V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Svätodušná nedeľa, 1Kor 12, 4 – 11

Dary milosti sú rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. Jednému sa totiž dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, inému však podľa toho istého Ducha slovo poznania, inému zas viera v tom istom Duchu a inému dary uzdravovania v jednom a tom istom Duchu; inému schopnosť konať divy, druhému prorokovať, inému dar rozlišovať duchov, inému zas rôzne druhy jazykov a inému schopnosť vykladať ich. No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako chce. (1Kor 12, 4 – 11)
----------------------
Keď sa Pán Ježiš pred vstúpením na nebo lúčil so svojimi učeníkmi, spolu s misijným príkazom im povedal veľké slová zasľúbenia: „Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Učeníci si zrejme kládli otázku: Akým spôsobom chce Pán Ježiš splniť tento sľub, akým spôsobom bude pri nich prítomný, keď od nich odíde? My si kladieme tú istú otázku, lebo cítime a vieme, že splnenie tohto sľubu o jeho stálej prítomnosti je dôležité aj pre nás.
On sám dal odpoveď na túto otázku vo svojich rečiach na rozlúčku, ktoré sú zapísané v Evanjeliu podľa Jána. Tam im sľúbil, že im po svojom odchode pošle Ducha Svätého, Ducha pravdy, ktorý ich uvedie do všetkej pravdy. Pri zoslaní Ducha Svätého sa pri učeníkoch začala uskutočňovať pôsobiaca, činná prítomnosť Ježiša Krista po jeho odchode do neba. Vo Svätom Duchu sa pôsobiaca prítomnosť Ježiša Krista uskutočňuje aj v dnešnej cirkvi.
Keď počujeme alebo čítame o Duchu Svätom, chceli by sme vedieť, kto alebo čo tento Duch vlastne je. To je náš bežný myšlienkový postup pri rozličných osobách a veciach: Keď počujeme o nejakom človeku alebo veci, chceme najprv vedieť, kto alebo čo ten človek, tá vec vo svojej podstate vlastne je. Až potom nasledujú ďalšie otázky. Ale zaujímavé je, že v Písme svätom nenájdeme vyčerpávajúci opis, nenájdeme definíciu Ducha Svätého. To má svoj dobrý dôvod. Keď napríklad v prírodných vedách nejakú vec alebo jav opíšeme presnými pojmami, stávame sa vo svojich myšlienkach pánmi tejto veci alebo javu, môžeme s tým vo svojich myšlienkových procesoch narábať. Ale Duch Svätý je niekto zásadne iný než všetko, čo sa usilujeme poznať pri skúmaní prírody. Môžeme sa síce stať pánmi vecí, ktoré sa vyskytujú v prírode, ale nikdy sa nemôžeme stať pánmi Ducha Svätého. To je okrem iného vyjadrené aj tou skutočnosťou, že sa jeho podstaty nemôžeme zmocniť ani myšlienkovými pojmami.
Tajomstvo podstaty Ducha Svätého nám nie je prístupné. Ale zato našej skúsenosti a nášmu mysleniu je prístupné pôsobenie Ducha Svätého, prístupné je, ba ponúka sa nám to, čo Duch Svätý koná.
Takýto pohľad na Ducha Svätého a na jeho pôsobenie jasne vyjadril Pán Ježiš v rozhovore s Nikodémom. „Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Pán Ježiš mohol použiť toto prirovnanie, keďže v pôvodných biblických rečiach sa na označenie aj vetra aj ducha používa jedno a to isté slovo. Aj z týchto Pánových slov vyplýva, že sa myšlienkovo nemôžeme zmocniť podstaty Ducha Svätého, nie my sme jeho pánmi, ale on chce pôsobiť, on pôsobí na nás – on je naším Pánom.
I keď tajomstvo podstaty Ducha Svätého nie nám je prístupné, tak na druhej strane Písmo sväté hovorí veľmi mnoho o pôsobení Ducha Svätého, ktorého adresátmi a cieľom určenia sme my ľudia. Pán Boh nám dáva vždy vedieť práve to, čo je pre nás ako jednotlivcov aj ako cirkev dôležité. Pokiaľ ide o pôsobenie Ducha Svätého, môžeme v Písme svätom nájsť veľmi bohaté poučenie.
V tomto zmysle sa nám prihovára aj dnešný kázňový text z Prvého listu apoštola Pavla Korintským. Tieto slová, ktoré sme práve prečítali, sú jedným z viacerých biblických miest, na ktorých sa hovorí o tom, čo všetko spôsobuje Duch Svätý v živote jednotlivého človeka a v živote cirkvi.
Keď čítame a hovoríme o daroch a pôsobení Ducha Svätého, nikdy nesmieme zabudnúť na jednu dôležitú vec, totiž na to, že je to Ježiš Kristus, prítomný v pôsobení Ducha Svätého, ktorý nám dáva tieto dary. To je v súlade s tým, čo o pôsobení Ducha Svätého povedal svojim učeníkom on sám. Povedal im: „On – totiž Duch – mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ Tak teda smieme a máme hovoriť o daroch a pôsobení Ducha Svätého, a nielen hovoriť, ale predovšetkým o ne prosiť.
Čo sa v prečítanom odseku Písma dozvedáme o daroch Ducha Svätého? Je tu niekoľko dôležitých vecí, na ktoré by sme nemali nikdy zabudnúť. Duch Svätý dáva síce bohaté dary, ale nikto ako jednotlivec nedostáva všetky dary. Jeden dostáva taký dar Ducha Svätého, iný dostáva iný dar a tak ďalej.
Na prvé počutie nás to možno prekvapí a môžeme sa pýtať, či to nie je tak, že každý potrebuje všetky dary Ducha Svätého? Nebude jednotlivému človeku chýbať niečo podstatné, keď nebude mať všetky dary? Apoštolova odpoveď na túto otázku je jasná: Jednotlivý človek nepotrebuje mať všetky dary Ducha Svätého, lebo tieto dary nie sú dávané človeku ako jednotlivcovi, ale človeku ako členovi spoločenstva veriacich, ako členovi cirkvi. Čo v tomto spoločenstve bolo dané jednotlivcovi, to bolo dané nielen pre neho, ale pre celé spoločenstvo, pre cirkev; z darov jemu daných majú mať osoh aj ostatní, a on sám môže a má mať osoh z darov, ktoré boli dané tým ostatným.
Kto napríklad má dar privádzať deti k Pánu Ježišovi, mal by týmto dôležitým darom slúžiť spoločenstvu cirkvi, v ktorom žije. Kto má dar diakonickej lásky, mal by ho postaviť do služby spoločenstva cirkvi, keďže je to veľmi podstatná zložka cirkevného života. – Kto má dar tvoriť organizačnú štruktúru cirkvi na rozličných úrovniach jej života, mal by to robiť s plnou svedomitosťou na prospech cirkvi. – Kto má dar vybavovať vhodným spôsobom administratívne záležitosti rozličného druhu, mal by využívať tento dar na prospech spoločenstva cirkvi. – Kto má dar riešiť stavebné problémy, neraz veľmi ťažké a naliehavé, mal by tento dar využívať na riešenie existujúcich ťažkostí vo svojom cirkevnom spoločenstve. – Kto má dar povzbudzovať deprimovaných, pesimistických ľudí, mal by svoju istotu o tom, že Pán Boh drží všetko vo svojich rukách, ako aj svoje nadšenie využívať na prospech tých ľudí v spoločenstve cirkvi, ktorí túto pomoc naliehavo potrebujú. – Kto má dar potešovať smútiacich, mal by v spoločenstve cirkvi otvárať široké obzory Božej lásky otvárať práve tým, ktorých postihol nejaký osobný úder. – Kto má dar kritického pohľadu a napomínania, ten má aj toto postaviť do služby spoločenstva cirkvi. – Kto má dar vysvetľovať slovo Božie a v každej novej, aj zmenenej situácii ukazovať, čo ono aj po stáročiach znamená pre dnešok, mal by tento dar pravidelne stavať do služby spoločenstva cirkvi. – Kto má dar hudby a spevu, dar umeleckej tvorby či už literárnej alebo výtvarnej, ten môže a má aj toto postaviť do služby spoločenstva cirkvi keďže ide o dôležitý prostriedok šírenia Božieho posolstva a o oslovenie všetkých vrstiev ľudskej bytosti. – Kto má dar estetického cítenia, mal by ho využívať na skrášľovanie a spríjemňovanie bohoslužobných a iných priestorov, v ktorých sa pestuje spoločenstvo Božieho ľudu. – Toto platí aj o ďalších rôznych daroch Ducha Svätého, ktorými sme boli obdarení.
Takto z daru, ktorý dostal určitý jednotlivec, majú osoh všetci, ako na druhej strane aj tento jednotlivec má osoh z darov, ktoré dostali tí ostatní. Toto vzájomné pôsobenie Božích darov milosti v spoločenstve cirkvi podrobne a pôsobivo rozoberá apoštol Pavel v 12. kapitole Prvého listu Korintským, z ktorej je vzatý aj dnešný kázňový text. A v nasledujúcej, 13. kapitole, v Hymne lásky, upozorňuje, že dary Ducha prinášajú požehnanie jedine za predpokladu, že sú uplatňované s čistou kresťanskou láskou.
Pri takomto chápaní darov Ducha Svätého je zásadne zakázané zneužívať ich na egocentrické pestovanie kultu vlastnej osoby, je neprípustné povyšovať sa nad druhých a hovoriť alebo myslieť si: je mám lepší dar ako ty, ja som viac hoden ako ty. To by bol hrubý farizejský postoj, ktorý Pán Ježiš ostro kritizoval a odsúdil. Na druhej strane nie je potrebné a nie je správne závidieť druhým ich dary Ducha Svätého, nie je potrebné a správne mať pocit menejcennosti. Apoštol prízvukuje veľmi dôrazne, že v tejto veci stojíme na jednej rovine. V našom texte sme čítali slová: „Dary milosti sú rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých.“
Kto rozhoduje o tom, ktoré dary dostane jednotlivý človek od Ducha Svätého? Sú ľudia, ktorí by chceli sami rozhodovať o tom, ktoré dary by mali dostať. Neraz ide pritom o dary, ktoré majú na sebe niečo nápadné, navonok pozoruhodné, pri ktorých by človek mohol mať dojem: ja som niečo viac ako tí druhí, ktorí nemajú môj dar. Tak je to napríklad pri takzvanom hovorení jazykmi. Ale už sme si všimli, že takýto postoj je v protiklade s Ježišovou kritikou farizejského vyvyšovania sa.
Potvrdzuje sa to aj v našom texte. Na konci textu sme čítali tieto slová: „No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako (on, totiž Duch) chce.“ Duch Svätý teda rozhoduje o tom, kto dostane aký dar alebo dary. My síce môžeme a máme pokorne prosiť o dary Ducha Svätého, ale potom máme byť spokojní s darom či darmi, ktoré dostaneme.
Dôležité je niečo iné: objaviť dary, ktoré nám boli dané a postaviť ich do služby spoločenstva cirkvi. Poznáme podobenstvo Pána Ježiša o talentoch, ktoré pán zveril svojim sluhom, aby s nimi prakticky pôsobili. Toto podobenstvo hovorí okrem iného aj o daroch Ducha Svätého. Je ťažkým hriechom nechať neúčinne ležať dary Ducha Svätého. To v tomto podobenstve vyjadril Pán Ježiš veľmi pôsobivo.
Sviatky zoslania Ducha Svätého sú pre nás dobrou príležitosťou zaoberať sa otázkami: Ktorý dar alebo dary som dostal ja? Ako môžem tieto dary postaviť do služby spoločenstva? Nie pýcha a povýšenectvo, ale vysoké vedomie zodpovednosti by malo byť naším postojom k darom Ducha Svätého. To by slúžilo na požehnanie aj nám osobne, aj na požehnanie cirkvi. Amen.
Modlitba. – Bože Duchu Svätý. Ďakujeme za dary milosti, ktoré dávaš svojej cirkvi a každému jednotlivcovi v nej. Ďakujeme za množstvo rozličných darov, ktorými je obdarený aj náš cirkevný zbor. Prosíme, otváraj každému z nás oči, aby sme tvoje dary milosti vedeli objavovať a stavať do služby budovania spoločenstva cirkvi. Prosíme predovšetkým o dar čistej lásky, aby všetko, čo v cirkvi robíme, bolo čisté od sebectva. Odpusť nám hriechy, ktorých sa v tejto veci dopúšťame. Spáľ všetko nečisté v našich srdciach a v našich vzťahoch a nahraď to bratským a sesterským záujmom o druhých, o celé spoločenstvo. Prosíme v tomto zmysle za náš cirkevný zbor a za všetky tri jeho dcérocirkvi. Urob nás všetkých vnímavými pre tvoje pôsobenie, povzbudzovanie, kritizovanie, varovanie, usmerňovanie. Pane Ježiši Kriste, buď stále s nami cez pôsobenie Ducha Svätého.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.