1. slávnosť svätodušná, Skutky apošt. 8, 9 – 24
Milí priatelia v Kristovi, bratia a sestry!
Biblické kresťanstvo bolo a má zostať Duchaplné – plné Svätého Ducha. Zaoberať sa na svätodušné sviatky príbehom, kde nemalú rolu zohrávajú peniaze – hmota, sa môže javiť ako neduchovné. No hmota a duch, peniaze a dary Ducha Svätého súvisia. Kresťanstvo má zostať Duchaplné – plné Ducha Svätého, ale nie preduchovnené. Biblické kresťanstvo neopovrhuje telom ani hmotou. „Milovaný, prajem ti, aby si vo všetkom prospieval a bol zdravý, ako prospieva tvoja duša“ (3J 2. v). Pisateľ má na mysli telesné zdravie, sám tvrdí, že duša adresáta prospieva.
To, že duch nie je oddelený od hmoty, potvrdila už inkarnácia – vtelenie – keď si Boh k nám vyhľadal cestu v Ježišovi Nazaretskom, keď sa Slovo (Božie) stalo telom (v gréckej pôvodine NZ doslova: „mäsom“).
Dnes sme pozvaní k Večeri Pánovej. Aj v nej prijímame duchovné dary – milosť, v telesnom – hmotnom chlebe a víne. Reformácia zdôraznila, že kňazi žijúci v celibáte nie sú duchovnejší ako ľudia, ktorí žijú v usporiadanom manželstve, do ktorého patrí aj telesná láska, že mama, ktorá bábätku utiera (hmotný!) zadoček, koná svojou prácou tiež bohoslužbu – podobne ako farár, ktorý sa modlí v kostole – koná duchovnú prácu.
O hmote a peniazoch, ktoré to hmotné zhutňujú, symbolizujú, je v Biblii napísaného veľa. Skúste si niekedy zobrať zvýrazňovač a podčiarknuť si zmienky o peniazoch, na ktoré naďabíte pri dennom čítaní Písma. Venuje sa im mnohé z Ježišových podobenstiev. Biblia neoddeľuje ducha od hmoty. Kresťanstvo verne sa pridržiavajúce Písma je Duchaplné, no nie preduchovnené. Správne sú teda obe nasledujúce tvrdenia: 1) Cirkev potrebuje peniaze. Aj:
2) Cirkev tu nie je kvôli peniazom.
1) Cirkev potrebuje peniaze, lebo za mnohé musí platiť. – Za energie, za rekonštrukcie, za misijné programy. – Aj za UPC (to nie je výčitka, ale fakt). Napríklad väčšia oprava ktorejkoľvek budov v našom zbore stojí značné financie, podobne spolufinancovanie víkendových pobytov aj dlhších táborov – nejde bez peňazí. Cirkev ich potrebuje. Je odkázaná na dary, ofery, zbierky svojich členov a priaznivcov.
Evanjelista Marek referuje, že Ježiš sa prizeral, ako ľudia oferujú (Mk 12, 47nn). Pochválil obeť chudobnej vdovy. – Nie preto, že dala málo, ale preto s akým úmyslom dala. Aj nás Pán Ježiš vidí a hodnotí nie podľa toho, koľko dáme, ale podľa toho, koľko nám zostane, koľko si necháme. No keby sme dali hneď aj všetko, čo vlastníme, nikdy tým nemôžeme zaplatiť to, čo nám Boh z lásky dáva. Preto platí nielen tvrdenie: Cirkev potrebuje peniaze, ale aj:
2) Cirkev tu nie je kvôli peniazom. To najdôležitejšie v cirkvi je nezaplatiteľné. Božiu milosť, to, čo dáva Duch Svätý, môžeme dostať len ako dar. Nikdy nie ako čosi nami zaslúžené, povedzme za protihodnotu v práci pre cirkev alebo peniaze venované na cirkevné ciele. To bol nesmierny omyl Šimona, o ktorom hovorí 8. kap. Skutkov apoštolov. Šimon zažil, ako sa cez apoštolov diali veľké znamenia a zázraky, ako ľudia skrze skladanie rúk apoštolov prijímali Ducha Svätého. Prišiel teda za apoštolmi a priniesol – ponúkol im peniaze s prosbou, aby aj on dostal takú moc, že na koho položí ruky, ten prijme Ducha Svätého. Keď Peter počul Šimonove slová, veľmi ho pobúrili a prísne Šimona karhal: „Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro (tvoje peniaze) aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží“ (v. 20). – Tvoje peniaze ťa ešte privedú do zatratenia! Šimon má raz a navždy pochopiť, že Božieho Ducha si nemožno kúpiť. On zostáva vždy darom, o ktorý smieme prosiť (por. Mt 7, 11).
„Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou“, to je prísne slovo, varujúce aj nás. Nikto sa nemá nazdávať, že na Božie dary máme nárok, že ich môžeme nadobudnúť za peniaze alebo inú službu v cirkvi. Iste, v tom, že budeme horlivo v cirkvi slúžiť, že ju budeme aj obetavo podporovať, neustaňme. Veď všetko dobré, čo máme, k nám prichádza ako nezaslúžený Boží dar (Jk 1, 17). Máme nekonečne veľa dôvodov k vďačnosti voči Pánu Bohu.
V našom svete plnom korupcie a materializmu sa môže zdať, že všetko sa dá kúpiť. Tomuto pokušeniu podľahol Šimon – nie sme ho uchránení ani my. Viera nie je obchod s Bohom. Bohu dôverujeme, slúžime Mu a milujeme Ho nie preto, aby sme od Neho ako protihodnotu čosi „vymámili“, ale preto, lebo On prv miloval nás (1J 4, 19). Naša dôvera, služba a láska k Pánovi je len odpoveďou na nespočítateľné prejavy Jeho lásky; nesmie byť vypočítavosťou.
Pán nám žehná a dáva množstvo dobrých darov. Aj dar Ducha Svätého, zoslanie ktorého si dnes pripomíname. Jedinou cestou ako prijať Božiu moc je to, čo Peter povedal Šimonovi: „Kajaj sa z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca“ (Sk 8, 22) – teda odvrátenie sa od hriechu, prosba k Bohu o odpustenie a o naplnenie Duchom Svätým. Bez Ducha Svätého sa totiž k zlu rýchlo vraciame (por. Mt 12, 43 – 45).
Odpustenie hriechov, spasenie, moc Ducha Božieho, ani žiadne duchovné dary sa nedajú kúpiť za čo ako vysokú sumu. Človek ich môže prijať iba ako dar od Boha – vierou v Pána Ježiša Krista – ako nášho Záchrancu. Veriť Bohu neznamená mať k Nemu vzťah ako k obchodnému partnerovi – v zmysle dačo za dačo: dám Ti (Bože), aby si Ty dal mne, Kresťanská viera je vzťahom lásky, dôvery a poslušnosti k Pánu Bohu. Presvedčením, že Pán Boh má pravdu a vždy mi chce to najlepšie. A to je omnoho vzácnejšie ako peniaze. Božiu priazeň nemožno kúpiť za nič na svete, dá sa iba vierou prijať. Pán Boh nám ju neupiera. To nám zvestuje a dosvedčuje aj Večera Pánova. Prijímajme v nej s vďakou v telesnom chlebe a víne duchovné dary: milosť, odpustenie hriechov, silu slúžiť s ochotou, radosťou a bez vypočítavosti. Amen.
Pramene:
Kol. autorov: Průvodce životem,- Skutky apoštolů (vyd. IBS a Luxpress, Praha 1995);
Armin Zielke – Andacht /18.5./ in: Feste-Burg-Kalender 2005 (Freimund Verlag, Neuendettelsau 2004).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
