Zelený štvrtok, Lukáš 22, 31 – 34
Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. On však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť. Ježiš mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš. (Lukáš 22, 31 – 34)
Tento rozhovor odznel pri poslednej večeri. Ježiš predvídal udalosti, ktoré budú nasledovať. Vedel, čo proti nemu pripravuje židovská najvyššia rada. Pri večeri povedal, že jeden z učeníkov prezradí Ježišovým protivníkom, kde ho nájdu bez prítomnosti ľudu. Učeníkov táto predpoveď nepríjemne prekvapila, ale úplne ju nepochopili. Ešte aj o Judášovom odchode si mysleli, že ho Ježiš posiela, aby nakúpil, čo potrebujú na slávnosti, alebo aby dal niečo chudobným. Ježiš vedel, čo sa pripravuje, jeho učeníci zrejme niečo tušili, ale ani zďaleka si neuvedomovali vážnosť chvíle. Učeníci budú šokovaní udalosťami, ktoré prídu. Učeníci to zatiaľ jasne nevedia, ale Ježiš to vie. Preto ich pripravuje na kritické chvíle, ktoré ich čakajú. Prečítaný rozhovor s Petrom je jedna časť tejto prípravy.
S hlbokým dojatím si uvedomujeme, že on, ktorý sa približuje k najťažším chvíľam svojho života, myslí aj na druhých a stará sa o nich. Je dosť silný a má dosť lásky na to, aby okrem svojho bremena pomáhal niesť bremeno aj svojim učeníkom. Ide tu aj o osobnú starosť o nich, ale aj o zodpovednosť za dielo, kvôli ktorému prišiel na svet. Lebo utrpenie, do ktorého vstupuje, nie je iba jeho súkromná záležitosť, ale týka sa záchrany tragicky nešťastného sveta. A ani vernosť učeníkov nie je iba ich súkromná záležitosť, ale potrebná je kvôli hlavnej veci, ktorú Ježiš priniesol na svet. Napriek pádom, ktoré ich čakajú, majú sa po šokujúcich udalostiach vzchopiť, aby mohli rozširovať posolstvo o Ježišovi a o Božom kráľovstve. Preto ich pripravuje na ich najťažšie chvíle.
Ježiš pripravuje Petra, keď mu hovorí o svojej modlitbe. „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ Toto je jasná predpoveď krízovej situácie, v ktorej budú učeníci postavení na veľmi ťažkú skúšku. Ježiš naznačuje, že učeníci na tejto skúške neobstoja bez úrazu a pádov. Nasledujúcimi udalosťami boli tieto Ježišove slová potvrdené. Peter ešte tej noci trikrát zaprel Pána Ježiša, lebo sa ho zmocnil veľký strach. Všetci učeníci boli zdesení udalosťami Veľkého piatku. Ich pochybnosti boli také veľké, že Pán Ježiš po svojom vzkriesení musel ich osobne presviedčať o svojom novom živote, a nebolo to ľahké. Pre ich zdesenie, strach a pochybovanie sa ich neodvážime odsudzovať, veď na ich mieste by sme sa sotva správali inak. Peter síce ubezpečuje Ježiša, že je hotový ísť s ním aj do väzenia aj na smrť. Veľmi precenil svoje sily. Nevedel, aká krehká je jeho bytosť, aká slabá je jeho odvaha. Podobne ani my, kým sa nedostaneme do krízových situácií, nevieme o svojich slabostiach, o svojej krehkosti. Ale Ježiš ich pozná, Ježiš nás pozná. Preto ubezpečuje Petra o svojej pomoci, aby si to Peter mohol pripomenúť, keď mu bude na zúfanie: „Ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla“.
Stoja tu proti sebe dve prosby, dve žiadosti. Na jednej strane si ich Satan vyžiadal, aby ich preosial ako pšenicu, aby ich mohol postaviť na veľmi ťažkú, nebezpečnú, riskantnú skúšku. Je to niečo podobné, ako keď si Satan vyžiadal Jóba, aby ho mohol postaviť na ťažkú skúšku. Ide o skúšky, ktoré sa mohli skončiť totálnym pádom a stroskotaním. Proti takémuto ohrozeniu je potrebná veľmi silná ochrana. A tou je Ježišova modlitba: „Ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla.“ Viera človeka, aj viera takého presvedčeného človeka, ako bol Peter, môže podľa týchto slov zaniknúť. Keď sa tak stane, je to to najhroznejšie, čo sa človeku môže prihodiť. Ježiš neprosí pre Petra o nejaké drobné úľavy v tejto skúške, ale jeho prosba k nebeskému Otcovi má zabrániť tomu najhroznejšiemu: zániku Petrovej viery. Petrovi sa síce zdalo, že Ježišova modlitba o záchranu jeho viery je niečo, čo je tak trochu navyše, veď ho ubezpečoval o svojej odhodlanosti ísť s Ježišom aj na smrť. Ale udalosti ukázali, že táto Ježišova modlitba bola veľmi potrebná.
Aj my potrebujeme túto Ježišovu modlitbu. Veď sa môže stať, že si Satan aj nás vyžiada, aby nás preosial ako pšenicu. To sú jeho pokusy, ktoré by nás mali priviesť k tomu, aby naša viera zanikla. Situácie strachu, ktoré nie sú nám také neznáme, sú takou skúškou. Poznáme aj rany a traumy, ktoré nám po nich ostávajú. Alebo sa nás môže dotknúť výsmech z našej viery, alebo racionalistické argumenty, proti ktorým sa nie vždy vieme pohotovo brániť. Nech sú tieto diabolské pokusy akékoľvek, najväčšou tragédiou nášho života by bolo, keby v nich naša viera zanikla. Preto nám treba prosiť. Pane Ježiši, modli sa aj za mňa, aby moja viera nezanikla. Treba nám vedieť, že Ježiš sa nás nevzdáva ani vtedy, ak vo chvíľach slabosti zaváhame. On sa nevzdal ani Petra, hoci ho jeho pád, jeho zapretie veľmi bolelo. Jedno z niekoľkých osobných stretnutí po vzkriesení venoval práve Petrovi, aby ho s veľkou láskou a pravdivosťou uistil o svojom odpustení a o tom, že s ním, s jeho službou aj naďalej počíta.
Spolu s uistením o príhovornej modlitbe dostáva Peter aj poverenie: „A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ Tu Ježiš ráta s tým, že aj iní učeníci a iní ľudia zaznamenajú pády a poklesky vo veciach viery. Petrovou úlohou je, aby pomocou, ktorá sa jemu dostane, pomáhal aj on tým, ktorí ju budú naliehavo potrebovať. To sa vzťahuje aj na nás. Ktokoľvek z nás zakúsi a pocíti, že sa mu po zaváhaní, po páde dostalo d Pána Ježiša pomoci, mal by nanovo nadobudnutou istotou pomáhať tým, ktorí prešli cez podobné situácie.
Veľkou pomocou pre všetky situácie skúšok je prežívaná istota, že nás Pán Ježiš za všetkých okolností miluje. Túto lásku názorne vyjadril učeníkom pri poslednej večeri. Jeho slová o tom, že jeho telo sa obetuje a jeho krv sa vylieva za nich na odpustenie hriechov, a podávanie chleba a vína so slovami: Toto je moje telo, toto je moja krv, to bola udalosť, na ktorú nemali nikdy zabudnúť. Slová sú dôležité, no predsa môžu vyblednúť. Taký názorný akt, ako je podávanie chleba a vína, sa omnoho pevnejšie uchová v pamäti, v hlave aj v srdci. Pri prijímaní Večere Pánovej si okrem iného máme uvedomiť a zažiť istotu: Ježiš ma miluje. V ťažkých chvíľach akéhokoľvek druhu, keď sme postavení na skúšku viery, si nám treba sprítomniť Večeru Pánovu a prežiť istotu: Ježiš ma miluje, Ježiš sa modlí za mňa, nie som sám, nie som zabudnutý a opustený, ale pri mne stojí tá najčistejšia bytosť so svojou láskou a pomocou. Pravidelné pristupovanie k Večeri Pánovej posilňuje v nás tento základný zážitok viery.
Na ťažké udalosti, ktoré sa blížili, pripravoval Pán Ježiš nielen svojich učeníkov, ale aj on sám, osobne, potreboval prípravu. Modlitba v Getsemanskej záhrade je jeho prípravou. Evanjeliá opisujú jeho citový stav s plnou realitou. Všimnime si, akým, priamo dramatickým spôsobom hovorí o tom evanjelista Lukáš: „Padol na kolená a takto sa modlil: Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“ Pri týchto slovách nám prichodí ponoriť sa do mlčania a pokúsiť sa precítiť niečo z toho, čo pri tejto modlitbe prežíval Pán Ježiš.
Bola to ťažká príprava, ale z tejto modlitebnej prípravy odchádza pevný. Vidno to jasne z jeho postoja pri jeho procese a ukrižovaní. Silný a pokojný je, keď ho zatýkajú; silný a pokojný pred židovskou radou, pred Pilátom a Herodesom; silný a pokojný, keď sa mu vojaci posmievajú, keď ho bijú a mučia; silný a pokojný na kríži, ako vidno z jeho siedmich slov, ktoré nám zaznačili evanjelisti. Takú silu mala pre neho modlitba, takú silu môže mať modlitba aj pre nás. Nie je preto náhoda, že tam, v Getsemane odznela jeho výzva, ktorú by sme si mali aj my osvojiť: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.“
Tam v Getsemane by bol potreboval ľudskú, bdejúcu blízkosť svojich učeníkov, ale ešte aj tí traja najbližší, Peter, Jakub a Ján, zaspali. On sa postaral o ich duchovné zaopatrenie, a oni nedokázali bdieť s ním ani hodinu. On im prejavil toľko lásky, a aj on túžil po ich prejavoch lásky. Napriek všetkému, čo pre nich urobil, ostáva sám v tomto modlitebnom sústredení. Ani v tomto prípade nejdeme učeníkov odsudzovať, veď nevieme, ako by sme sa zachovali my. Ale uvedomiť si nám treba, že Pán Ježiš, hoci je Pánom neba i zeme, túži po našej láske. Prejavy lásky k nemu môžu byť rozličné. Úcta k symbolu kríža, na ktorom zomrel bolestnou smrťou, úcta ku knihe, v ktorej sú zapísané jeho slová, činy, smrť, vzkriesenie, úctivé vyslovovanie jeho mena, ponorenie sa do modlitebnej vďaky a úcty za všetko, čo pre nás urobil ako aj ďalšie veci, ktoré nám diktuje srdce – to môžu byť prejavy lásky k nemu. Ale okrem toho aj všetko, čo robíme ako jeho nasledovníci, keď sa usilujeme žiť podľa jeho príkladu, keď sa zriekneme robiť to, čo sa jemu nepáči – to všetko by malo byť motivované citmi lásky k nemu. Vždy to bude láska opätovaná, láska, ktorá je odpoveďou na jeho lásku.
Láska a modlitba – to sú dve hlavné slová, ktoré nás sprevádzali pri tejto úvahe. Ježišova láska k učeníkom a starostlivosť o nich, keď vedel, čo ich čaká. Jeho modlitba za zachovanie viery učeníkov a za zachovanie našej viery. Jeho modlitba v Getsemane ako príprava na znášanie ťažkého utrpenia. Jeho obeť ako najvyšší prejav jeho lásky, účasť na ktorej nám dáva vo svätej večeri. A napokon k týmto témam ako rovnako dôležitá patrí jeho, Ježišova túžba po našej láske a jej prejavoch. Modlitba a láska by nás mala viesť pri slávení týchto veľkých sviatočných dní.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
