V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Sviatok Svätej Trojice, Izaiáš 6, 1 – 8

V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! (Izaiáš 6, 1 – 8)
-------------------
Čo má byť obsahom kázne na sviatok Svätej Trojice? Prvá odpoveď, ktorá nám napadne, je pravdepodobne toto: Treba vysvetliť, čo je Svätá Trojica, čo to znamená, že jedna Božia bytosť je v troch osobách. Náš rozum je však príliš obmedzený na to, aby mohol pochopiť a vysvetliť tajomstvo Pána Boha. A tak nemôžeme čakať, že budeme mať odpovede na všetky otázky o Svätej Trojici.
Prečo potom o Svätej Trojici vôbec hovoríme? Na túto otázku je odpoveď pomerne jasná: Pretože sa nám ľuďom Pán Boh prejavil a prejavuje v troch veľkých oblastiach svojho pôsobenia.
Pán Boh sa prejavuje ako Stvoriteľ sveta a každého človeka. Ako Stvoriteľ vykonal a ustavične koná svoje veľké dielo v oblasti celého vesmíru, v oblasti prírody na Zemi, do ktorej v určitom zmysle patríme aj my ľudia. Kto vie citlivo vnímať, ten uznáva, že Božie stvoriteľské dielo je niečo veľkolepé. Čím ďalej postupuje veda a odhaľuje tajomstvá stvoreného sveta, tým väčší je náš úžas.
Pán Boh sa prejavuje ako Záchranca, Vykupiteľ stvoreného sveta. Vo svete existuje mnoho zla, ktoré je spôsobené hriešnou vzburou človeka proti Pánu Bohu. Do skazeného, hriechom tragicky poznačeného ľudstva zasahuje Pán Boh ako Vykupiteľ. Životným dielom, smrťou a vzkriesením svojho Syna Pána Ježiša Krista robí všetko potrebné na našu záchranu, aby sme napriek svojej hriešnosti mohli byť Pánom Bohom prijatí, akceptovaní.
Pán Boh sa prejavuje ako Posvätiteľ, to znamená ako tvorca novej ľudskej bytosti, tvorca človeka s novým srdcom, novým myslením, novými túžbami. Každá ľudská bytosť potrebuje zásadnú obnovu a stále vedenie. Toto dielo nového duchovného narodenia koná v nás Pán Boh ako Posvätiteľ, Duch Svätý.
Toto sú tri veľké oblasti nášho života, v ktorých sa nám Pán Boh prejavuje, predstavuje a zasahuje do nášho života. Preto hovoríme o Trojjedinom Pánu Bohu. Ale pri tom všetkom si uvedomujeme, že Pán Boh je nekonečne viac, než čo my môžeme pochopiť svojím myslením a rozumom. Dnes v úcte zastávame pred tajomstvom, pred mystériom Trojice Svätej.
Začali sme otázkou: Čo má byť obsahom sviatku Svätej Trojice? Ako prvá nám napadla odpoveď, že by sme sa mali usilovať pochopiť tajomstvo Svätej Trojice. Ale to nemôže byť posledná a ani hlavná odpoveď. Lebo kým na celú záležitosť pozeráme takýmto spôsobom, zaujímame stanovisko nadradených mysliteľov, skúmateľov, kritikov. Pri tomto postoji by sme Svätú Trojicu myšlienkovo analyzovali, rozoberali, ako to robíme s mnohými inými vecami, ktoré sa stávajú predmetom nášho myslenia. Takýto prístup a vzťah je však celkom prevrátený. Veď nie my sme pánmi Trojjediného Boha, ale Trojjediný Boh je Pánom nás.
Ten pomer, o ktorom sme hovorili na začiatku, sa teda musí úplne zmeniť. Z nás, ktorí chceme uvažovať alebo aj špekulovať o Pánu Bohu, z nás, ktorí chceme tajomstvo Svätej Trojice položiť pod svoju myšlienkovú lupu, z nás sa musia stať ľudia, ktorí sa sami dostávajú pod prenikavý pohľad Trojjediného Pána Boha. Roly sa teda vymieňajú. My, ktorí sme chceli skúmať, stávame sa sami skúmanými. My ktorí sme chceli analyzovať, stávame sa sami analyzovanými. My, ktorí sme možno chceli aj kritizovať, stávame sa sami kritizovanými. Takže odpoveď na tú východiskovú otázku bude znieť takto: Obsahom sviatku Svätej Trojice má byť, aby sme sa postavili pod prenikavý pohľad Trojjediného Boha, a to so všetkými dôsledkami, ktoré budú z toho pre nás vyplývať.
Čo to znamená postaviť sa pod prenikavý pohľad Trojjediného Boha? Čo to znamená prežiť intenzívne Božiu prítomnosť? To môžeme názorne sledovať na príbehu Izaiáša, ktorého si Pán Boh povolal za proroka. Obsah 6. kapitoly Izaiášovej knihy nás priamo vyzýva, aby sme to všetko sledovali s osobnou účasťou, aby sme sa sami cítili vnútorne vtiahnutí do toho, čo prežíval prorok.
Izaiáš vedel aj predtým, že Pán Boh je všadeprítomný, ale teraz jeho prítomnosť osobne, a to veľmi silne, prežíva. Vedel aj predtým, že Pán Boh je svätý, ale teraz jeho svätosť osobne prežíva. A toto osobné prežívanie Božej prítomnosti a Božej svätosti sa pre neho stáva otrasným, šokujúcim zážitkom.
Anjeli spievajú: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je celá zem jeho slávy.“ Tieto slová o Hospodinovej svätosti napĺňajú celý priestor. Keď je človek pod dojmom Božej prítomnosti a týchto slov o Božej svätosti, všetko ostatné prestáva pre neho existovať. Svätý Boh je mocný: všetko ovláda, všetko kontroluje. Svätý Boh je čistý: niet v ňom nič z toho nečistého, s čím sa my stretávame vo svojej skúsenosti. Svätý Boh je láska: miluje život, miluje všetko, čo podporuje život. Súčasťou jeho svätej lásky je jeho svätý hnev, ktorý je namierený proti všetkému, čo kazí, ničí, degraduje život.
Prvým pocitom človeka pri takomto živom, neuniknuteľnom stretnutí s Pánom Bohom je strach, hrôza. V blízkosti čistého Boha uvedomuje si človek svoju nečistotu. V blízkosti Boha, ktorý miluje život, uvedomuje si človek, čo všetko urobil proti životu svojmu a životu druhých. V blízkosti mocného Boha uvedomuje si človek, aký je malý, nepatrný. Izaiášove slová: „Beda mi, som stratený“ ukazujú, aká hrôza sa zmocnila tohto človeka pri stretnutí s Pánom Bohom.
Intenzívny zážitok strachu zo stretnutia so svätým Bohom trvá pomerne krátko. Za dlhý čas by ho človek nedokázal zniesť. Je to však zážitok, ktorý poznačí človeka na celý život. Z tohto zážitku vyplýva celoživotný postoj, ktorý sa v Biblii označuje ako bázeň pred Bohom. Zážitky strachu pri stretnutí s Bohom nám umožňujú pochopiť, čo máme rozumieť pod výrazom „bázeň Božia“, „bázeň pred Bohom“.
Môže sa ozvať námietka: Či takýto strach, takáto bázeň nedeformuje človeka? Vieme zo skúsenosti, že strach je v rukách totalitných vládcov manipulačným prostriedkom, ktorým sú ľudia zotročovaní, i keď nie sú v reťaziach. Azda aj strach pred Bohom, bázeň pred Bohom vedie k takej istej alebo ešte horšej deformácii ľudskej bytosti, k jej zotročeniu?
Takéto prirovnávanie by bolo demagogické, zavádzajúce, lebo by zdôrazňovalo vonkajšiu podobnosť, a nič by nehovorilo o podstatnom rozdiele, ktorý tu je. Práve tento rozdiel si musíme všimnúť. Ľudia, ktorí strachom deformujú druhých, sú sami deformovaní. Naproti tomu Pán Boh nie je deformovaný; Pán Boh je normálny.
Strach v rukách totalitného manipulovania ponižuje dôstojnosť človeka, kriví jeho bytosť, znižuje jeho duchovnú úroveň. Takýto strach je teda – vedome alebo neuvedomene – nástrojom v rukách diabolskej, ničivej, deštruktívnej moci. Naproti tomu bázeň pred Pánom Bohom človeka dvíha na stále vyššiu a vyššiu úroveň duchovného bytia. Bázeň Božia je preto nástrojom v rukách Pána Boha, ktorý miluje život a ktorý ho stále vedie dopredu a nahor. V tom je podstatný rozdiel, nesmierne veľký rozdiel medzi strachom pred ľuďmi a medzi bázňou Božou. Strach pred ľuďmi človeka ponižuje, degraduje, deptá. Bázeň pred Bohom človeka dvíha, vedie ho k duchovnému rastu.
Ako môže bázeň pred Bohom viesť dopredu a nahor? V bázni pred Bohom zhadzuje človek zo seba masky, zhadzuje sebaklamy a ilúzie. Takéto poznanie pravdy o sebe samom človeka bolí, ba až veľmi bolí, ale je potrebné, lebo bez poznania pravdy nie je možné urobiť ani krok dopredu. Poznať pravdu o sebe samom – to môže byť také šokujúce, že človek má dojem, že padá do priepasti. Práve toto zažil Izaiáš.
Keď je človek na dne so svojimi silami, múdrosťou, možnosťami, práve vtedy zasahuje svätý Boh. Zasahuje tak, že prináša záchranu, že vyťahuje človeka z dna priepasti k novému životu. V texte sme čítali o tom tieto dôležité slová: „Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený.“ Z toho vidno, že Božia svätosť je svätosť očisťujúca, tvorivá, že bázeň pred Bohom je nástroj v rukách Boha, ktorý tvorí, miluje a zachraňuje život. Cez šokujúci strach z Božej prítomnosti, cez hrôzu poznania vlastného hriechu, viny, nečistoty, cez odpúšťajúci a očisťujúci zásah Boží dostáva sa Izaiáš k novému životu.
Niečo také sa má diať aj s nami, keď sa dostaneme pod prenikavý a uzdravujúci pohľad Trojjediného Boha. Dnes by sme si mali klásť osobné otázky, ktoré sa vzťahujú na náš vlastný život: Ako sa v mojom živote prejavil a prejavuje Trojjediný Boh? Ako sa prejavil Pán Boh ako Stvoriteľ, ako Otec, ako Pán môjho života? Ako sa prejavil Pán Boh ako Vykupiteľ? Ako mňa zachránil z mojej duchovnej biedy? Ako sa prejavil Pán Boh ako Posvätiteľ? Ktoré prvky nového bytia mi už daroval? Ak si tieto otázky budeme klásť v tichu a sústredenosti, ak im budeme venovať dosť času, ak od nich predčasne neodídeme, môže sa nám stať, že objavíme, akým rozličným spôsobom už zasahoval do nášho života Trojjediný Pán Boh, ba môže sa nám stať aj to, že v dnešný zvláštny deň pocítime mocným spôsobom Božiu prítomnosť a svätosť, že ju prežijeme s takou veľkou bázňou ako Izaiáš, a že cez tento svätý strach urobí Pán Boh na nás očisťujúci zásah, zásah, ktorý bude bolieť, ale ktorý bude viesť v konečných dôsledkoch k novému životu. Potom nás už nebudú trápiť špekulatívne otázky, ale s celým srdcom sa pridáme k anjelskému chválospevu: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plné sú nebesá i zem jeho slávy.“ 

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.