V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

1Pt 4, 7

Koniec všetkého sa priblížil. Buďte teda rozvážni a triezvi, aby ste boli pohotoví modliť sa. (1Pt 4, 7)

V prvých desaťročiach kresťanskej cirkvi bolo veľmi živé očakávanie konca tohto a začiatku nového sveta, očakávanie druhého príchodu, či návratu Pána Ježiša Krista. Dokonca taký apoštol Pavel rátal s tým, že sa ešte za svojho života dočká druhého Pánovho príchodu. Vidno to z jeho slov v Prvom liste Tesalonickým: My, ktorí zostaneme až do príchodu Pánovho, nebudeme mať nijakú prednosť či výhodu pred tými, ktorí už zomreli.
Niektorí ľudia odvodili z očakávania blízkeho konca nesprávne praktické závery: prestali pracovať, veď si pomysleli: Načo by som ešte pracoval, keď dnes-zajtra môže nastať koniec? Citujeme niekoľko slov z Druhého listu Tesalonickým, ktoré sa zaoberajú týmto problémom: „Počúvame, že niektorí medzi vami neporiadne nažívajú, nič nerobia, ale neužitočné veci stvárajú. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby v pokoji pracovali a jedli svoj chlieb.“ V tej istej kapitole čítame: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje!“ Takéto slová nám pomáhajú vžiť sa do ovzdušia napätého očakávania konca a nového začiatku, ktoré vládlo v prvých rokoch a desaťročiach mladej kresťanskej cirkvi.
Ale roky a desaťročia sa míňali a koniec nenastával. Boli z toho pomýlení, nevedeli si to vysvetliť. V Druhom liste Petrovom sa spomína výsmech, ktorý si kresťania utŕžili od okolitého sveta, keď očakávaný koniec neprichádzal, a zároveň je tam určitá obrana, apológia očakávania druhého Pánovho príchodu. Citujeme niekoľko slov z príslušného odseku. „Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia: Čože je so sľubom o Jeho príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia.“ Po tejto predpovedi výsmechu, ktorý podľa slov autora príde v posledné dni, nasleduje zmienka o tom, že Božie miery času sú celkom iné ako naše: „Jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ Ďalej sa tam uvádza aj teologické vysvetlenie zdanlivého meškania Pánovho dňa, ktoré znie takto: „Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ A napokon sa zdôrazňuje, že napriek zdanlivému meškaniu Pánov deň určite príde: „Príde Pánov deň ako zlodej“, to znamená: celkom nečakane, bez predbežného oznámenia, takže je potrebné, aby každý človek a celé spoločenstvo cirkvi bolo naň neprestajne pripravené.
Očakávanie konca a nového začiatku sa ani potom nestratilo, ale už nebolo také intenzívne. No v niektorých obdobiach, napríklad na zvrate tisícročí, ale aj inokedy, toto očakávanie tu a tam ožilo, ľudia popredali majetky, obliekli sa do bielych rúch a čakali koniec všetkého – ale ten neprišiel. V našej dobe, v takom 19., 20., ale aj 21. storočí sa tiež nájdu ľudia, ktorí znova a znova vypočítavajú dátum konca sveta, ale ani jedna z týchto mnohých predpovedí sa nesplnila – ani tá posledná, ktorá predpovedala koniec sveta na minulú sobotu. Za týchto okolností stojí pred nami otázka: Čo pre nás znamená veta: „Koniec všetkého sa priblížil“, ktorú sme prečítali z Prvého Petrovho listu?
Najprv si treba uvedomiť, čo táto veta neznamená. Veta „Koniec všetkého sa priblížil“ nás neoprávňuje vypočítavať dátum konca sveta. Okrem toho, že to z racionálneho hľadiska nedokážeme, hovoria proti tomu aj biblické argumenty. Pán Ježiš povedal, že o tom dni nevie nikto ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. A keď sa učeníci opýtali vzkrieseného Pána: „Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael?“ odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou. Tieto jednoznačné Ježišove výroky by mali byť dostatočnou zábranou pre všetkých, ktorých sa zmocní pokušenie vypočítať nevypočítateľné: dátum konca sveta.
I keď nesmieme vypočítať a ani nedokážeme vypočítať dátum konca sveta, tak ku kresťanskému životnému postoju predsa patrí, aby sme rátali s tým, že koniec raz nastane. Dejiny sa približujú k svojmu koncu, k svojmu cieľu, a to napriek tomu, že nevieme, kedy ten koniec nastane. A okrem toho osobný koniec pre jednotlivých ľudí, pre každého z nás nastane v dohľadnom čase – keď príde naša smrť. To bude náš osobný koniec sveta. Ani v tejto veci nepoznáme termín. Je kus Božej múdrosti v tom, že nám to nedal vedieť. Ťažko odhadnúť, aké dôsledky by to malo pre nás, keby každý z nás poznal dátum svojej smrti. Staré latinské príslovie hovorí: „Mors certa, hora incerta“ – Smrť je istá, ale hodina smrti nie je známa. I keď nepoznáme termín svojho konca, k životnej múdrosti patrí, aby sme s ním rátali, aby sme na svoju smrť boli vždy pripravení. Ježišovo podobenstvo o desiatich pannách vykresľuje dva životné postoje: ľudí, ktorí sú na stretnutie s Pánom pripravení, a tých, ktoré na toto stretnutie nie sú pripravení. Podobenstvo hovorí aj o radostných, aj o katastrofálnych dôsledkoch jedného a druhého postoja.
„Koniec všetkého sa priblížil“ – to platí nielen o našom vlastnom živote, ale aj o jednotlivých veciach, ktoré sú jeho obsahom. To je výrok o pominuteľnosti všetkých vecí, ktoré máme, aj tých, ktoré nám prirástli k srdcu. Neraz sú nám takéto veci vytrhnuté z rúk už v priebehu časného života. A určite sa s nimi budeme musieť rozlúčiť pri smrti. Mali by sme si uvedomiť si, že aj veci, ktoré sú nám drahé, sú pominuteľné. Nemali by sme sa s nimi citovo viazať na život a na smrť. Poznanie, že koniec všetkého je blízko, nás vedie k tomu, aby sme sa voči všetkému, čo máme, stali vnútorne slobodní. V prečítanom texte apoštol napomína: „Buďte teda rozvážni“. Rozvážnosť, rozumnosť znamená vidieť veci také, aké sú v skutočnosti, nerobiť si o ničom ilúzie, uvedomiť si aj ich pominuteľnosť. Je zrejme ťažké preorientovať sa a zaujať vnútorný odstup voči veciam, ktoré máme, na ktoré sme si zvykli, ale je to veľmi potrebné. Dosiahnuť túto vnútornú slobodu je možné len tak, ak objavíme hodnoty večné, ktoré sa neminú ani keď nastane koniec. Apoštol Pavel hovorí o trojici hodnôt, ktoré zostávajú, trvajú, aj keď nastane náš osobný koniec – je to viera, láska, nádej. Pán Ježiš hovorí, že si máme zhromažďovať poklady nie na zemi, ale skutkami lásky a dobročinnosti si zhromažďovať poklady v nebi. Čím viac upneme svoje srdce na večné hodnoty, tým väčšia bude naša vnútorná sloboda od pominuteľných vecí, ktoré síce pre život potrebujeme, ale ktorým sa nesmieme dať zotročiť.
Veta „Koniec všetkého sa priblížil“ obsahuje aj potešiteľné posolstvo. Hovorí totiž aj o tom, že sa priblížil koniec zla vo svete. Množstvo zla vo svete je veľmi veľké a dolieha na nás veľmi bolestne. Niekedy sa nás zmocňuje dojem, že zlo sa nikdy neskončí. Posolstvo Božieho slova je jasné: Aj zlo má svoje hranice, svoje definitívne hranice, i keď ich svojím prirodzeným zrakom nevidíme. Z tohto dôležitého radostného poznania treba odvodiť dôsledky. Aj uprostred veľkých a ťažkých prejavov zla, ktoré vidíme alebo ktoré na nás doliehajú, treba mať na pamäti: Boh sa postaral o to, aby zlo netrvalo večne. Aj koniec zla sa priblížil. Keď vieme, že aj zlo sa blíži k svojmu koncu, vyplýva z toho požiadavka, aby sme sa nikdy nedali stiahnuť do konania zla, do siete zla, ale aby sme voči zlu zachovali radikálny odstup. Istota, že aj zlo sa blíži k svojmu koncu nám môže dať silu, aby sme sa nezľakli zla, ale žili z istoty, že Ježiš Kristus zvíťazil nad zlom a nad tým Zlým. Apoštol Pavel to vyjadril zázračnou výzvou: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“
V pôvodnom gréckom texte je na označenie konca použité slovo „telos“. „Telos“ v gréčtine znamená nielen „koniec“, ale aj „cieľ“. Teda nielen ukončenie, ale aj vyvrcholenie v dobrom, pozitívnom zmysle. V terajšom svete existuje nielen zlo, ale aj mnoho úsilia o dobro, spravodlivosť, láska, a to aj v spoločenskom, aj v osobnom živote. Niekedy sa nás môžu zmocniť pochybnosti, či konanie dobra uprostred množstva zla má nejaké vyhliadky na úspech, a či má vôbec zmysel usilovať sa o dobro. Veta: „Vyvrcholenie všetkého je blízko“ nám môže dodať odvahu a istotu, že všetko dobro, ktoré urobíme, aj to najmenšie dobro, má dobrý zmysel a smeruje a prispieva to k cieľu, k vyvrcholeniu. To znamená, že naše snahy o dobro, spravodlivosť nie sú márne, ale že vývoj riadený Pánom Bohom smeruje k ich úspešnému zavŕšeniu a vyvrcholeniu. Nedeje sa to automaticky, ani nie z našej sily a múdrosti, ale deje sa to preto, že kormidlo dejín a života vo všetkých oblastiach a na každom hierarchickom stupni skutočnosti má v rukách Pán Boh.
Pri pohľade na to, že sa koniec všetkého priblížil, je v našom texte aj výzva na triezvosť. Kto nie je triezvy, pripravuje sa o jasné videnie, otupuje svoju pozornosť – a to je pri blížiacom sa konci a blížiacom sa vyvrcholení veľmi nebezpečné. Ide o triezvosť v doslovnom zmysle: neopíjať sa alkoholom, nepripustiť, aby nás o triezvosť a jasný pohľad pripravili drogy a fetovanie, nestať sa otrokom gamblérstva. Ide aj o triezvosť v prenesenom zmysle: neopájať sa svojimi úspechmi, krásou, mocou, bohatstvom. Lebo to všetko nás otupuje a berie nám správny pohľad a rozumné hodnotenie vecí, javov, udalostí. Keďže sa koniec všetkého priblížil, treba nám každý deň zápasiť o triezvosť, a to aj v doslovnom zmysle, ako aj o triezvosť myslenia, cítenia, o triezvosť videnia a hodnotenia všetkého.
V našom krátkom texte je triezvosť tesne spojená s modlitbou: „Buďte rozvážni a triezvi, aby ste boli pohotoví modliť sa.“ Z toho vidíme, že triezvosť sa tu chápe ako predpoklad modlitby. To isté spojenie vidíme v Ježišových slovách v Getsemane: „Bdejte a modlite sa.“ Obe veci sa navzájom podporujú: Predpokladom modlitby je triezvosť a na druhej strane nám modlitba pomáha zachovať si triezvosť a vedie nás k triezvemu pohľadu. Modlitbu potrebujeme vo všetkých situáciách, ale vzhľadom na to, že koniec všetkého sa priblížil, je jej nevyhnutnosť zvlášť naliehavá.
I keď nevieme, kedy nastane koniec sveta, ten koniec sa približuje. I keď nevieme, kedy nastane koniec nášho života, ten koniec sa neprestajne približuje. Nie je dobre, ak sa človek dá koncu prekvapiť. Kto si však uvedomí všetky myšlienky obsiahnuté vo vete „Koniec všetkého sa priblížil“, kto si zachováva rozvážnosť, rozumnosť, kto je vždy triezvy, aj v doslovom aj v prenesenom význame, kto pestuje modlitebný život, ten bude čakať koniec síce aj s bázňou, ale súčasne aj s radosťou a túžbou. K tomu nás chce priviesť aj tento text z Prvého Petrovho listu. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.