V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Nedeľa po Vstúpení, Ján 15, 26 – 16, 4

Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne, a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou. Toto som vám hovoril, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, áno, prichádza hodina, keď každý, kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca, ani mňa. Ale hovoril som vám to, aby ste si, keď príde ich hodina, pripomenuli, že som vám (to) povedal. (Ján 15, 26 – 16, 4)
----------------
Po vykonaní svojho zemského poslania vstúpil Pán Ježiš na nebo. Vstúpil do oblasti, kde na neho už nemôže útočiť žiadna diabolská a ľudská zloba. Vstúpil do oblasti, odkiaľ ovláda svet. To vyznávame napriek všetkému, čo – ako sa nám z nášho obmedzeného hľadiska zdá – tejto jeho absolútnej vláde protirečí. On sám pri rozlúčke s učeníkmi povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“
Pán Ježiš vstúpil na nebo. Odišiel od svojich učeníkov, ale neodišiel bez rozlúčky. V evanjeliu podľa Jána je niekoľko kapitol, ktoré obsahujú Ježišove reči na rozlúčku. Aj náš kázňový text je vzatý z týchto rozlúčkových rečí. V týchto rečiach povedal, že jeho rozlúčka nie je definitívna, že sa v novom, večnom svete učeníci stretnú s ním, svojím Pánom a Učiteľom a potom budú s ním navždy prebývať. Toto je nielen pre učeníkov, ale aj pre nás konečná, definitívna nádej, ktorá ukazuje, kde je náš cieľ, nádej, ktorá nás drží nad hladinou i v najťažších situáciách.
Druhým bodom rozlúčkových rečí bolo poverenie, úloha, ktorú dostali učeníci od Pána Ježiša. Táto úloha je vyjadrená slovom „svedčiť“. „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, bude svedčiť o mne, a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou.“ Je dôležité všimnúť si, že aj v inej biblickej knihe, v Skutkoch apoštolov, je misijné poverenie vyjadrené tými istými slovami: „Prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ Nielen nádej, ktorú vyjadril Pán Ježiš vo svojich rečiach na rozlúčku, ale aj toto poverenie musíme vztiahnuť na seba. Nás všetkých poveril, aby sme boli jeho svedkami v našom dnešnom svete, v prostredí, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme.
Čo to znamená „svedčiť“? Čo to znamená byť „svedkom“ Ježišovým? Toto je zrejme kľúčové slovo, a potrebné je, aby sme ho správne a plne pochopili. Svedčiť môže človek o tom, čo pozná na základe vlastnej skúsenosti. Svedectvo je niečo iné ako prednáška. Na prednášku môže človek nazbierať poznatky z kníh a môže ju predniesť s odstupom, nezúčastnene. Svedectvo o Pánu Ježišovi Kristovi môže človek povedať len na základne svojej vlastnej, osobnej skúsenosti. Veľké množstvo teologickej vzdelanosti je síce užitočné, ale samo osebe nedáva kvalifikáciu na to, aby niekto bol svedkom Kristovým. Len kto na sebe skúsil spasiteľské pôsobenie Pána Ježiša Krista, môže byť jeho svedkom.
Pán Ježiš spája činnosť svedka s pôsobením Ducha Svätého. „Prijmite moc Ducha Svätého ... a budete mi svedkami.“ Toto spojenie je hlboko odôvodnené. Opravdivú náboženskú skúsenosť si človek nemôže vynútiť ani vytvoriť vlastným úsilím. Skutočná náboženská skúsenosť je vždy dar, dar Ducha Svätého. Bez Ducha Svätého niet náboženskej skúsenosti, bez náboženskej skúsenosti nie je možné byť svedkom Ježiša Krista. Kto teda má byť svedkom Ježiša Krista, musí byť pod pôsobením Ducha Svätého, musí sa stále nachádzať v jeho silovom poli. Ak chceme aj my splniť poslanie: byť Kristovými svedkami, musíme prosiť o to, aby sme sa dostali pod stále pôsobenie Ducha Svätého. Práve dnešná nedeľa pred svätodušnými sviatkami je zvlášť vhodná na to, aby sme Pánu Bohu predložili svoje vrúcne prosby o dar Svätého Ducha.
Duch Svätý je tu označený ako „Duch pravdy“. To znamená, že pod jeho pôsobením môžeme objavovať vnútornú pravdivosť jednotlivých biblických slov, viet, odsekov. S vynaložením určitého úsilia si každý môže osvojiť obsah jednotlivých biblických kníh. Ale to ešte nestačí; potrebné je omnoho viac: potrebné je, aby sa jednotlivé vety Biblie stali osobne pre nás Božím slovom. Keď sa tak stane, človek s úžasom odhaľuje, že toto alebo toto slovo Biblie sa týka práve jeho života, cíti sa až po základy svojej bytosti zasiahnutý, preniknutý jeho obsahom. Aby sa jednotlivé výroky Biblie stali v takomto zmysle pre nás živým Božím slovom – to sa nedá dosiahnuť iba štúdiom alebo vôľovým úsilím, ale to môže spôsobiť v nás len Duch Svätý, ktorý je v našom texte označený ako „Duch pravdy“. Prosíme Pána Boha, aby sa jeho Duch i pre nás stal Duchom pravdy, aby čím viac biblických slov urobil pre nás živým Božím slovom.
Prosíme Ducha Svätého, aby nám dal cítiť, že sme pre Kristovu vykupiteľskú obeť Pánom Bohom ospravedlnení, akceptovaní, že sme obklopení Kristovou láskou, aby sme o jestvovaní tejto lásky nielen vedeli, ale aby sme ju cítili, aby sme až do krajnosti boli naplnení radosťou z tejto lásky. Len tak sa pre dnešného človeka môže naše svedectvo o Božej láske stať vierohodným.
Prosíme Ducha Svätého, aby nám dal cítiť, že sme sledovaní Kristovým prenikavým pohľadom, ktorému nič neujde, pred ktorým neexistuje útek, aby sme na sebe cítili stále Kristovo hodnotenie nášho správania a konania, a aby sme sa mu dali naprávať, korigovať, usmerňovať. Len tak bude môcť naše svedectvo vzbudiť u druhých pocit zodpovednosti pred Ježišom Kristom ako Sudcom.
Prosíme Ducha Svätého, aby nás, hriešnych ľudí, premenil na nové bytosti. Aby sme o novom živote nielen donekonečna hovorili, ale aby sa toto nové bytie v čím plnšom zmysle uskutočňovalo v našom živote, aby o nás platili apoštolove slová: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“ Len tak budeme môcť vydávať aj dnešnému človeku svedectvo o novom živote, novom stvorení, novom bytí.
Prosíme Ducha Svätého, aby prenikol aj do našich každodenných postojov a rozhodovaní, aby v nás nebola priepasť medzi sviatočným myslením a každodenným myslením. Len tak budeme môcť svedčiť o tom, že Kristovo dielo sa vzťahuje na všetky oblasti ľudského života, bez medzery a bez výnimky.
Toto vnútorné svedectvo Ducha Božieho v nás je prvý predpoklad toho, aby sme sa aj my mohli stať svedkami Ježiša Krista. Tým sa však dielo Ducha Svätého nekončí.
Duch Svätý nám dáva silu a odvahu potrebnú k svedectvu. Svojim svedkom predpovedal Pán Ježiš zo strany okolia nepriateľstvo najrozličnejšieho druhu. Ak sa nás zmocní strach, stáva sa to silnou brzdou nášho pôsobenia ako Kristových svedkov. Preto prosíme Ducha Svätého, aby nás oslobodil od strachu, aby nám konečne otvoril oči pre rozhodujúcu skutočnosť, že Pán Boh je všemohúci, že Pán Boh je absolútne nadradený nad všetko, že Pánu Bohu patrí konečné víťazstvo. Kto by sa opovážil zotrvávať v hriešnom strachu, ak neprestajne bude mať pred očami suverénnosť, nadradenosť Pána Boha?!
Ako jedno z ohrození svedkov spomína Pán Ježiš spoločenskú izolovanosť. V našom texte hovorí: „Vylúčia vás zo synagóg.“ To pre Izraelitov znamenalo: Vylúčia vás z náboženského a občianskeho spoločenstva. Existuje mnoho ďalších foriem vylúčenia nepohodlného človeka do izolácie. Svedok, ktorý chce toto bremeno zvládnuť, musí prosiť Ducha Svätého, aby mu dal istotu, že napriek nanútenej izolácii nie je zabudnutý večnosťou.
Niekedy sa jednoducho hanbíme otvoriť ústa ako svedkovia Ježiša Krista. Svedok, ktorý uteká z fóra sveta do mlčania, prestáva byť svedkom. Preto prosíme Ducha Svätého, aby nás oslobodil od slabošskej hanblivosti a plachosti a aby nám dal pre každú situáciu vhodné myšlienky a vhodné slová podľa Ježišovho zasľúbenia: „Netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť. Veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“
Pán Boh dokáže aj z nepríjemných a nepriaznivých vecí, ktoré sa objavia v našom živote, tvoriť niečo dobré. Pavel poznal vo svojom živote a misijnom pôsobení túto zvláštnu zákonitosť a vyjadril ju takto: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro.“ Prosíme Ducha Svätého, aby nám dal nielen silu znášať utrpenie pre Krista, ale aj istotu, že Pán Boh nás práve pod bremenom a prostredníctvom bremena prevádza procesom intenzívneho duchovného rastu.
Ak má byť naše svedectvo účinné, musíme poznať myšlienkovú pôdu tých, ktorým prinášame svedectvo. Aj myšlienkovú pôdu tých, ktorí nepoznajú Pána Boha, ktorí nepoznajú Pána Ježiša Krista. Bez takéhoto poznania by sme im nemohli povedať svedectvo zrozumiteľným spôsobom. Preto prosíme Ducha Svätého, aby nám dal schopnosť vcítiť sa do myšlienkového a citového sveta ľudí, ku ktorým pristupujeme so zvesťou evanjelia. Prosíme ho, aby nám dal schopnosť vycítiť duchovnú biedu, ktorá sa skrýva v druhých ľuďoch, i ak ju všelijako zakrývajú alebo si ju ani sami jasne neuvedomujú.
Potrebné je, aby sme milovali ľudí, ktorým prinášame svedectvo o Pánu Ježišovi Kristovi. Nie je nič ľahšie ako odsúdiť tých, ktorí naše svedectvo neprijímajú. Je síce pravda, že ustavičné odmietanie mnohých opakovaných Božích ponúk môže naozaj viesť k tragickému koncu pre odmietajúceho človeka. Ale jedine Pán Boh vie, kedy sú pre určitého človeka vyčerpané všetky možnosti. My nie sme v žiadnom prípade oprávnení vyniesť konečný ortieľ. Preto prosíme Ducha Svätého, aby nám dal silu modliť sa za nepriateľov, a to nielen za našich osobných nepriateľov, ale aj za nepriateľov evanjelia, za nepriateľov cirkvi, lebo len tak sa môžeme zbaviť strachu pred nimi, a len tak môžeme objaviť, aké nové možnosti má Pán Boh pre nich pripravené.
Bez Ducha Svätého by sa naša kresťanská existencia stala chaotickou. Evanjelium by sme možno poznali rozumom, ale nechápali by sme ho srdcom a celou bytosťou. Žili by sme v duchovnej rozštiepenosti: vedeli by sme síce hovoriť pekné, pobožné slová, ale žili by sme pohanským životom. Žili by sme v panickom strachu. Ľahko by sme sa dali priviesť k odpadnutiu. Nedokázali by sme nadviazať skutočný kontakt s ľuďmi, ktorým máme prinášať svedectvo. Ale keď Duch Boží vstúpi do tohto chaosu, mení chaos na život plný radosti, sily, lásky, pokoja, na život ovládaný perspektívou večnosti. Preto ho z hĺbky svojej biedy – z hĺbky svojich sŕdc – prosíme: Veni, Sancte Spiritus, Príď, Duch Svätý. 

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.