3. po Veľkej noci - Nedeľa diakonie, 1. Samuelova 7, 12
„Vtedy vzal Samuel kameň, postavil ho medzi Micpu a Šén, dal mu meno Eben-Ézer a riekol: Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ (1. Samuelova 7, 12)
Milí bratia a milé sestry!
V piatok sa v našej krajine začalo sčítanie obyvateľov. V médiách sa diskutuje, či tým, že sa štát pýta na naše vierovyznanie, nezasahuje neoprávnene do súkromia nás – občanov. Z biblického posolstva je však jasné, že za evanjelium Kristovo sa nemáme hanbiť (R 1, 16). Preto základnou úlohou kresťanov – bez ohľadu na to, či je, alebo nie je rok sčítania obyvateľstva, je prihlásiť sa k viere v Pána Ježiša Krista.
Keď sa nám zdá, že rýdzej, nepokryteckej viery v našom okolí ubúda, je to aj preto, lebo mnohí sa dnes za vieru hanbia. alebo sú k nej ľahostajní. Naproti tomu prívrženci iných náboženstiev dávajú – a mnoho krát až demonštratívne, masívne najavo – čo vyznávajú.
Ak sa bude z našich európskych i slovenských končín
vytrácať kresťanstvo, niet pochybností, že na uprázdnené miesto vstúpi iný ideový systém. Je otázne, čo by priniesol. Pri pohľade do histórie spoznávame, že nejestvuje iná veličina, ktorá by mohla tak kladne a mnohorako ovplyvniť svet ako kresťanstvo. Výstižne to minulú stredu našej mládeži na jej stretnutí pripomenul teológ zo Sliezskej cirkvi ev. a. v., Marek Říčan vo svojej prednáške „Ako kresťanstvo zmenilo svet“. Dovoľte uviesť z nej niektoré informácie: Fakt, že sa raní kresťania za svoju vieru nehanbili, zapôsobil na mnohých ľudí, aj na cisárov. Nastolili v Rímskej ríši mnohé sociálne politické zmeny, napr. zákaz zabíjania detí a opúšťania nemluvniat, čo sa predtým bežne a beztrestne dialo. Kresťanstvo zdôrazňovalo posvätnosť ľudského života. To viedlo k odmietaniu potratov, odporu voči gladiátorským zápasom, postupne k zákazu trestov ukrižovaním a vypaľovania biľagu odsúdencom, k odmietaniu samovrážd a kanibalizmu. Naopak k vyzdvihnutiu manželskej vernosti, k zvýšeniu dôstojnosti žien, k rozšíreniu charity. Kresťanské cirkevné zbory sa programovo starali o vdovy, siroty, chudobných, o starých ľudí, stroskotancov, a väzňov.
Kresťanská cirkev takto pozitívne menila svet už v čase, keď nebola mocná. Napr. v 313 bolo medzi obyvateľstvom Rímskej ríše iba 10% kresťanov. Ešte viac mohla cirkev svet ovplyvniť po zákaze prenasledovania kresťanstva, keď vďaka celoplošným rozhodnutiam vznikali ústavy pre osirotené a chudobné deti, pre starých ľudí, pre mentálne chorých, šírila sa starostlivosť o zomierajúcich, zakladali sa ústavy zdravotnej starostlivosti, nemocnice. Práve kresťanstvo dalo podnet k vzniku profesionálnej zdravotnej starostlivosti. Ak by kresťanská cirkev nenadobudla v spoločnosti silné slovo, oveľa viac ľudí by trpelo mnohými nešvármi a odsúdeniahodnými brutálnymi praktikami, ktoré by neboli jurisdikčne zakázané.
Iste, nie všetko bolo konané nariadením zhora, plošne. Viaceré impulzy vzišli od jednotlivcov a ich usilovnej snahy a preto, že boli dobré, dostalo sa im neskôr paušálneho prijatia.
Podnetom k službe kresťanov bol viera, že im dala život Božia láska, že Ježiš za nich zomrel na kríži a bol vzkriesený, čo nezostalo iba teologickou konštrukciou, ale napĺňalo ich dušu a premieňalo ich srdcia mnohorakými spôsobmi.
Kresťanstvo zmenilo svet, pretože zmenilo nepredstaviteľný počet ľudí, ktorí potom mali vplyv na ďalších. Ich činy vychádzali zo snahy Boha priblížiť sa k človeku, ísť za ním, zachrániť, očistiť ho, pozdvihnúť a priniesť perspektívu večnú i časnú. Ľudia boli presvedčení touto Božou snahou, láskou, a boli ňou motivovaní.
Bratia a sestry, tieto skutočnosti nespomíname, aby sa chválili seba, aby sme sa ako kresťania nadrapovali. Pripomíname ich, lebo v dnešnú nedeľu diakonie myslíme na 20 rokov práce našej Evanjelickej diakonie (ED). Aj v jej službe je zrejmé, že Božie dielo lásky a služby je nie je iba záležitosťou dávno minulých čias, ale pokračuje.
S biblickým Samuelom smieme vyznávať: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ Tieto slová sú aj vyznaním pracovníkov ED: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ Pracovníci ED ďakujú Pánu Bohu za to, že im „pošepol“ štyri smery, ktorými mali začať: inštitucionálnou starostlivosťou o:
1. starých (seniorov),
2. deti – siroty žijúcich rodičov,
3. postihnuté – hluchoslepé deti,
4. vzdelávanie.
To, že to bolo správne „pošepnutie“ je poznateľné aj z toho, že uvedené projekty sú stále „pri živote“. Nie len „pri živote“, ale pri vývoji sociálnych služieb po r. 1989 bol projekt starostlivosti o siroty živých rodičov, ktorá spočiatku prebiehala v detskom domove v Ľubietovej, prenesený do prirodzeného „domáceho“ prostredia v kompletných rodinách – u náhradných profesionálnych rodičov – a stal sa inšpiráciou aj pre ďalších.
V súčasnosti do siete ED patrí 18 stredísk ED.
Starostlivosť o seniorov sa postupne rozširuje, čo sa týka formy (od terénnej, cez ambulantné formy, až po ústavné formy), ako aj do počtu. V súčasnosti je v sieti ED ECAV šesť Domovov sociálnych služieb: Horné Saliby, Kšinná, Košeca, Hontianske Moravce, Sučany, Trnava, v príprave, či výstavbe sú ďalšie zariadenia ED. Prosme, aby sa k nim mohol čoskoro zaradiť aj chystaný domov dôchodcov v našom cirkevnom zbore.
O existencii hluchoslepých detí na Slovensku vedel len úzky kruh odborníkov a s možnosťou vzdelávania týchto detí sa nikto nezaoberal. Pán Boh však takúto túžbu vložil do srdca jednej sestry a vznikla Špeciálna internátna ev. škola pre hluchoslepé deti v Červenici, hojne podporovaná aj milodarmi vás, bratia a sestry. Dnes je rozšírená o materskú a praktickú školu.
Rodina Gurkovcov sa začala venovať mladým ľuďom z ulice vo vlastnej rodine, s pomocou Spoločenstva ev. mládeže. S Božou pomocou ich začali pripravovať do života, aby sa z nich nestali bezdomovci. Od r. 2004 ich práca našla „zastrešenie“ ako Stredisko ED s formou sociálnej služby: útulok – Dom na polceste. Sústredili sa na mladých, ktorí vychádzali z Detských domovov.
Niekoľko rokov prebiehalo intenzívne vzdelávanie ľudí v cirkevných zboroch ako Kurzy opatrovania v domácnosti. Členovia cirkvi boli podnecovaní a vyučovaní, aby organizovane ako členovia zborovej diakonie navštevovali tých bratov a sestry vo svojom zbore, ktorí sa nemohli zúčastňovať jeho aktivít.
ED rozvinula v spolupráci s Biblickou školou v Martine vzdelávanie spolupracovníkov v sociálnej a diakonickej oblasti. Taktiež sa rozvinulo vzdelávanie pre zamestnancov ED ECAV, ako aj iných partnerských organizácií. Ohliadajúc sa s vďakou za všetkým spomenutým, smieme vyznávať: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“
ED je predĺžená ruka Pána Ježiša Krista v Jeho cirkvi, cez ktorú sa stará o slabých, chorých, postihnutých,... tak ako sa o nich staral On, keď bol na našej zemi.
Meno Samuel, ktorý s vďakou vyslovil: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin“, znamená „vyprosený od Hospodina“ (1S 1,20). ED bola vyprosená sestričkami – diakonisami na Slovensku, ale aj v zahraničí, ktoré sa modlili, aby to, čo bolo v cirkvi násilne prerušené, mohlo pokračovať.
Službu blížnym podľa vzoru Pána Ježiša Krista nie je možné vykonávať bez toho, aby On sám nebol vychovávateľom a učiteľom. Ako v Biblii čítame, že chlapec Samuel rástol pred Hospodinom (1S 2, 21b), aj diakonia rástla pred Hospodinom až do dnešných dní. Bol to Samuel, kto riekol: „ Hovor, lebo Tvoj služobník počúva. 1S 3, 10).
Poďakovanie patrí všetkým vám, ktorí počúvate Božie oslovenie, modlíte sa za službu diakonie, podporujete túto prácu finančne, či podieľate sa na opatere a starostlivosti o starých v domácnostiach i v domovoch dôchodcov na území nášho zboru.
Prajeme si, aby diakonická služba mala „dlhý dych“, aby sa do nej aktívne zapájali ďalší ľudia. Ak sa má tak diať, potrebujeme pamätať na to, čo učila cirkev Jána Ámosa Komenského Jednota bratská. Vyhlásila, že podstatné veci – viera, láska a nádej – sú Božie skutočnosti, ktoré človek nemôže dosiahnuť svojou mocou a vôľou. Zároveň však prehlásila, že viera, láska a nádej sú podstatné zo strany človeka. Predchádzajú ich podstatné veci z Božej strany: Božia milosť, zásluhy Ježiša Krista a dary Ducha Svätého. Znamená to, že posunula podstatné veci Božie pred veci ľudské. Vyzvala tak celé kresťanstvo, aby sa zaoberalo Božou milosťou, zásluhami Ježiša Krista a darmi Ducha Svätého prednejšie a väčšmi, ako vierou, láskou a nádejou.
Treba tomu rozumieť tak, že viera sa môže rozvíjať iba vo vzťahu k Božej milosti. Láska k blížnym pramení z toho, keď máme pred očami, že sme milovaní Bohom a Ježišom Kristom a v praxi uplatňujeme dary, ktorými nás Duch Svätý obdaril.
V nedeľu diakonie – pri myšlienkach na 20 rokov obnovenej práce našej Evanjelickej diakonie vyznávame: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ Keď sa budeme verne zaoberať Božou milosťou, zásluhami Ježiša Krista a darmi Ducha Svätého, potom budeme môcť s vďakou vyznávať „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin“ aj v budúcnosti. Amen.
Pramene:
Marek Říčan – teologický referent Ústredia Slezské církve ev. a. v. v Českom Těšíně: „Ako kresťanstvo zmenilo svet“, prednáška povedaná 11. 5. 2011 na Biblickej hodine pre mládež v Bratislave na Legionárskej ul. 6;
Zuzana Kolárovská, Referát Zborovej diakonie Evanjelickej diakonie ECAV: Prípravka ku kázni na Nedeľu diakonie 2011;
Josef Veselý: Hluboce věřící? (in: Věřit a rozumět /vyd. EMAN, Benešov 2010/).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
