Druhá nedeľa po Veľkej noci, Ján 10, 11 – 16
Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce. Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. (Ján 10, 11 – 16)
Predstavme si čím plnšie obraz osobnosti Ježiša Krista, ako nám ho vykresľujú evanjeliá. Bol pokojný, nebolo v ňom ani trocha nervozity. Vážil si každú ľudskú bytosť ako Božie dieťa a nikdy nikým neopovrhoval. Poznal ľudí nie povrchne, ale vedel, čo sa nachádza v ich vnútri. Vedel, čo je hlavným problémom, hlavnou ťažkosťou človeka, s ktorým sa stretol. Stretol sa s mnohými stroskotanými existenciami. Nikoho z nich nezdeptal. Aj toho, kto sa zdal byť úplne beznádejným prípadom, dvíhal hore, na peknú ľudskú úroveň. Vedel hovoriť aj ostré slová a príkru kritiku. Ale to preto, aby upozornil ľudí na chyby, ktoré si sami neuvedomovali, a aby ich odvrátil od ich zlej cesty. Rozširoval obzor tých, ktorí sa sústreďovali iba na zemské hodnoty, a v nich videli zmysel života.
Jedným slovom: k ľuďom pristupoval s láskou. Nie so slabošskou láskou, ale s láskou, ktorá bola podložená hlbokým poznaním. Bola to láska múdra, mocná, energická.
Predstavme si túto mocnú, múdru, čistú Ježišovu bytosť. Boli by sme radi, keby bol osobným vodcom nášho života? Keby sme sa každý deň alebo každý týždeň mohli s ním stretnúť a prijímať od neho také vedenie ako ľudia v jeho dobe? Kto pozná život a jeho riziká, ten iste povie: Chcem takého vodcu. Keď Ježiš Kristus hovorí o sebe ako o dobrom pastierovi, ponúka sa nám za takého vodcu.
Je však mnoho ľudí, ktorí o vodcovi pre svoj život nechcú ani počuť. Protiví sa im myšlienka, žeby niekto mal hrať vodcovskú rolu v ich živote. Pokladali by to za poníženie svojej dôstojnosti. Hovoria, že len nezrelí ľudia potrebujú vodcu, ktorý by im ukazoval cestu. Spoliehajú sa na svoj rozum a na svoje sily. Pri pohľade na týchto ľudí si musíme položiť otázku, či Ježiša ako dobrého pastiera potrebujú všetci, a či len niektorí. Či ho potrebujú iba tí slabší a či sa tí silnejší zaobídu bez neho.
Na túto otázku odpovedáme jednoznačne: Ježiša ako dobrého pastiera potrebujú všetci. Medzi ľuďmi sú síce rozdiely, pokiaľ ide o silu, odvahu, rozum, poznanie. Ale sú to rozdiely pomerne malé. I keby sme spomedzi všetkých ľudí vybrali človeka, ktorý má najviac sily, odvahy, rozumu, poznania, bohatstva, museli by sme aj o ňom povedať: Aj tento človek je obmedzený. Jeho sila má hranice, ktoré nemôže prekročiť. Jeho rozum a poznanie majú hranice, ktoré nemôže prekročiť. Obmedzená sila, obmedzený rozum, nech by sa zdali akokoľvek veľké, nestačia na pekné zvládnutie života. Za týchto okolností potrebujeme niekoho, koho sila, možnosti a poznanie prekračujú naše ľudské hranice, naše ľudské obmedzenie. Z tohto dôvodu potrebuje Pána Ježiša ako dobrého pastiera aj ten, kto je silný a múdry.
Je tu ešte ďalší dôvod. Človek nie je vždy na vrchole svojich síl a svojho poznania. Má síce aj vrcholné body, ale má aj slabé chvíle, keď ho sily opúšťajú a úroveň jeho poznania a myslenia sa znižuje. Alebo prídu situácie a problémy, ktoré kladú na človeka mimoriadne ťažké nároky. Vtedy nie je dobré ostať odkázaný iba na svoje sily a múdrosť. Vtedy potrebuje človek silu a múdrosť a lásku toho, ktorý nepodlieha takémuto kolísaniu. Spoľahlivý v tomto ohľade je len dobrý pastier Ježiš Kristus.
Každého človeka čaká smrť. Keď sa približuje naša smrť a keď nakoniec nastane hodina smrti, klesajú ľudské poznanie a ľudské sily na nulu. Je preto jasné, že pre situáciu smrti sa už vôbec nemôžeme spoliehať na svoje sily a svoju múdrosť. Predpokladom solídneho, pekného, pokojného zvládnutia situácie smrti je viera, že vtedy, keď my budeme úplne bezmocní, vezme našu bytosť pod svoje vedenie a do svojej ochrany mocný, múdry, láskavý dobrý pastier Ježiš Kristus.
Tieto dôvody nás oprávňujú povedať, že dobrého pastiera Ježiša Krista potrebuje bez výnimky každý človek. V tejto veci sa ani dnes situácia v ničom nezmenila. Slová o dobrom pastierovi by mal počúvať dnešný človek s rovnakou pozornosťou, ako ich počúvali ľudia v Ježišovej dobe.
Čo môže získať človek, ktorý prijme Ježiša Krista za svojho dobrého pastiera? To je oprávnená otázka. Keď sa nás neveriaci ľudia spýtajú: Aký prínos to bude pre mňa znamenať, ak budem veriť v Boha, ak budem veriť v Ježiša Krista? – mali by sme byť pripravení dať im jasnú a bohatú odpoveď.
Ježiš Kristus ako dobrý pastier je pre nás najvyšší životný vzor. Prvky svojho charakteru, povahy, správania, reagovania prijíma človek od mnohých ľudí, s ktorými žije, s ktorými sa stretáva, o ktorých číta v životopisoch a románoch, ktorých vidí vo filmoch. V záplave životných modelov nie sme si vždy istí, čo je dobré a čo zlé. Potrebujeme spoľahlivé meradlo na hodnotenie toho všetkého. A okrem toho: Potrebujeme nie iba zlomky, útržky dobrých príkladov, ale dokonalý vzor, dokonalú bytosť, v ktorej je všetko spojené do živého, harmonického, vnútorne jednotného celku. To by bol vzor, podľa ktorého by sme sa mohli my sami ustavične merať, vzor, ktorý by nás kritizoval, znepokojoval, a okrem toho vzor, ktorý by nás povzbudzoval a priťahoval, vzor, ktorý by nám nedovolil zastať na jednom mieste duchovného vývoja, ale by nás povzbudzoval, aby sme vo svojom duchovnom a mravnom vývoji neprestajne kráčali dopredu. aby sme ustavične prekračovali hranice toho, čo sme vo svojom osobnom duchovnom vývoji už dosiahli. Poznáme len jeden vzor, ktorý spĺňa všetky tieto požiadavky a vysoko ich prevyšuje, a to je dobrý pastier Ježiš Kristus. Kto ho prijme za svojho dobrého pastiera, získa pre seba životný vzor, ktorý ho bude ťahať a viesť dopredu.
Dobrého pastiera potrebujeme – povedané rečou nášho textu – aby nás chránil pred vlkom. Diabol môže pôsobiť na nás prostredníctvom našich vlastných myšlienok a prostredníctvom myšlienok a zvodov, ktoré na nás doliehajú zvonku. Diabol často pôsobí na nás tak, že si to ani neuvedomujeme. Dobrého pastiera potrebujeme, aby nám otvoril oči a ukázal nám, kde a v čom nás ohrozuje diabolský vplyv. Dobrého pastiera potrebujeme, aby nám do srdca dal dosť sily, aby sme mohli bojovať proti diablovi. Dobrého pastiera potrebujeme však predovšetkým preto, že on už vybojoval rozhodujúci boj proti diablovi. V tomto boji obetoval svoj život a vstal z mŕtvych. Zmysel pôsobenia Ježiša Krista, jeho smrti a vzkriesenia je v tom, že vybojoval víťazstvo nad diabolskou mocou. Na jeho víťazstvo nad diablom by sme mali myslieť vždy, keď musíme bojovať proti diabolskému vplyvu. Na základe Kristovho víťazstva môžeme aj my zvíťaziť, lebo on aj nám ponúka účasť na svojom víťazstve.
Ježiša Krista ako dobrého pastiera potrebujeme, aby nás samých naprával, korigoval. Veď my nechodíme iba po dobrých cestách, ale neraz sa púšťame rozličnými nesprávnymi a nebezpečnými smermi. Stane sa, že nám ani len na myseľ nepríde, že sú to zlé cesty, alebo sa ich usilujeme všelijako ospravedlniť. Nad nami však bdie náš dobrý pastier. V ruke má prút, aby zavrátil svoje blúdiace ovce. Aj my vo svojom živote musíme neraz pociťovať jeho nepríjemný prút. Keď si čítame evanjeliá, napadne nám, koľko prísnej Ježišovej kritiky sa v nich nachádza. Dlhý by bol zoznam toho, pre čo všetko Ježiš ľudí kritizoval. Nerobil to ako samoúčel, ale preto, že chcel previesť ľudí od zlých ciest na dobré cesty. Aj voči nám je taký kritický. Nesmieme si Ježiša Krista predstavovať ako slabošskú bytosť, ktorá by nám na všetko prikyvovala. Naopak, stále nám treba cítiť, že nad nami je jeho kritický pohľad. Z evanjelií môžeme vyčítať kritiku dobrého pastiera na našu adresu. Na jeho kritiku – ako sme si všimli – nás upozorňujú aj údery jeho prúta. Môžu to byť bolestné údery, ale mali by sme byť za ne vďační, lebo v našom záujme nás nimi dobrý pastier vedie a vychováva.
Dobrého pastiera potrebujeme, aby sme sa ochránili pred nebezpečnými autoritami tohto sveta. Vo svete je mnoho autorít, ktoré sa nás chcú zmocniť, ktoré si nás chcú podrobiť, využiť na svoje ciele. Ak sa človek dostane pod zlú autoritu, dostáva sa na cestu vlastnej záhuby. Ale ako sa máme brániť pred nebezpečnými autoritami? Prvá odpoveď je: zveriť sa pod autoritu dobrého pastiera. Kto si Ježiša Krista zvolí za najvyššiu autoritu, získava skvelú slobodu voči mnohým iným autoritám z tohto sveta. Pravdaže nie je možné odmietnuť všetky nároky autorít tohto sveta. S autoritami sa stretáme v práci, v škole, na úradoch, v rodine a v mnohých iných vzťahoch. Ale nikdy by sme ich nemali prijímať nekriticky. Vždy by sme si mali položiť otázku, či nie sú v rozpore s autoritou dobrého pastiera Ježiša Krista. Keď zistíme rozpor, sme postavení pred rozhodnutie. Rozhodnutie nemusí byť vždy ľahké. Ježiš Kristus nerobí na nás nátlak; on rešpektuje našu slobodu. Ale jasné by nám malo byť jedno: Ak sa rozhodneme proti autorite dobrého pastiera Ježiša Krista, rozhodujeme sa proti svojim najvlastnejším záujmom. Rozhodnúť sa pre autoritu dobrého pastiera môže byť síce spojené s rozličnými rizikami, ale vždy je to cesta k opravdivému životu.
Ježiš Kristus ako dobrý pastier má pre nás nesmierny význam v tom, že nás osobne pozná. V jeho očiach nie sme vymeniteľnou súčasťou beztvarej masy, ale sme Božie deti v jedinečnom zmysle. On jediný nás chápe do hĺbky. Niekedy sme v takej situácii, že nemáme nikoho, kto by nás skutočne pochopil. On nás chápe, rozumie nám lepšie ako naši najbližší ľudia, rozumie nám lepšie, ako si rozumieme my sami. Keby sme túto skutočnosť premysleli do hĺbky, uvedomili by sme si, že je to nesmierna pomoc pre život, boli by sme mu za to vďační, a vždy viac by sme sa radovali z jeho hlbokého pochopenia.
V našom texte spomína Pán Ježiš aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca, a ktoré tiež chce viesť, pre ktoré je tiež dobrým pastierom. Myslel pravdepodobne na pohanské národy, ktoré nepatrili do spoločenstva izraelskej cirkvi. Aj dnes sú tieto jeho slová o iných ovciach veľmi aktuálne. On je dobrým pastierom nielen pre tých, ktorí sa momentálne nachádzajú v rámci kresťanskej cirkvi, ale je dobrým pastierom aj pre tie veľké zástupy ľudí, ktorí sa nachádzajú ďaleko od neho, ktorí neveria v Pána Boha. Všetci títo dobrého pastiera potrebujú a vo svojom podvedomí po ňom aj túžia. Treba sa nám vytrvalo modliť, aby čím viac ľudí našlo v Pánu Ježišovi svojho dobrého pastiera. Mali by sme sa modliť nielen všeobecne, ale každý z nás by si mal vybrať jedného-dvoch ľudí, ktorých osobne poznáme a ktorým by sme zo srdca dopriali, aby sa stretli s dobrým pastierom Ježišom Kristom, aby nadviazali s ním trvalý kontakt. Mali by sme sa za nich pravidelne modliť. Skúsenosť mnohých ukazuje, že modlitby tohto typu sú účinné, a môžeme rátať s tým, že po kratšom alebo dlhšom čase nás Pán Boh prekvapí ich vypočutím. Okrem toho: za koho sa budeme takto modliť, za toho sa budeme cítiť aj zodpovednými, a Pán Boh nám v modlitbe ukáže, čo by sme aj my sami mohli pre týchto ľudí urobiť v záujme toho, aby sa dostali k dobrému pastierovi.
Dnešné evanjelium druhej nedele po Veľkej noci o dobrom pastierovi z 10. kapitoly Evanjelia podľa Jána by sme si mali často čítať, ba dobre by sme urobili, keby sme sa ho naučili naspamäť. Tak by sme mali stále na mysli a v srdci dôležité poznanie, že Ježiš Kristus je naším dobrým pastierom, že sa máme usilovať o stály kontakt s ním, že sa máme dobrovoľne a s radosťou podrobiť pod jeho vedenie. On je tá opravdivá cesta, ktorá vedie k skutočnému životu. V našom živote by sa malo stať trvalou skutočnosťou to, čo tento dobrý pastier povedal o sebe: „Ja som tá cesta i pravda i život.“ Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
