za tým, keď rodičia prinesú ku krstu svoje bábätko, je viera, že keď je dieťa pokrstené, je bližšie pri Bohu, že Pán Boh na to dieťatko dohliada.
Formulované slovami 91. žalmu (v. 11): „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ – Týmto biblickým slovom vás vyprevádzame na ďalšiu cestu životom.
Nepoznáme vašu budúcnosť. Nik z ľudí ju nepozná. Ani vy. Poznáme našu minulosť. Mnohé z nej sa vám – aj vašim blízkym – vari nanovo vybavuje v pamäti. Chvíle šťastia, aj temné momenty. Oboje ste už spoznali vo svojom krátkom živote: to pekné, na čo radi spomínate i to ťažké, smutné, keď ste sa cítili mizerne a nešťastne. Možno ste mali pocit: som sám/sama, nik mi nerozumie. Vždy ktosi odo mňa niečo chce. Rodičia, učitelia, ba ešte aj farár... Babka mi sľúbila, že keď budem mať dobré „vysvedčko“ a dám sa konfirmovať, môžem si želať niečo väčšie. Vždy toto „ak – potom“. Keď mi niečo dáš – potom dám niečo aj ja tebe. Keď čosi dokážeš a budeš dobrý, potom budeš mať uznanie a úspech. To je zákon sveta.
No verím, že ste zažili aj to, že vás má ktosi rád, že ste prijatí, hoci ste nič zvláštne nedokázali, alebo aj keď ste čosi zbabrali. Napríklad priniesli zo školy zlú známku, alebo niečo doma rozbili, pokazili. Vďaka, že máte aj takéto skúsenosti – byť prijatý, hoci si to nezaslúžim. Inak by nás život netešil.

Prečo je to tak? Prečo existuje nielen zákon: „Keď čosi dokážeš – potom“, ale aj: Mám ťa rád a bodka? Prečo existuje láska a prijatie? – Mnohí povedia: bude to dané chémiou. V človeku pracujú hormóny. Alebo: Je to náhoda. Takéto odpovede sú príliš lacné, povrchné. Kto chce, nech im verí. Ale potom tiež musí veriť, že aj on – jeho život, je náhoda. A s tým, že sme tu len náhodou, že nás nik nechcel, netešil sa na nás, sa nežije ľahko.
O tom, že nežijeme náhodou sme sa rozprávali na príprave. Veda nás učí ako a kedy vznikol svet; Biblia, kto nám daroval život a prečo žijeme. Hovorili sme si, že Boha nemôžeme dokázať, lebo je väčší ako ľudské dôkazy, väčší ako náš rozum. Predsa veríme, že Boh, ktorého Biblia (1J 4, 8) nazýva láska, je princípom – základom nášho sveta. Božia láska je srdcom všetkých vecí. My sme jej stvoreniami. Pán Boh je Ten, kto ťa bezpodmienečne miluje, prijíma takého/takú, aký/aká si. Nemá ťa rád preto, že si milý, inteligentný a dobrý – v učení, v  športe, hudbe, speve, alebo preto, že si pekné dievča a sympatický chlapec. Naopak, takou/takým si, preto, že ťa má Pán Boh rád. – To, čo viete, čo dokážete, ste dostali od Neho ako dar.
Boh je stvoriteľom viditeľného i neviditeľného sveta. Daroval nám život, lebo má s nami veľký zámer. Tu, vo viditeľnom svete, máme ísť svojou cestou. Pán Boh nás nespútava, netlačí na nás. Dáva nám slobodu. Určil isté poriadky, lebo v poriadku sa žije lepšie. To poznáte už z domu.
Pán Boh sa raduje, keď sa nám darí a trpí, keď trpíme, alebo keď sme nešťastní. – Práve tak, ako vaši rodičia. Rodičia sa tešia, keď sa ich dospelé deti k nim vracajú – aby sa s nimi poradili, slávili s nimi sviatky či jubileá. Podobnú radosť má aj Pán Boh, keď sa s Ním v modlitbe rozprávame, keď sa pýtame po Jeho vôli, keď vo svojom živote dbáme na Jeho prikázania. A ako sú rodičia smutní, keď deti ich rady ignorujú, keď zídu zo správnej cesty a škodia sebe aj iným, tak je to aj s Bohom. Jeho rady, Jeho prikázania nikdy nevedú na scestie. Vždy si môžeme byť istí: Pán Boh nás nenechá padnúť. I keď v živote poblúdime, vždy sa k Nemu môžeme vrátiť. On na nás nikdy nezabudne.
Božie oči hľadia na nás – aj na vás, milí konfirmandi. Pán Boh nám je blízky. Chráni nás. Nie preto, že sme pokrstení, ale preto, že sme vzácni v Jeho očiach. Krst je viditeľným znakom toho, že Hospodin sa k nám priznáva. Preto v 91. žalme čítame: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách“ (v. 11).
Na myseľ nám môžu prísť otázky:
I. Existujú vôbec anjeli?
II. Chránia nás anjeli vždy, alebo nás niekedy nechránia? – Vo svete sa predsa deje toľko katastrôf, jestvuje toľko nešťastia...
I. Pre mnohých anjeli patria do starého železa. No popri všetkom, čo sme sa naučili v škole, existuje toľko vecí medzi nebom a zemou, o ktorých sa nám ani nesníva. Netreba k tomu mimoriadne vzdelanie, aby sme tušili, verili, že mimo viditeľného sveta existuje aj neviditeľný. Viditeľný môžeme skúmať a pochopiť očami a rozumom. Ale sú aj skutočnosti, o ktorých človek čosi vie, až keď sa im otvorí celým srdcom, celou silou, celou dušou. Milí konfirmandi, to vám pripomína biblický verš, ktorý sme sa učili: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej sily a z celej mysle“ (Mk 12, 30). Človek vidí správne len srdcom. To podstatné je očiam skryté. O tom písal už Exupéry v knihe Malý princ.
Učiť sa vidieť a myslieť srdcom, je naša úloha. Anjeli sú rozpoznateľní len pre oči srdca. Sú Božími poslami, ktorí nás uisťujú o Pánovej blízkosti. Chránia, pomáhajú, varujú i sprevádzajú nás. – To však vidí iba veriaci človek. Mnohí ľudia, ktorí boli na pokraji smrti tvrdia, že videli žiarivú postavu – teda anjela, ktorý im povedal, že sa musia vrátiť naspäť do života, lebo tu majú ešte nejakú úlohu. A odvtedy títo ľudia hovoria, že sa už neboja smrti. Samozrejme, tomu môžeme, ale aj nemusíme veriť.
Ostatne, viera a musieť – to spolu „nepasuje“. Veriť smieme, môžeme. Vieru smieme, môžeme prijímať od Pána Boha ako dar. Kto tak urobí, tomu sa otvára nebo. Ten sa necíti viac našom svete osamelý a opustený, hoci je v ňom mnoho zla a nešťastia. Ten vie, že posledné slovo nepatrí smrti, ale životu.
Kto je život? Pán Ježiš hovorí: „Ja som cesta i pravda i život“ (J 14,6). Ježiš je život. On má posledné slovo.

II. Chránia nás anjeli vždy, alebo nás niekedy nechránia? Ak existuje Boh, keď nám posiela na ochranu svojich anjelov, prečo je toľko nešťastia a katastrof?
Aj Pán Ježiš sa pýtal na kríži: „Prečo?“ (Mk 15, 34). – Nemáme žiadnu konečnú odpoveď. Nik ju nemá. V Biblii si ľudia, ktorých zastihne nešťastie, kladú otázku: „Prečo?“ Pýtajú sa tak vždy nanovo. Napríklad Jeremiáš preto, že kázal Božie slovo, bol týraný a podľa tradície popravený. Trpel tak, že preklial deň, v ktorý sa narodil (Jer 20,14).
Jediná odpoveď, ktorú z Biblie jasne počujeme je: Neboj sa, nenechám vás navždy zahynúť. Vaše utrpenie a slzy nie sú zbytočné. Váš život nie je len to, čo z neho urobíte. Boh vraví: Daroval som vám život. Mám vás rád. Nedopustím, aby vás čokoľvek odo mňa oddelilo (por. R 8, 35 a 38 – 39). Ani problémy, ani choroba, ani utrpenie, ani smrť vás neoddelí od mojej lásky.
Čosi nás môže od nej predsa len oddeliť. – Viete čo? – To, keby sme sa Božej, Kristovej lásky sami vzdali. Pán Boh nás nespútava, netlačí na nás. Dáva nám slobodu. Ak sa nepustíme Jeho ruky, môžeme skalopevne dôverovať, že všetko dobre dopadne, že všetko, čo s nami Boh zamýšľa, má dobrý cieľ.
Prečo tomu verím? – Lebo Toho, kto sa nám takto – s láskou – prihovára, Pána Ježiša Krista, považujem za absolútne dôveryhodného. Nikdy ma nesklamal.
Prajem vám, milí konfirmandi, aj všetkým nám bez rozdielu veku, aby ste/sme stále viac rástli v tejto dôvere, učili sa vidieť srdcom anjelov a najmä Toho, v ktorého službe anjeli stoja – trojjediného Pána Boha.
On povedal: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“
Milí konfirmandi, v pevnej dôvere v tento Boží sľub kráčajte, ďalšou cestou života. Amen.

Prameň: Predigtmeditation: Geschöpfe der Liebe von Heiner Braunscheiger in: ab (Fuer Arbeit und Bessinnung: Zeitschrift fuer die Evangelische Landeskirche in Wuerttemberg, Nr. 5/2004 ).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.