Kvetná nedeľa, Ján 18, 33 – 38
Pilát vošiel teda zase do vládnej budovy a zavolajúc si Ježiša, povedal Mu: Si Ty kráľ židovský? Odpovedal mu Ježiš: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne? Odpovedal Pilát: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil? A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas. Pilát Mu povedal: Čo je pravda? A ako to povedal, vyšiel zase k Židom a riekol im: Ja nenachádzam na ňom viny. (Ján 18, 33 – 38)
Prečítali sme krátky výťah z rozhovoru, ktorý odznel medzi Pánom Ježišom a Pilátom. V ňom Pán Ježiš povedal: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ To boli dôležité slová nielen pre Piláta, ale rovnako dôležité sú aj pre nás. Aj v priebehu svojho pôsobenia prízvukoval Pán Ježiš, že prinášanie pravdy, svedectvo o pravde, je obsahom a zmyslom jeho života. Vidno to napríklad z tohto výroku: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Rovnako aj z iných známych slov: „Ja som cesta i pravda i život.“ Svedectvo o pravde prednášal nielen slovami, ale jeho svedectvom bolo aj jeho správanie.
Verné svedectvo o pravde ho nakoniec priviedlo na kríž. Lebo v mnohých ohľadoch sa jeho pravda odlišovala alebo bola priamo v rozpore s tým, ako pravdu chápali predstavitelia spoločenstva, uprostred ktorého žil a pôsobil. Okrem toho jeho pravda, ktorú vyslovoval o ľuďoch bola často kritická, a na kritickú pravdu odpovedajú ľudia často nepriateľstvom. To si uvedomoval sám Ježiš, keď povedal: „Vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha.“ Všimnime si z evanjelií niektoré príklady pravdy, o ktorej Pán Ježiš vydával svedectvo.
V známom podobenstve o stratenom či márnotratnom synovi vyjadruje Pán Ježiš veľkú pravdu o Pánu Bohu. Stratený syn odišiel od otca, opustil spoľahlivý domov, odpútal sa od otcovej autority. Odišiel a za určitý čas si pohodlne a zároveň hriešne žil z otcovho majetku, ktorý si odniesol. Ale peniaze sa minuli, prišiel hlad, priatelia ho opustili, a on už nemal ani čo jesť. Keď zakotvil na najnižšom možnom stupni, začal rozmýšľať a chcel sa vrátiť k otcovi. Vedel, že nemá právo žiadať, aby bol u neho pokladaný opäť za syna, ale chcel sa stať aspoň nádenníkom u neho, aby mal kde bývať a čo jesť. Otec sa zachoval celkom prekvapivo: neposlal ho preč, odpustil mu, prijal ho opäť v plnom zmysle za syna so všetkým, čo k tomu patrí. Práve toto je veľká pravda o Pánu Bohu, o ktorej Ježiš vydal svedectvo. Keď Pán Ježiš povedal toto podobenstvo, uskutočnilo sa niečo z toho, čo potom neskôr povedal Pilátovi: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“
Túto veľkú pravdu o odpúšťajúcom Bohu, ktorý prijíma hriešnikov, potrebujú aj dnes mnohí, potrebujeme ju všetci. Je mnoho ľudí, ktorí odchádzajú od Pána Boha alebo ho odmietajú. Žijú síce z Božích darov, ale nie sú ochotní uvedomiť si to a uznať to. Za dlhý čas sa im zdá, že si vybrali ten správny štýl života, keď sa venujú iba radostiam a pôžitkom, a keď bez vnútorných zábran a výčitiek svedomia šliapu po božských a ľudských zákonoch. Ale takýto život nesie v sebe zárodok stroskotania. A stroskotanie naozaj neraz aj prichádza. Nemusí sa to stať hneď – Boh má dosť času. Môže prísť stroskotanie ekonomické, spoločenské, osobné. Alebo sa v ľuďoch celkom nečakane objavia neodbytné otázky, či taký život, akému sa oddávajú, nie je nezmyselný. Vtedy spoznávajú, že nemôžu ďalej pokračovať v doterajšom smere. Vtedy by mali poznať veľkú pravdu, ktorú vyslovil Pán Ježiš v podobenstve o stratenom synovi. Táto veľká pravdy znie: Ak sa takíto ľudia – neraz po dlhom váhaní – rozhodnú obrátiť sa na Pána Boha a hľadať pri ňom pomoc a nový obsah života, On ich prijíma, on im pomôže.
Pre strateného syna, ktorý úplne stroskotal, a rovnako pre všetkých stratených synov a stratené dcéry všetkých čas, až podnes, to bola a je zachraňujúca pravda, Ale pre toho staršieho syna v podobenstve to bola pohoršlivá, škandalózna pravda. Otcovou veľkodušnosťou bol veľmi pohoršený. Zazlieval otcovi, že márnotratného syna tak veľkolepo prijal späť. Domnieval sa, že spravodlivý život, ktorý viedol on, starší syn, je v dôsledku toho primálo ocenený. Ak sa aj my cítime spravodliví, pobožní, dobrí ako ten starší syn, skoro by sme mu dali za pravdu, keď robí otcovi výčitky. Ale potom by aj nám platili otcove slová, že on nám nekrivdí, veď žijeme z jeho lásky, ale že on má nesmiernu radosť zo syna, ktorý bol stratený a našiel sa, ktorý bol mŕtvy a ožil. Taká je Ježišova pravda, od ktorej nikdy neustúpil. Ale ľudia, ktorí sa v jeho dobe pokladali za zbožných a spravodlivých, najmä takzvaní farizeji, mu to veľmi zazlievali. A keďže svedectvo o tejto pravde vydal Ježiš nie raz ale vydával ho stále, neprestajne, bola to jedna z príčin, ktoré ho viedli na kríž. Predvídal to, vedel to, ale až do samého konca ostal verný tejto pravde.
Túto pravdu Pán Ježiš nielen vyjadroval rečou podobenstiev, ale on sám ju uskutočňoval, keď navštevoval ľudí, čo si hriechmi pokazili vlastný život. Sedával za jedným stolom s publikánmi a hriešnikmi – nie aby schvaľoval ich hriechy, ale aby im dal najavo, že ich pokladá za Božie deti, ktoré sú pozvané, aby sa vrátili do Otcovho domu. Pre nich to bola zachraňujúca, oslobodzujúca pravda, ktorá im otvárala cestu k novému životu. Cítili sa ňou priťahovaní, oslovovaní, pozvaní – a mnohí z nich sa dali pozvať. Ale pre takzvaných pobožných a spravodlivých, pre farizejov, to bola pohoršujúca, škandalózna pravda. Mali Ježišovi za zle, že prejavoval toľko záujmu o tie stroskotané existencie. Boli pohoršení jednak tým, že Ježiš sa neštíti sedieť s týmito takzvanými „nečistými“ ľuďmi za jedným stolom. Boli pohoršení najmä preto, že prijímaním hriešnikov na milosť sa nie dosť vážne berú a oceňujú ich, farizejské, náboženské zásluhy a ich spravodlivé skutky. Ježiš vedel, že ho pre toto svedectvo o pravde nenávidia, vedel, že ho táto pravda o Božej láske nakoniec privedie na kríž. Ale toto riziko vzal na seba a bol ochotný túto pravdu potvrdiť aj obetovaním vlastného života.
Podobné svedectvo o pravde je vyjadrené v podobenstve o farizejovi a publikánovi. Farizej sa, a to dokonca v modlitbe, pyšne vychvaľuje svojimi náboženskými a etickými výkonmi. Netreba o nich pochybovať, jeho slová sú iste pravdivé. Ale jeho veľká chyba je, že sa spolieha na seba samého a že zároveň ponižujúcim spôsobom hovorí o publikánovi, ktorý bol pokladaný za verejného hriešnika. Naproti tomu sa publikán pokorne modlí: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Sú tu dve modlitby: jedna modlitba veľmi pobožného človeka a druhá modlitba veľmi hriešneho človeka. Farizejova modlitba prezrádza, ako on hodnotí sám seba. Myslí si, že s ním je všetko v najlepšom poriadku, hoci v skutočnosti jeho náboženská pýcha a ponižovanie druhého človeka hovoria o opaku. Publikán vie, že je hriešny, ale túži po odpustení od Boha a po novom živote. Ježiš jednoznačne odsudzuje farizejovu modlitbu a vysoko vyzdvihuje publikánovu modlitbu. Aj toto podobenstvo vyjadruje veľkú pravdu, svedectvo ktorej vydáva Pán Ježiš. To je ďalší Ježišov čin, ktorý je zahrnutý do jeho slov povedaných pred Pilátom: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ A keďže medzi poslucháčmi boli aj farizeji, ktorí sa museli cítiť týmto podobenstvom nepríjemne zasiahnutí, je aj táto Ježišova pravda krokom smerujúcim ku krížu.
Židia v Ježišovej dobe rozlišovali veľmi ostro medzi Židmi a Nežidmi. O Nežidoch sa vyjadrovali veľmi kritickým, neraz aj ponižujúcim spôsobom. Ježiš aj v tejto situácii vydáva svedectvo o pravde, keď ukazuje, že aj príslušníci iných národov a iných náboženstiev sú Božie deti, a keď aj u nich dokáže vidieť a vysoko zhodnotiť dobré činy a postoje. Vysoko vyzdvihol vieru pohanského dôstojníka, keď povedal o ňom: „U nikoho v Izraeli nenašiel som takú vieru“ a keď sa súčasne vyjadril, že bez ohľadu na náboženskú a národnú príslušnosť sú aj pre Nežidov otvorené dvere kráľovstva nebeského. Je to dôležitá, oslobodzujúca pravda pre tých, ktorí boli odstrkovaní a pokladaní za menejcenných, ale zároveň pohoršlivá pravda pre tých, ktorí tieto hranice pokladali za absolútne. – Rovnako pekné hodnotenie povedal o viere ženy Kanaánky, Nežidovky, pohanky, ktorá ho prosila o pomoc pre svoju chorú dcéru. Vieru tejto pohanskej ženy vysoko ocenil slovami: „Ó žena, veľká je tvoja viera.“ – Pri studni sa bez zábran rozprával so ženou Samaritánkou, Nežidovkou. Nám to dnes pripadá ako samozrejmé, ale zo stanoviska vtedajších zvyklostí to bolo niečo neslýchané. – V podobenstve o Milosrdnom Samaritánovi vysoko vyzdvihol etický čin Nežida, Samaritána, čin, ktorý urobil v situácii, keď dvaja predstavitelia židovského náboženského života, kňaz a levíta, nič nevykonali. – Keď si tieto a im podobné Ježišove postoje všimneme spoločne, vidíme, že nejde o náhodné výnimky, ale o premyslené vyjadrenie pravdy o tom, že všetci ľudia, bez ohľadu na rozdeľujúce hranice, sú Božie deti. Aj v tejto veci majú platnosť Ježišove slová: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“
Uviedli sme len časť toho, čo je obsahom týchto Ježišových slov. Vlastným čítaním evanjelií by sme mohli objavovať ďalšie prejavy, ktorými Pán Ježiš uskutočňoval toto svoje poslanie. Cenné by bolo, keby sme objavili čím viac osobitných znakov jeho pravdy, ktorými by sme mali upravovať, korigovať naše vlastné názory a stanoviská. Lebo tak ako sa jeho pravda v mnohých ohľadoch líšila od stanovísk vtedajších ľudí, tak sa jeho pravda v mnohom líši od našich stanovísk. Pohľad na symbol kríža nám ukazuje, ako nesmierne vážne stál Pán Ježiš za svojou pravdou.
I keď bol pre svoju pravdu ukrižovaný, tak veľkonočné víťazstvo je potvrdením jeho pravdy. Pre nás je to výzva, aby sme si v čím plnšej miere a v čím viacerých ohľadoch osvojili jeho pravdu. Pozývajú nás k tomu jeho slová: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.“ – Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
