V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Rímskym 8, 1. 2. 10. 11

Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa tela, ale podľa ducha. Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. ... Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás. (Rímskym 8, 1. 2. 10. 11)
--------------------
Existuje jeden životný štýl, ktorý sa nazýva: žiť zo dňa na deň. Človek, ktorý žije podľa tohto modelu, nepozerá do budúcnosti, ale ide mu len o to, aby nejako prežil súčasný deň – podľa možnosti čo najpríjemnejšie. Hovorí si: „Dáko bolo, dáko bude.“ Existuje protikladný postoj, pri ktorom človek na budúcnosť myslí veľa, robí si plány, uvažuje o perspektívach, zaisťuje si budúcnosť. Ten prvý prístup je nezodpovedný a v čistej, vyhranenej forme sa vyskytuje málo. Vo väčšine prípadov je to tak, že sú v nás pomiešané prvky aj toho prvého aj toho druhého životného štýlu. Jeden z nich obyčajne prevažuje a vytvára charakteristický obraz príslušného človeka.
Táto rozdielnosť chápania a stvárňovania života existuje nielen v hmotnej oblasti, keď ide o bežné, každodenné záležitosti, ale aj pokiaľ ide o duchovnú stránku života, o duchovný vývoj, o duchovnú budúcnosť. Tu je situácia omnoho horšia. Je mnoho ľudí, ktorí nemyslia alebo myslia veľmi málo na budúcnosť toho najvnútornejšieho, najpodstatnejšieho jadra svojej bytosti. Neraz práve starosť o hmotné zaistenie budúcnosti odčerpáva všetky sily a záujem človeka, takže sa otázky duchovnej budúcnosti stávajú druhoradými. To je veľmi nebezpečné, a Božie slovo nás pozýva, aby sme otázke svojej duchovnej budúcnosti venovali veľkú pozornosť. Budeme uvažovať o tom, ako nám na tejto ceste chce pomáhať Duch Svätý.
V prečítaných slovách z 8. kapitoly Listu Rímskym je stručne načrtnutá duchovná cesta človeka. Prízvukuje sa, že na všetkých jej štádiách je potrebná vedenie a pomoc Ducha Svätého.
Oblasťou pôsobenia Ducha Svätého je predovšetkým ľudské srdce, ľudské vnútro, jadro ľudskej bytosti. Práve tam sa musia v priebehu duchovnej cesty odohrávať zásadné zmeny. My sa vo väčšine prípadov orientujeme hlavne na vonkajšie udalosti a zmeny, na zmeny vo svete, zmeny mimo nás, okolo nás. Vo svojom očakávaní sa často sústreďujeme na niečo nové, niečo senzačné, čo sa prihodí v našom užšom alebo širšom okolí, ale menej pozornosti venujeme tomu, čo sa deje a čo by sa malo diať v našom vnútri. To je príznak povrchnosti.
Známa je Decartesova veta: „Myslím, teda som“. Môžeme ju obmeniť a doplniť: „Som to, čo myslím“. Tým chce byť vyjadrená rozhodujúca dôležitosť nášho myšlienkového a citového sveta. Svojím pohľadom a očakávaním, túžbami a systematickým úsilím by sme mali byť orientovaní hlavne na zmeny, ktoré by sa mali odohrať v našom vnútri, s najväčším napätím by sme mali očakávať nové udalosti, ktoré sa odohrajú v našom srdci, udalosti, v dôsledku ktorých by sme sa stali od základu novými ľuďmi. V prečítaných slovách sú opísané niektoré z dôležitých zmien, ktoré chce Duch Svätý vykonať v našom vnútri.
Duch Boží nás vedie k novej poslušnosti. V texte sme čítali slová: „Zákon životodarného Ducha v Kristu Ježiši oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti.“ Prečo tu Pavel používa výraz „zákon hriechu a smrti“? Ako môže on, ktorý si Boží zákon tak vysoko vážil, použiť toto spojenie? K tejto formulácii prišiel na základe hlbokého pozorovania a na základe vlastnej skúsenosti. Zákon Boží je dobrý a svätý, ale hriešny človek dokáže pokaziť aj tie najlepšie a najsvätejšie veci. Všimnime si niektoré nebezpečenstvá vo vzťahu k Božiemu zákonu, ktoré mohol apoštol pozorovať na seba a na druhých.
Jedno nebezpečenstvo bolo nebezpečenstvo vonkajšej poslušnosti. Vonkajšia poslušnosť znamená, že človek poslúcha Boží zákon z vonkajšieho donútenia, to znamená zo strachu pred trestom alebo z túžby po odmene, ale nie z vnútorného pochopenia, nie zo stanoviska vnútorného stotožnenia sa z Božími prikázaniami. Tak vzniká rozpoltenosť: človek poslúcha vonkajším konaním, ale neposlúcha srdcom. Lenže Pán Boh chce celého človeka, nemá záujem iba o mechanickú poslušnosť, vynútenú, kŕčovitú, ale o radostnú poslušnosť srdca. K nej sa hriešny človek z vlastných síl nemôže dopracovať. Jedine Duch Svätý môže vykonať tento veľký div v ľudskom srdci. Toto prízvukoval Pavel ľuďom svojej doby.
Aj my nevyhnutne potrebujeme tento zásah. Položme si otázku, ako vyzerá naša poslušnosť voči Božím prikázaniam! Koľkokrát je to poslušnosť s vnútorným odporom, s vnútornou nechuťou, vynútená, kŕčovitá, neradostná poslušnosť. Problém, ktorý mal apoštol pred sebou, nie je iba problémom starých Izraelitov, ale je to rovnako aj náš problém. Aj my potrebujeme, aby nás zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil od zákona hriechu a smrti. Toto je jeden dôležitý bod našej duchovnej cesty smerom do budúcnosti: od vynútenej poslušnosti dostať sa k poslušnosti srdca, k plnej poslušnosti voči Božej vôli.
Čo môžeme v tejto veci urobiť? Čítať si v Písme Svätom jednotlivé príkazy a zákazy. Pri každom z nich zastať a pomodliť sa: Bože, Duchu Svätý, daj mi poznať, v čom spočíva hlboký zmysel tohto príkazu alebo zákazu, ukáž mi, prečo sa to odo mňa požaduje, daj mi pochopiť, ako to prispieva k plnosti môjho života, vlož tento príkaz do môjho srdca tak, aby som ho chápal už nie ako cudzie prikázanie, ale ako moju vlastnú vôľu, a aby som potom toto prikázanie vykonával už nie z vonkajšieho donútenia, ale z vnútorného popudu, z vnútornej nutnosti a samozrejmosti. S takouto modlitbou, meditáciou mali by sme prejsť čím viac biblických príkazov a zákazov. Tak by nás Duch Svätý postupne prevádzal od vonkajšej poslušnosti k vnútornej poslušnosti. To by bola dôležitá vnútorná udalosť v našom živote.
Iná stránka nesprávneho prístupu k zákonu spočívala v tom, že človek konajúci skutky zákona tvoril okolo seba slávožiaru zbožnosti a spravodlivosti. Pán Ježiš videl ľudí, ktorí boli namyslení na svoju pobožnosť a údajnú spravodlivosť a lásku. Videl ich aj Pavel, ba aj sám prešiel cez také štádium. Hodnotí to ako prevrátenosť, hriech, keďže človek ešte aj dobrý Boží zákon zneužíva na to, aby sa pokúšal upevňovať svoju egocentrickú pozíciu proti Pánu Bohu. Dnes je tento problém tiež veľmi akútny. Veď koľko je zbožných ľudí, čo sú veľmi hrdí na svoju zbožnosť a spravodlivosť, a na druhých pozerajú zvysoka ako ten farizej v Ježišovom podobenstve.
Aj v tejto veci vnáša Duch Svätý do ľudského srdca niečo celkom nového. Dáva človeku poznanie, že všetko veľké, pekné a cenné, čo človek vykoná a vytvorí, nie je jeho zásluha, ale Božie dielo na ňom. Takto odpadá akýkoľvek dôvod na duchovnú pýchu a namyslenosť. Preorientovanie myslenia v tomto smere je taká veľká udalosť, že si to nevieme poriadne ani predstaviť, lebo my všetci sme v menšej alebo väčšej miere v zajatí toho starého myslenia, pri ktorom so záľubou myslíme predovšetkým na seba, a ak sa aj nechválime slovami pred druhými, tak sa chválime v myšlienkach pred sebou. Takže Duch Svätý má v tomto ohľade na nás veľa práce, ťažkej práce, aby nás od zákona hriechu a smrti previedol k samozrejmému plneniu Božej vôle. Plnenie Božej vôle by sa nám malo stať takou samozrejmosťou ako dýchanie, ktorým sa predsa ani pred druhými ani pred sebou nevychvaľujeme.
Čo môžeme robiť v tejto veci? Každý večer sa preskúmať z tohto hľadiska. Položiť si otázku: v čom všetkom som zase upadol do tej hroznej pýchy, vyslovenej alebo nevyslovenej? a pri každom objavenom prejave pýchy prosiť Ducha Svätého: Bože Duchu Svätý, zmiluj sa nado mnou a očisť, preformuj konečne moje srdce, moje myslenie, lebo ja sám sa krútim donekonečna okolo seba samého a namiesto napredovania neprestajne stojím na tom istom mieste, a nech by som robil čokoľvek, neviem si dať s tým svojím srdcom rady. Keby sme za dlhší čas pravidelne prosili Ducha Svätého o očistenie srdca, určite by to na nás zanechalo hlboké, a to pozitívne stopy.
Keby sme dovolili takto intenzívne pracovať Duchu Svätému na svojich bytostiach, zmenil by sa celý náš život na nepoznanie. Apoštol vyjadruje túto zmenu silnými slovami: „Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť.“ Toto je naša krásna perspektíva, aby sme nemuseli duchovne živoriť, ale aby sme mali pred sebou ustavične cieľ, ktorý by nás ťahal dopredu.
Čím viac dovolíme Duchu Svätému pracovať na našich bytostiach, tým viac sily a svetla z večnosti, ktorá nás očakáva ako náš konečný cieľ, vstúpi do nás. V jednom svojom liste hovorí apoštol krásne slová o tom, že Ducha Svätý je závdavkom tých veľkých vecí, ktoré na nás vo večnosti čakajú. Aj v našom texte hovorí niečo podobné: „A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša Krista vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás.“ Čím viac dovolíme Duchu Svätému pracovať na nás, tým viac budeme už teraz žiť svojou budúcnosťou, večnou budúcnosťou a tým viac budeme môcť očakávať vzkriesenie a novú budúcnosť vo večnosti. Žiť budúcnosťou – to je pravý opak toho úbohého živorenia zo dňa na deň. K tomuto najkrajšiemu možnému, najprogresívnejšiemu životnému štýlu nás všetkých pozýva posolstvo prečítaného textu. – Amen.
Modlitba. – Bože Duchu Svätý, ďakujeme ti za všetko, čo si doteraz urobil na našich srdciach. Odpusť nám, že sme ti často kládli prekážky do cesty a neprijímali sme tvoje dary v takej miere, ako si nám ponúkal. Dnes by sme sa chceli nanovo plne otvoriť tvojmu pôsobeniu. Boli by sme radi, keby naša poslušnosť voči Božej vôli bola plná, nie polovičatá. Dopomôž nám k tomu. Vždy nanovo objavujeme pýchu vo svojich srdciach. Bože, Duchu Svätý, očisť nás. Daruj nám nové srdce, aby hriech nenašiel v nás nijaký záchytný bod. Vnášaj do našich bytostí čím viac svetla večnosti, aby sme už teraz mohli žiť večnou budúcnosťou. Prekonaj náš odpor. Rob s nami, čo ty uznáš za vhodné. Plne sa oddávame pod tvoje vedenie a s radosťou chceme prijímať všetky tvoje zásahy.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.