Rímskym 6, 4
Krstom sme spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. (Rímskym 6, 4)
Vzkriesenie Pána Ježiša Krista je udalosť, ktorá sa týka predovšetkým jeho samého, ale nie iba jeho. Rovnako ako sa jeho smrť týka nás, ľudí, tak aj jeho vzkriesenie je zároveň našou záležitosťou. Jeho vzkriesenie je zárukou aj nášho vzkriesenia. Poukázal na to on sám, keď povedal: „Ja žijem, aj vy budete žiť.“ Vyslovil to apoštol Pavel, keď napísal: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých.“ To, že on, vzkriesený, je označený ako „prvotina“, znamená, že on je prvý člen dlhého radu tých, ktorí zomreli a ktorí budú vzkriesení k novému životu. Keď si uvedomíme, že Kristovo vzkriesenie má pre nás práve tento dosah, že je prísľubom a zárukou nášho vzkriesenia, pochopíme, že jeho vzkriesenie je jedinečnou udalosťou, ktorá sa týka každého z nás.
Kristova smrť a vzkriesenie sa nás týka nielen pokiaľ ide o budúci život vo večnosti, ale aj pokiaľ ide o terajší život v časnosti. V obraznom zmysle môžeme a máme prežiť smrť a vzkriesenie už v tomto živote. Niečo má v nás zomrieť a niečo povstať k novému životu. Zomrieť majú naše staré životné spôsoby, ktoré z dlhodobého, definitívneho hľadiska nemajú budúcnosť, nemajú perspektívu. Mnohé z nich nám prirástli k srdcu, zrástli s nami, javia sa nám ako príjemné, a nechceli by sme sa ich vzdať, hoci v skutočnosti ich hodnota je negatívna. Ale apoštol píše, že máme zomrieť práve vo vzťahu k starému, hriešnemu mysleniu a hriešnym zvyklostiam. To je veľmi radikálne vyjadrenie. Ide zrejme o takúto predstavu: Keď k nám pristúpi zvádzajúci, pokušiteľský hriech, má nájsť mŕtvolu, ktorá nereaguje na zvádzanie. To je zmysel jeho slov, že máme zomrieť hriechu. Ale keď sa rozlúčime so starými, negatívnymi hodnotami, túžbami, môžeme a máme byť vzkriesení k novote života, ako je to vyjadrené v našom texte.
Apoštol napísal tieto slová v súvislosti s naším krstom. To sú dôležité slová, lebo na svoj krst myslievame málo a je potrebné, aby sme si uvedomili, čo to znamená, že sme boli pokrstení.
Krstná formula, ktorú hovoríme pri každom krste, znie: „Krstím ťa v meno Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Obrazne by sme to mohli vyjadriť takto: Prepisujem ťa na list vlastníctva Trojjediného Pána Boha – si jeho, patríš jemu. To okrem iného znamená, že Kristova smrť a vzkriesenie sa má stať schémou, obrazom môjho života. Pretože som pokrstený, má vo mne zomrieť všetko hriešne, staré, a k životu má povstať to nové, čo priniesol Ježiš Kristus. To má na mysli apoštol, keď v prečítanom texte hovorí, že ako pokrstení máme chodiť v novote života.
Krst ako sviatosť je predovšetkým veľký dar, ktorý dostávame od Pána Boha. V krste nám Pán Boh pripomína, že sme jeho deti, že patríme jemu a že sme pod jeho ochranou. V krste nám zároveň daruje silu k novému životu. Ale krst je súčasne výzvou, aby sme všetky svoje schopnosti – ktoré ostatne tiež pochádzajú od Pána Boha – nasadil do boja o nový život. Krst nemá ostať len bodovou záležitosťou jednej polhodiny, ale má to byť základná duchovná udalosť, ktorá má mať celoživotné pokračovanie. Graficky sa krst dá znázorniť ako výrazný bod, z ktorého vychádza čiara tiahnuca sa celým životom pokrsteného človeka. Je viac dôvodov, pre ktoré sa nám treba usilovať žiť v súlade s krstom. Niektoré spomenieme.
Máme alebo budeme mať deti, vnúčatá, krstné deti, ktoré boli albo budú pokrstené. Sme zodpovední za to, aby sme ich viedli k novote života v súlade s krstom. To sa nedá vykonať iba teoretickým poučovaním. Zrozumiteľné poučovanie je síce dôležité, ale okrem toho a predovšetkým by sme pre tieto deti mali byť vzorom toho, čo je to novota života. Deti, ako vieme, veľmi rady napodobňujú. Treba to využiť a žiť tak, aby sa od nás mohli poučiť, čo to znamená novota života. Táto úvaha je aktuálna nielen pre už jestvujúcich, ale aj pre budúcich rodičov. Lebo novotu života si človek osvojuje nie v jednom okamihu zapnutím nejakého prepínača. Cesta k novote života je proces trvalého rázu, v ktorom treba každý deň odumierať tomu starému, hriešnemu a dať sa kriesiť pre to nové. Takže nielen pre zodpovednosť za seba, ale aj pre zodpovednosť za deti nám treba rásť v novote života.
Z toho, že sme boli pokrstení, vyplýva náš program: usilovať sa o realizovanie nového života. Tento program uskutočňujeme v prostredí, v ktorom sme obklopení vzorcami starého života. Starý život, staré spôsoby života – to je jednoducho naše prostredie, z ktorého nemôžeme utiecť. Práve v tomto prostredí sa treba usilovať o novotu života. Pán Ježiš vo svojej Veľkňazskej modlitbe, v ktorej prosil aj za svojich učeníkov, povedal: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ To, že nám o nový život treba zápasiť v prostredí starého života, kladie na nás osobitné nároky.
Neprestajne cítime na sebe príťažlivosť toho starého života. Kedykoľvek začneme pociťovať príťažlivosť starých, zlých foriem života, mali by sme uviesť do pohybu prúd myslenia a uvedomiť si, o čo krajší je ten nový život. Na prvý pohľad nám to nemusí byť vždy jasné, a preto sa treba k tomu myšlienkovou činnosťou vždy znovu dopracovať. Ak si názorne predstavíme, uvedomíme, ako veľmi je to nové nadradené nad to staré, získame silu k víťazstvu. Pán Ježiš povedal, že kto ochutná lepšie víno, potom už nechce to horšie.
Starý svet nás každý deň zaplavuje silným prúdom starých životných vzorcov. Je to ako tá povodeň, ktorá sa v podobenstve o dvoch domoch tuho opiera do týchto budov, aby vyskúšala ich pevnosť. Obsah týchto starých myšlienok, vzorov, predstáv, ktoré na nás doliehajú, je v mnohých prípadoch deštruktívny, ničivý. Proti tomuto nebezpečnému a neprestajnému prúdu by sme mali postaviť účinnú protiváhu, prúd dobrého, čistého, tvorivého myslenia. Apoštol to vyjadril takto: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle.“ A pretože sami od seba nedokážeme tvoriť tie nové myšlienky, mali by sme si každý deň čítať Bibliu, a to mnoho z nej, aby odtiaľ prichádzal na nás prúd čistej vody, ktorý by odplavil všetku nebezpečnú nečistotu a naplnil nás pozitívnymi hodnotami, pozitívnymi z hľadiska Božieho, z hľadiska Ježišovho hodnotenia.
V boji o nový život nevyhnutne potrebujeme pravidelnú modlitbu. Ak žijeme bez modlitby, tak sa v nás automaticky, nepozorovane upevňujú naše kontakty so starým svetom a my sa čím ďalej tým viac stávame obeťami starých modelov, starého života, a to tak, že to ani nezbadáme. Pravidelnou modlitbou môžeme udržiavať tak prepotrebný kontakt s Pánom Bohom, so vzkrieseným Ježišom Kristom, zachovať si ostrý, bdelý, prebudený pohľad na všetko, a tak zaujímať odstup od starého sveta. Treba sa nám pravidelne modliť nielen za seba, ale aj za pokrstené deti, vnúčatá, krstné deti a súčasne aj deti viesť k modlitebnému životu. Tým im dávame do rúk účinnú sebaobrannú zbraň proti pokušeniam, zvodom.
V zápase o nový život nám bude veľmi pomáhať, ak sa budeme oboznamovať vždy hlbšie a hlbšie s čistou osobnosťou Ježiša Krista, ak sa budeme pravidelne stavať pod jeho vplyv. On kráčal uprostred starého, nečistého sveta a predsa uprostred neho zostal vždy čistý. Preto je on pre nás jedinečným modelom nového života. Mali by sme sa usilovať pochopiť čím viac z jeho ducha, z jeho celkového myslenia a čím viac si všímať aj v jednotlivostiach jeho postoje. Aj deťom, za ktoré sme zodpovední, by sme mali čo najsympatickejšie vykresliť Ježiša Krista. Len ak my sami budeme z celého srdca milovať Pána Ježiša Krista, len tak dokážeme deťom presvedčivo ukázať, že Ježiš Kristus aj pre ne má nesmiernu cenu.
V boji o nový život sa môžeme dostať do rozličných napätí. Môže to byť posmech zo strany ľudí, ktorí o novom živote nechcú ani počuť a zostávajú pri starých životných spôsoboch. Môže to byť nátlak rozličného druhu, ktorý nás má zabrzdiť a prinútiť, aby sme zotrvali pri starých životných spôsoboch. S tým všetkým treba rátať a rozhodnúť sa, že sa nijakému nátlaku nedáme zlomiť a nedáme sa odviesť od cesty, pre ktorú sme sa rozhodli a ku ktorej nás zaväzuje krst svätý.
Vzkriesenie a nový život Pána Ježiša Krista, ako aj nádej nášho nového života vo večnosti by sa mali stať pre nás motivujúcou silou v boji o novotu života. Každé víťazstvo v zápase o novotu života vyvolá v nás radosť, – a radosť vzbudí v nás ďalšiu ochotu a snahu zápasiť o nový život. Je to ako špirála, ktorá nás vedie vždy vyššie a vyššie. Ak peknými prejavmi nového života bude poznačená naša cesta smerujúca k definitívne novému životu, budeme šťastní už tu, a nekonečne šťastní vo večnosti. – Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
