Veľkonočný pondelok, Skutky 10, 34 – 41
Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. (Skutky 10, 34 – 41)
Kríž a vzkriesenie tvoria nerozlučný celok. Keď hovoríme o vzkriesení, nesmieme zabudnúť na kríž. Keď hovoríme o kríži, nesmieme zabudnúť na vzkriesenie.
Krížu sa mohol Ježiš vyhnúť. Nepriatelia ho viackrát varovali. Keby bol prestal kritizovať pyšných pokrytcov, keby sa bol zriekol svojho provokatívneho priateľstva a lásky k zavrhnutým, keby sa bol prispôsobil požiadavkám tých, ktorí mali moc, keby bol našiel slová chvály a lichotenia na adresu tých, ktorí si o sebe mysleli veľa, bol by si získal slávu a obľubu, a určite by sa nebol dostal na kríž. Ale keby bol tak urobil, bol by na celej čiare zradil svoje poslanie, a dnes by bol pre nás takou nulou, akou sa stali jeho protivníci, takou nulou, akou sú všetci namyslení a nafúkaní pokrytci. Ale on to neurobil. Nedal sa ani umlčať ani neprevrátil kabát. Až do konca zostal verný nebeskému Otcovi, a to súčasne znamená: verný sebe samému. So svojím programom šiel do posledných dôsledkov. Preto musel zomrieť na kríži.
Ukrižovanie sa vtedy pokladalo za veľmi potupnú smrť. Napriek tomu sa ukrižovanie Pána Ježiša stalo mocným potvrdením celého jeho diela. Tým, že sa dal ukrižovať, povedal k svojmu celoživotnému dielu jasné Áno. Pán Boh vzkriesením svojho Syna z mŕtvych povedal svoje jasné Áno k celému Ježišovmu dielu. Všimnime si niektoré stránky Ježišovho diela, ich zdanlivé stroskotanie pri ukrižovaní, a ich faktické, definitívne potvrdenie pri vzkriesení.
Pán Ježiš prejavoval priateľstvo a lásku k hriešnym ľuďom, publikánom, neviestkam a iným. Pobožní farizeji a zákonníci pokladali týchto ľudí za nečistých. Ježiš k nim napriek farizejskej kritike prichádzal, jedol a pil s nimi, stal sa ich priateľom, lebo im chcel pomôcť k novému životu. Tento kontakt s takzvanými nečistými farizeji Ježišovi veľmi vyčítali. Aj toto Ježišovo správanie prispelo k tomu, že ho chceli umlčať a nakoniec ho ukrižovali. Tým, že sa dal ukrižovať, potvrdil túto svoju nepochopiteľne veľkú lásku k strateným existenciám. Na kríži sa zdalo, že táto láska stroskotala spolu s Ježišom. Ale keď Pán Boh vzkriesil svojho Syna, vyjadril s touto láskou svoj jednoznačný súhlas.
Na kríži sa Pán Ježiš stretol s ukrižovanými lotrami. Teraz nás zaujíma najmä ten kajúci. Pravdepodobne by sa s ním nebol mohol stretnúť nikde inde, len na kríži. Povedal mu slová odpustenia a nádeje: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Ježišovi protivníci mohli tieto slová s ohľadom na zdanlivo definitívny koniec považovať za nezmysel. Ale Boh vzkriesil Ježiša a tak uznal a potvrdil aj tie slová, ktoré povedal Ježiš lotrovi, a my nemôžeme inak, len uznať, že sa ten krásny sľub stal skutočnosťou.
K Ježišovmu ukrižovaniu prispelo aj to, že kritizoval náboženskú pýchu a pokrytectvo vedúcich predstaviteľov vtedajších náboženských skupín. Bola to veľmi ostrá kritika. Takú kritiku nikto nemá rád, a najmenej tí, ktorí disponujú mocou. Prijatím kríža Pán Ježiš potvrdil, že túto kritiku mieni naozaj vážne a že z nej nič neodvoláva. Keď ho ukrižovali, mohlo sa zdať, že táto kritika stratila akýkoľvek význam, lebo bol zlikvidovaný ten, ktorý ich s takým jasným pohľadom kritizoval. Ale Boh vzkriesil Ježiša a potvrdil tak v plnom rozsahu Ježišovu kritiku náboženskej pýchy a pokrytectva, a to nielen pre vtedajšiu dobu, ale kritiku náboženskej pýchy a pokrytectva aj v dnešnej dobe.
Ježiš bol ukrižovaný, lebo prelamoval hranice medzi ľuďmi. Pochváli vieru nežidovského, pohanského stotníka a vieru pohanskej ženy. Vyzdvihol príklad Židmi nenávideného Samaritána. Poukázal na to, že Eliáš svojimi divmi pomohol práve Nežidom, pohanom. Ľudia v nazaretskej synagóge sa preto na neho tak nahnevali, že ho chceli zhodiť zo skaly, na ktorej bolo postavené ich mesto. Nakoniec sa za tento svoj postoj dostal na kríž. Tým, že sa dal ukrižovať, potvrdil svoje stanovisko, že Boh sa zaujíma o všetkých ľudí. Tí, ktorí zdôrazňovali rozdiely medzi Židmi a Nežidmi, mu to mali veľmi za zle. Na kríži sa zdalo, že toto Ježišovo chápanie nie je správne, veď ako bezmocný umrel ten, ktorý toto chápanie priniesol a zastával. Ale Boh ho vzkriesil a potvrdil tak Ježišovu zvesť, potvrdil, že u neho neexistuje protekcia, že on nikoho neuprednostňuje.
Pri svojom výklade zákona Pán Ježiš vysoko vyzdvihol etické príkazy a omnoho menšiu dôležitosť pripisoval rituálnym predpisom napríklad predpisom o kultickej čistote, o svätení sabatu a podobne. Vyjadril to aj svojím správaním, aj slovami. Citoval napríklad slová proroka: „Milosrdenstvo chcem a nie obeť.“ Takýmto chápaním a výkladom zákona sa usiloval pozdvihnúť úroveň života človeka. Strážcovia zákona mu zazlievali tento výklad. Po takýchto jeho slovách a činoch sa neraz radili, ako ho zahubiť. On sa dal ukrižovať, a tak potvrdil, že od tohto programu neodstupuje. Na kríži sa zdalo, že spolu s ním stroskotal jeho výklad Božej vôle. Ale Boh ho vzkriesil a tak potvrdil toto Ježišovo chápanie a posolstvo.
Pri ukrižovaní sa zdalo, že stroskotalo celé Ježišovo dielo. Ale Boh tým, že vzkriesil Ježiša, priznal sa k celému jeho dielu. Na kríži sa zdalo, že stroskotala Ježišova viera v Boha a istota, že ho vedie Boží Duch. Ale vzkriesením Pána Ježiša dal Pán Boh najavo, že k normálnemu ľudskému životu patrí mocná viera v Pána Boha a istota, že nás Boh vedie v živote. Vzkriesenie je Božím potvrdením toho, že to, čo Ježiš konal a ako žil, je v plnej miere správne, a že On, Pán Ježiš, sa má stať pre nás najvyšším vzorom formovania nášho vlastného života.
Ukrižovanie a vzkriesenie má aj hlbšie dimenzie. Pod povrchom toho, čo je z týchto udalostí viditeľné nášmu obmedzenému ľudskému zraku, skrýva sa boj medzi Pánom Bohom a démonskou silou zla. Vo svete je toľko zla, že si ho nemožno vysvetliť ako náhodu alebo nedopatrenie. Za zlom a utrpením ktoré je vo svete, za hriechom, ktorý je tragickým odcudzením sa človeka od Boha, od blížneho, od seba – za všetkým týmto sa skrýva pre nás tajomná zlá sila, zlá bytosť. Pán Boh zápasí s touto silou ničenia a vedie ľudstvo ku konečnému víťazstvu dobra, lásky, pravdy.
Ježiš Kristus s celým svojím životným dielom – to je Boží zásadný zákrok proti moci zla. V Prvom Jánovom liste čítame: „Syn Boží sa zjavil na to, aby maril diablove skutky.“ Ako sa skončil tento Boží zásah? Za určitú dobu sa zdalo, že ukrižovaním všetko stroskotalo. Ježiš bol odsúdený na smrť ako protištátny živel. To však bola len priezračná zámienka, cez ktorú vidno k skutočnejšej príčine. Pilátovi ho vydali židovskí hodnostári, ktorí ho odsúdili pre údajné rúhanie sa Bohu. Ale aj to bola zámienka, za ktorú nám treba ísť ďalej. V posledných dôsledkoch sa ukazuje, že to bola diabolská moc, ktorá priviedla Ježiša na kríž. O Judášovi hovorí evanjelista výslovne, že mu satan vnukol myšlienku zrady. Môžeme zhrnúť: Boh dal do sveta Ježiša ako rozhodujúci zásah proti diablovi. Ale diabol Ježiša likvidoval, znesúc ho zo sveta najpotupnejšou smrťou. Pán Boh však nebol na túto eventualitu nepripravený. On, ktorý je Bohom života, mal a stále má v zálohe niečo, proti čomu je satanská moc bezmocná. Vzkriesil Ježiša, a tak po zdanlivom krátkodobom triumfe diabla vychádza z celej veci Boh ako suverénny víťaz.
Kríž mal byť symbolom stroskotania Božieho diela záchrany, ale stal sa symbolom Božieho víťazstva, víťazstva života, pravdy, lásky. Keď si Boh zaumieni, že chce viesť ľudstvo na vyššiu úroveň, nemôže sa mu účinne postaviť do cesty ani najzákernejšia zlá moc. Ježišovo vzkriesenie je definitívne víťazstvo Boha života a lásky nad diabolskou mocou zla a smrti. Mnoho zla síce ešte existuje a trápi nás. Ale je to tak ako vo veľkej vojne. Nejaká veľká bitka rozhodne o výsledku vojny. Po tejto bitke môžu ešte na rozličných miestach prebiehať boje, ale výsledok vojny už neovplyvnia; ten bol rozhodnutý hlavnou bitkou. Tak Ježišovo vzkriesenie rozhodlo o konečnom víťazstve Boha nad diablom. Na to nám treba myslieť, keď nás trápi myšlienka, prečo je ešte aj po Ježišovom vzkriesení toľko zla vo svete. Väčšie-menšie diabolské výčiny môžu ešte medzi ľuďmi šarapatiť, ale na konečnom víťazstve života nemôžu už nič zmeniť.
Pretože Ježiš vstal z mŕtvych, nemusia byť naše srdcia naplnené smutnými, porazeneckými náladami, ale len kresťanským optimizmom a nezničiteľnou radosťou. Pretože Kristus vstal z mŕtvych, má hlboký zmysel všetko, čo urobíme v službe lásky, života, pokoja, i keby sa nám momentálne zdalo, že to neprináša nijaké výsledky. Ako často sa aj nám stane, že sa nachádzame v situácii Veľkého piatku, že nesieme s veľkou bolesťou svoj kríž! Pretože však Kristus vstal z mŕtvych, mali by sme byť mocne a radostne presvedčení, že po Veľkom piatku podľa Božieho riadenia celkom zákonite prichádza veľkonočné ráno s lúčmi Božieho svetla a života. Pretože Kristus vstal z mŕtvych, nemali by sme už nikdy zapochybovať o konečnom víťazstve pravdy, spravodlivosti, lásky. Keby sa nám všetok tento optimizmus, radosť, nádej, láska ako program života, istota budúcnosti – keby sa nám všetko toto nasťahovalo do srdca, keby to v nás prebývalo a stalo sa pre nás hnacím motorom, pociťovali by sme veľkú radosť z posolstva o vzkriesení Pána Ježiša Krista, a zároveň veľkú radosť zo znovuzrodenia k novej forme a obsahu nášho osobného života. Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
