V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Matúš 13, 44 – 46, Zborový deň – Biblická hodina

Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. (Matúš 13, 44 – 46)
--------------
Tieto dva krátke príbehy sú samy osebe jasné. Niekto pracuje, napríklad orie alebo kope, na poli nejakého gazdu, narazí pritom na ukrytú truhličku s množstvom peňazí alebo iných cenností, zhromaždí všetky svoje finančné prostriedky kúpi to pole a stáva sa legitímnym vlastníkom nájdeného pokladu.
Príbeh nie je taký nepravdepodobný, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Niekto si, napríklad cez vojnu alebo za iných nebezpečných okolností, ukryl, zakopal svoje cennosti na poli, vedel iba on, kde sú, a v budúcnosti sa chce k nim vrátiť, ale potom mohol zomrieť, padnúť vo vojne a podobne. Toto spomíname iba mimochodom, lebo pre podobenstvo to nie je podstatné.
Iný človek je vášnivým zberateľom perál, hľadá preto celkom zámerne a cieľavedome vždy vzácnejšie a vzácnejšie perly. Keď natrafí na mimoriadne vzácnu, poskočí mu srdce od radosti, lebo ako znalec spozná jej veľkú cenu. Je ochotný predať všetko, čo má, aj celú svoju doterajšiu zbierku, aby si vzácnu perlu mohol kúpiť, lebo tá objavená perla prevyšuje svojou hodnotou všetko ostatné, čo mal doteraz.
Oba tieto príbehy sú podobenstvami o kráľovstve nebeskom. Všimnime si, že pri každom z nich, hoci sú kratučké, to Pán Ježiš osobitne zdôrazňuje. Veľmi mu záležalo na tom, aby poslucháči správne pochopili, o čom v podobenstvách hovorí. Veľmi mu záleží na tom, aby sme aj my správne pochopili, čo nám chce povedať. Zdôrazňujeme: Tieto dve podobenstvá o poklade a perle hovoria k kráľovstve nebeskom.
Kráľovstvo nebeské alebo kráľovstvo Božie je hlavná téma Ježišovej zvesti. Pozorný čitateľ evanjelií to zbadá veľmi rýchlo. Veľkú väčšinu aj ostatných podobenstiev, ktoré Pán Ježiš povedal, označil on sám ako podobenstvá o kráľovstve Božom. Na niekoľkých miestach evanjelií je sumárny opis Ježišovej činnosti, a tam sa hovorí, že chodil po mestách a dedinách a uzdravoval ľudí a hovoril o kráľovstve Božom. Keď vysielal učeníkov do samostatnej práce, kázal im hovoriť: „Priblížilo sa kráľovstvo nebeské.“ Naučil nás modliť sa: „Príď kráľovstvo tvoje.“ V Kázni na vrchu je jeho výzva: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané.“ Poznamenať treba, že výrazy „kráľovstvo Božie“ a „kráľovstvo nebeské“ znamenajú jedno a to isté.
Čo je to vlastne kráľovstvo Božie? Aké sú jeho charakteristické znaky? Je to niečo, čo čakáme iba po smrti a vzkriesení, alebo niečo čo pre nás môže mať význam už teraz, v tomto živote? A ak áno, aký? Na tieto otázky nachádzame odpovede v evanjeliách, len ich treba veľmi pozorne skúmať. V krátkom príhovore nemôžeme uviesť všetky argumenty; musíme sa uspokojiť s niektorými výsledkami, ktoré boli dosiahnuté podrobným štúdiom.
Kráľovstvo Božie – to nie je územie, ako sú jednotlivé zemské kráľovstvá. Kráľovstvo Božie je určitý stav v spoločnosti ľudí. Kráľovstvo Božie pri plnom uplatnení je taký stav, v ktorom je Pán Boh v plnom rozsahu, všetkými, totálne rešpektovaný ako absolútny Boh, je to taký stav, v ktorom sa bezo zvyšku deje Božia vôľa, taký stav, v ktorom už nejestvujú démonské prejavy zla. ale láska je najvyšším a samozrejmým pravidlom vzájomného spolužitia.
Každému je jasné, že takýto stav vecí zo svojej skúsenosti nepoznáme. Kráľovstvo Božie v plnosti je vecou budúcnosti, vecou novej budúcnosti, povedané teologickým výrazom: vecou eschatologickej budúcnosti.
V evanjeliách je kráľovstvo Božie okrem toho eschatologického uskutočnenia v budúcnosti predstavené aj ako niečo, čo sa začína uskutočňovať už v prítomnosti. Pripomeňme si známe slová Pána Ježiša: „Kráľovstvo Božie je medzi vami“ (Lukáš 17, 21). V týchto slovách Pán Ježiš naznačil, že začiatok kráľovstva Božieho je On sám, vo svojej osobe. Jeho bytosť a všetko, čo hovoril a robil – to je realizované, uskutočňované kráľovstvo Božie. Jedna jeho veta je z tohto hľadiska veľmi dôležitá. Po uzdravení chorého posadnutého človeka povedal: „Ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie“ (Matúš 12, 28). Týmito slovami označil celú svoju činnosť – kázanie o láskavom, milostivom Bohu, uzdravovanie, vyháňanie démonov, odpúšťanie hriechov – to všetko označil ako uskutočňovanie kráľovstva Božieho na zemi.
Kráľovstvo Božie je nerozlučne spojené s osobou Ježiša Krista. Dôležité je nielen jeho učenie o kráľovstve, nielen jeho činy a celé dielo, ale nevyhnutne dôležitý je On sám. Bez neho nejestvuje kráľovstvo Božie. On je tým horčičným zrnkom, ktoré je začiatkom a východiskom uskutočňovania kráľovstva Božieho, horčičným zrnkom, z ktorého má vyrásť veľký ker, ba strom. Preto volal učeníkov a všetkých ostatných: Nasleduj ma, to znamená: pridaj sa aj ty k tomuto stále mohutnejúcemu pohybu, ktorý smeruje ku konečnej realizácii kráľovstva Božieho. – Toto všetko bolo potrebné povedať, aby sme pochopili, čo je ten veľký poklad a čo je tá vzácna perla v podobenstvách.
K tomu pokladu a perle sa ľudia správajú rozdielnym spôsobom. Niekto nájde ten poklad, Ježiša Krista a kráľovstvo, ktoré on začína uskutočňovať – a ostáva nedotknutý, chladný. Takých ľudí bolo dosť v Ježišovej dobe a je ich dosť aj dnes. Nechápu Pána Ježiša, odmietajú prísť k Nemu, odchádzajú od Neho. Nevieme, či im chýba zmysel pre skutočné hodnoty, alebo chcú silou-mocou zostať pri starom spôsobe života a boja sa, že by sa museli vzdať všeličoho, čo im prirástlo k srdcu. Stretnú sa s veľkým pokladom a ignorujú ho. Musí nám ich byť ľúto. Otázka pre nás: Máme my dosť zmyslu pre objavenie a pochopenie tohto veľkého pokladu? Nie sme aj my takí nepoznajúci, ignorujúci ľudia? Nepodobáme sa tým, ktorí boli pozvaní na veľkú hostinu, ale odmietli prísť a radšej šli za svojimi materiálnymi záležitosťami?
Podobenstvo však hovorí o inom type ľudí. O ľuďoch, ktorí sa celkom nečakane stretnú s veľkým pokladom, okamžite objavia, spoznajú jeho hodnotu, sú naplnení veľkou radosťou, chcú ho mať za každú cenu, od veľkej radosti predajú všetko, len aby ho mohli získať.
Ako príklad uvedieme dvoch veľkých apoštolov, Petra a Pavla. Peter povedal na túto tému krásne vyznanie: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš. A my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží“ (Ján 6, 68 – 69). Pri inej príležitosti povedal: „My sme všetko opustili a nasledovali sme ťa“ (Marek 10, 28). Máme zapísané aj vyznanie apoštola Pavla: „Čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal“ (Filipským 3, 7 – 8). Títo dvaja apoštolovia a ich citované vyznania sú vynikajúcou ilustráciou toho, čo to znamená nájsť poklad, spoznať jeho cenu a kvôli získaniu pokladu byť ochotný vzdať sa všetkého, čo je v rozpore s týmto pokladom. Tieto ich vyznania a rozhodnutia sa zakladajú na poznaní, že práve ten poklad a iba ten poklad môže dať človeku skutočnú, trvalú plnosť života.
To druhé podobenstvo, podobenstvo o vzácnej perle, hovorí o zámernom, usilovnom hľadaní. Predstavuje nám typ človeka, ktorý síce má mnoho cenných vecí vo svojom živote, ale nič z toho ho natrvalo, definitívne neuspokojuje. A tak hľadá, možno ani presne nevie, čo, ale hľadá niečo, o čom by konečne mohol povedať: Teraz som objavil niečo, čo dáva môjmu životu plnosť, zmysel, hodnotu.
Filozofi sa od tisícročí usilujú objaviť zmysel života. Ale aj celkom jednoduchí ľudia sa stávajú filozofmi, keď si kladú také isté otázky o zmysle, lebo tie sa môžu zmocniť každého, bez rozdielu vzdelania a spoločenského postavenia. A i keď človek má čiastkové odpovede na otázku o zmysle života, neuspokojujú ho, a hľadá ďalej, ako ten zberateľ hľadal vzácnu perlu.
Človeka, ktorý oplýva bohatstvom a vonkajším, povrchným šťastím, sa neraz celkom nečakane môže zmocniť vnútorný nepokoj, keďže to bohatstvo a luxus, ktoré má, ho neuspokojuje. Hľadá niečo, v čom by mohol vidieť zmysel a opravdivý obsah života. Biblickým príkladom je Zacheus, ktorý odhodil hanbu a vyliezol na strom, len aby mohol uvidieť Ježiša, a tajne dúfal, že On mu pomôže. Aj takíto ľudia sa podobajú hľadačovi vzácnej perly.
Človek, ktorý sa nekrotene oddáva rozkošiam, alkoholu, chaotickému sexu bez lásky a podobne, môže naraz pocítiť odpor a hnus voči sebe samému a hľadá niečo čisté, pekné, cenné, hľadá niekoho čistého, milosrdného, kto by mu mohol pomôcť. Aj ten sa podobá hľadačovi vzácnej perly.
Môže sa stať, že človek, ktorý sa dostal do pasce drogovej závislosti alebo hráčskej, gamblérskej závislosti, v jasných chvíľach hrozného poznania vlastnej biedy zatúži po slobode od tejto deštruktívnej, ničivej závislosti a bude hľadať pomoc. Vtedy sa podobná vysmädnutému jeleňovi, o ktorom hovorí 42. žalm: „Ako jeleň reve po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože.“
Človek v ťažkom utrpení hľadá silu na zvládnutie utrpenia, človek sklamaný hľadá silu na zvládnutie sklamania. Trpiaci človek hľadá odpovede na otázky, prečo sa mu to a to stalo, prečo ho postihla ťažká choroba alebo veľká strata a aký zmysel by mohol nájsť ešte aj pre to svoje utrpenie. Biblický Jób je klasickým príkladom takého hľadača.
Ľudia, ktorí žijú pod bremenom strachu, že sú obeťou prekliatia zlých, démonmi ovládaných ľudí, hľadajú pokoj pre svoje srdce, hľadajú istotu, že Pán Boh aj prekliatie môže premeniť na požehnanie. Tak sa modlil autor 109. žalmu: „Oni nech preklínajú – Ty však požehnávaj“ (Ž 109, 28). Aj toto sú hľadači, ktorí veľmi túžia po pomoci.
Každý z nás môže do tohto zoznamu pridať svoj vlastný prípad naliehavého hľadania. Všetkým takýmto hľadačom sa ponúka jedno a to isté: Ježiš Kristus ako stelesnenie kráľovstva Božieho. Ježiš Kristus ako záchranca a vysloboditeľ zo všetkých zhubných závislostí. Ježiš Kristus ako darca zmyslu života. Ježiš Kristus ako pomoc v každom utrpení. Ježiš Kristus ako absolútny víťaz nad Satanom a jeho pomocníkmi, aj ľudskými pomocníkmi. Ježiš Kristus, ktorý každému dáva miesto v nebeskom kráľovstve už teraz v tomto živote a raz potom aj v plne realizovanom, uskutočnenom kráľovstve nebeskom.
Či sa človek s ním stretne zdanlivo náhodou ako s tým pokladom na poli – hoci v skutočnosti aj za zdanlivou náhodou je On, náš Pán, ktorý nás hľadá – alebo či Ho objaví po dlhom hľadaní ako ten cieľavedomý hľadač vzácnej perly, vždy je potrebné – podľa posolstva podobenstiev – plne sa mu odovzdať, všetko v živote podriadiť tomu hlavnému cieľu: kráľovstvu Božiemu, vzdať sa všetkého, opustiť všetko, čo je v rozpore, protiklade s týmto kráľovstvom. Urobiť rozhodnutie podobné Petrovmu: Pane, my sme všetko opustili a nasledovali sme ťa. Rozhodnutie podobné Pavlovmu: „Čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal“.
Keď sa človek takto rozhodne, vtedy v plnom rozsahu a s nekonečnou radosťou zistí, že kráľovstvo Božie je naozaj tá najvyššia hodnota, najväčší poklad, najvzácnejšia perla, ktorá aj do našich sviatočných chvíľ, ale aj do všetkých všedných situácií vnesie celkom nové svetlo, duchovné bohatstvo a Boží, nebeský pokoj.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.