5. nedeľa po Veľkej noci, Matúš 28, 20
„Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Matúš 28, 20)
Milí: bratia a sestry, milí konfirmandi,
včera sme s pomocou viacerých z vás upratali náš kostol. Všetkým, ktorí pri práci akokoľvek pomohli, patrí úprimná vďaka.
Podobnú situáciu – upratovanie kostola, hoci menšieho, v dedine, zažilo aj jedno malé chlapča. Prechádzalo popri kostole. Nazrelo dnu. Bola tam len upratovačka. Práve vysávala. Keď sa chlapček vrátil domov, volal: „Mami, ja som nakukol do Božieho domu. Pán Boh tam nebol, ale Jeho žena tam upratovala.“
Nám sa takéto detské myslenie môže javiť ako úsmevné, naivné až smiešne. Pre to chlapča však bolo celkom samozrejmé, že Pán Boh býva medzi ľuďmi v dedine ako ktorýkoľvek iný sused, že má aj ženu a v Jeho príbytku sa upratuje ako v každom inom dome. A hoci bol Pán Boh podľa chlapčekovej mienky práve niekde na cestách, chlapec veril, že Boha je možné zastihnúť. Pre ono chlapča bolo prirodzené stretnúť sa s Bohom.
Je to prirodzené aj pre nás? Počítame s Božou prítomnosťou? Práve z nej sa oddá čerpať silu pre všetky skúšky živote. Nielen pre tú z konfirmačnej látky. Ježiš sľúbil, že je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28, 20). To neznamená len akési potľapkanie po pleci s tým, že Ježiš bude od nás vzdialený a my budeme čerpať silu sami zo seba. Ak nám Ježiš sľubuje, že je s nami po všetky dni, znamená to, že bude skryte konať svojou prítomnosťou v našom vnútri, bude nás zbavovať strachu a dávať nám lásku k ľuďom, na odpustenie aj na zvestovanie evanjelia (John Miller). Majme odvahu počítať s Božou prítomnosťou i dnes.
Konkrétnym prejavom toho, že počítame s Božou prítomnosťou, je modlitba. Má viacero aspektov, ale úprimná modlitba je vždy rodnou sestrou viery. – Dôvery, že Pán Boh je Ten, kto mi daroval – kto drží a nesie môj život – preto nemusím zúfať, keď prídu ťažké chvíle a keď prídu radostné dni, ďakujem za ne Bohu. On ma má rád a veľmi Mu na mne záleží. Kto toto vie, kto si to pripomína, nemusí sa nútiť k modlitbe. Od dôvery v Boha a vďačnosti je totiž k modlitbe len kúsok.
Pravdaže, modlitba je vždy spätá s tým, či počítame s Božou prítomnosťou. Či veríme sľubu Pána Ježiša: „Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“
O mladých ľuďoch sa zvykne vravieť, že nemajú nijakých nepriateľov. Predsa, minimálne jedného má každý z nás. Je to nepriateľ, ktorý nás chce odviesť od Hospodina a roztrhať naše dobré vzťahy s ľuďmi. Neposiela nám však vopred sms-ku: Prídem ťa pokúšať, čakaj ma v utorok medzi 21. a 22. hodinou, podpísaný diabol & company... Nepriateľ k nám prichádza skôr spôsobom: „Kde sa vzal, tu sa vzal.“ Možno cez ustarostenosť, ako zvládneme tú či inú skúšku v živote. Cez malovernosť, keď zabúdame, že Pán Boh o nás vie. Možno diabol prichádza cez tlačidlo na diaľkovom ovládaní televízora, možno cez internet, možno cez našu netrpezlivosť, závisť, slová, ktorými zraňujeme, cez pohodlnosť a neochotu pomôcť. Toto i všeličo iné nás môže odvádzať od Pána Boha a trhať naše pekné vzťahy s ľuďmi. Kto však počíta s Božou prítomnosťou, rozličným spôsobom skusuje, že Biblia má pravdu, keď radí: „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi, – a utečie od vás“ (Jk 4, 7). Je to ten najlepší a históriou overený recept na boj so zlom v tomto svete.
Modlitba nám teda pomáha počítať s Božou prítomnosťou, učí nás dôverovať Bohu – Jeho pomoci. Pomáha nám nezabúdať na vďačnosť a odolávať pokušeniu a úkladom nepriateľa.
Ešte jeden aspekt modlitby: Je ním očistenie. Vekom zrelej speváčky sa spýtali, aký má pocit, keď ráno v zrkadle uvidí svoju tvár. Ona odvetila: Poviem si: Síce ťa nepoznám, ale umyjem ťa! V modlitbe ide o odvahu nebáť sa pozrieť do zrkadla, nastaviť zrkadlo svojej duši. Obraz, ktorý zbadáme, asi nepoteší. Nielen kostol, ale aj duša potrebuje upratať. Nebojme sa povedať: ...ale umyjem ťa! Pretože až keď obrátime svoju tvár k Bohu, stávame sa ľuďmi. V gréčtine, reči, v ktorej bola napísaná Nová zmluva sa človek povie anthropos. Tento výraz pochádza zo slov ano trepon opa – ten, ktorý obracia tvár hore. Byť človekom teda znamená byť obrátený hore, k Bohu, dovoliť Kristovi, aby On umyl našu tvár. Smieť mať čistú tvár – dať si ju Bohu očistiť, je výsada, ktorú ako Božie deti máme. Využívajme ju: vy mladší aj my ostatní.
Na úvod som spomínal chlapca, pre ktorého bolo samozrejmým, že Pán Boh býva medzi ľuďmi a že v Jeho príbytku sa upratuje ako v každom inom dome. Dnešná nedeľa Rogate (Modlite sa) nás pozýva žiť v Božej prítomnosti, chápať modlitbu nie ako nepríjemnú povinnosť, ale ako výsadu hovoriť s Pánom celého sveta, ktorý nás miluje a stále na nás myslí – aj vtedy, keď na Neho zabúdame. Amen
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
