7. nedeľa po Sv. Trojici, Lukáš 24, 28 – 33
Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema. (Lukáš 24, 28 – 33)
Prečítali sme časť príbehu o emauských učeníkoch. Toto evanjelium sa číta na Veľkú noc, sviatok Ježišovho vzkriesenia. Ale jeho posolstvo nie je časovo obmedzené na veľkonočné sviatky , ono je aktuálne vždy. Hovorí totiž o tom, ako do pochybností, zármutku, či priamo zúfalstva vstupuje vzkriesený Ježiš Kristus a ako sa tým úplne mení situácia človeka.
Nakrátko zopakujeme obsah príbehu. Po ukrižovaní na Veľký piatok bol Ježiš vzkriesený, ale jeho učeníci a ostatní priatelia ešte nemali o tom istotu. Dvaja z nich odchádzajú z Jeruzalema. Pravdepodobne to bol útek z nebezpečnej, horúcej pôdy tohto mesta. Na ceste sa pridal k nim vzkriesený Ježiš Kristus, ale oni ho nepoznali. Nadviazal s nimi rozhovor, a to, čo im hovoril, vnášalo postupne pokoj do ich duší, ba začali sa objavovať v nich aj prvé lúče tichej radosti. Čím ďalej tým lepšie sa cítili v jeho blízkosti.
Keď sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, nepoznaný Ježiš sa tváril, že bude pokračovať v ceste. Ale oni nechceli, aby sa jeho prítomnosť pri nich tak rýchlo skončila. Túžili, aby bol s nimi čím dlhšie. Zdržiavali ho a povedali mu: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ Môžeme v tom vidieť aj ich starosť o neho: Kam by si šiel v tejto večernej a nočnej hodine, veď môžeš prenocovať s nami a zajtra pokračovať v ceste. Ale rovnako silným motívom tohto pozvania bolo to, že ho potrebovali, aby utíšil ich zarmútené, pochybujúce srdcia, aby upevnil pokoj, ktorý cez jeho slová, povedané cestou, začal do nich prúdiť. Tieto myšlienky a táto túžba sú vyjadrené v slovách: „Zostať s nami“.
Táto úpenlivá prosba sa stala témou piesne, ktorú sme spievali pred chvíľou: „Zostaň pri nás! Už k noci zneje zvon...“ Spomínali sme ju pred vyše polrokom v kázni na Štedrý večer. Pôvodne to nebola večerná pieseň, ale pieseň, za ktorou sa skrýva osobný príbeh jedného človeka, pieseň prýštiaca z utrpenia a zároveň z viery a nádeje, ktorou bolo toto utrpenie vnútorne zvládnuté. Napísal ju muž, ktorý bol chorý na tuberkulózu. Zomieral a aj vedel, že je blízko smrti. Tri týždne po napísaní tejto piesne zomrel. V tejto situácii blížiaceho sa konca prosí slovami emauských učeníkov: „Zostaň s nami, Pane, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ Pre neho sa už zvečerievalo a jeho deň sa už nachýlil.
Pokúsme sa parafrázovať text tejto piesne. Pane, blíži sa môj koniec. Svetské radosti blednú, svetská sláva sa míňa. Ty si uprostred pominuteľnosti jediný, kto sa nemení, kto sa nepominie. Keď sa zakrátko bude končiť môj život na zemi, nechcem byť sám, preto teba prosím: Zostaň so mnou. Príď, nie iba nakrátko, ale natrvalo. Zostaň navždy so mnou. Teba, Priateľ hriešnikov, prosím: odpusť mi hriechy a zostaň so mnou. Stál si verne pri mne od mojej mladosti. Neopustil si ma, ani keď som ja utekal od teba. Aj teraz, na konci života, ťa prosím: Zostaň so mnou. Veľmi potrebujem mať ťa pri sebe. Iba tvoja milosť môže zlomiť moc pokušiteľa. Len ty ma môžeš viesť cez mraky k slnečnému svetlu a byť mi oporou. Keď si ty pri mne, nebojím sa zlého. Keď teba mám pri sebe, choroby už nie sú bremenom, slzy strácajú horkosť. Osteň smrti stráca svoju ostrosť. Hrob nemá posledné slovo, hrobu nepatrí víťazstvo. Keď ty budeš so mnou, budem aj cez smrť a hrob kráčať ku konečnému cieľu. Daj, aby som v poslednej hodine mohol uprieť zrak na tvoj kríž, ktorý je najvyšším prejavom tvojej lásky, aby som sa tak mohol oddať do tvojich milosrdných rúk. Pane, prosím, zostaň so mnou.
Do slov tejto piesne vložil autor svoje najvnútornejšie myšlienky, túžby, city, a predovšetkým prosby, ktoré vychádzali z hlbín jeho utrpenia. Ukázal tak všetkým trpiacim, že tá prosba emauských učeníkov má trvalú, všeobecnú platnosť a že ju vždy môžu ako modlitbu zopakovať všetci, ktorí si vnútorne nevedia dať rady so svojím utrpením.
Ježiš sa tým emauským učeníkom nedal dvakrát prosiť, ale zostal s nimi, a oni tak s ním prežili nielen tie hodiny spoločnej cesty, ale aj ten večer. Bola to pre nich nezabudnuteľná cesta, nezabudnuteľný večer. Z obyčajnej večere sa stalo sväté spoločenstvo. „A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.“ Pozvali ho oni ako hostitelia, ale kde je on prítomný, tam sa všetko mení. On sa z pozvaného hosťa stáva hostiteľom. Tak to bolo nielen toho pamätného večera, ale tak je to vždy. Keď ho pozveme: „Pane, zostaň s nami“, on sa stane naším hostiteľom. Nenechá nás s prázdnymi rukami. Od neho človek nikdy nemusí odísť s prázdnymi rukami.
Tým jeho dvom priateľom sa postupne otvárali oči. Cestu začínajú s pocitmi smútku, pochybností, ba skoro zúfalstva. Pocestnému, pre nich zatiaľ neznámemu, otvárajú, vylievajú svoje srdce a hovoria mu o všetkom, čo ich trápi. Keď tak urobia, ich utrpenie už nie je iba ich súkromnou vecou. V tej chvíli sa ich utrpenie stáva aj jeho záležitosťou. On ich utrpenie berie do svojich rúk a kráča spolu s nimi cez uzdravujúci proces. Najprv ich podrobí pedagogickému zásahu a kritizuje ich pochybnosti. Hovorí im, že keby boli verili prorockým písmam, boli by mohli inak zvládnuť aj tie udalosti Veľkého piatku a neboli by museli s takými pochybnosťami pristupovať k správam, ktoré od prázdneho hrobu priniesli ženy. Boli by mohli veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych. Oni si neskôr spomenú, že pri tých jeho rečiach a výklade Písma horelo v nich srdce. Za tých niekoľko hodín odohrávajú sa v ich srdciach ohromné zmeny. Vyvrcholením všetkého je večera. On, hostiteľ, láme a podáva im chlieb. V tejto chvíli sa im načisto otvárajú oči. Oni spoznávajú, že je to vzkriesený Pán. To, čo najprv nevedeli, čo potom nejasne tušili, to sa v tejto chvíli stáva skutočnosťou, o ktorej sa už nedá pochybovať.
Ich cesta od utrápeného srdca k srdcu plnému istoty a tichej radosti je model. Model, ktorý ukazuje, čo sa môže stať s každým, kto pozve Ježiša: Pane, zostaň s nami, Pane, zostaň pri mne; kto pozorne počúva, čo on chce povedať, kto neutečie predčasne z jeho prítomnosti, ale v nej zotrvá, kto nechá na seba pôsobiť jeho uzdravujúce slová, kto dovolí, aby do jeho srdca z Pánovej prítomnej bytosti prúdili lúče pokoja a tichej radosti.
S dvoma emauskými učeníkmi sa v dôsledku pobudnutia v Pánovej prítomnosti dejú zmeny aj v praktickom živote. V našom texte je to vyjadrené kratučkou vetou: „A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema.“ Ich srdcia sú oslobodené od strachu, ktorý ich prinútil utiecť z Jeruzalema. Ich srdcia sú naplnené odvahou viery. Vidno to z toho, že v nočnom, nebezpečnom čase sa vydajú na spiatočnú cestu do Jeruzalema. Nemôžu si tú veľkú skutočnosť nechať pre seba. Veď aj tí ostatní ju potrebujú veľmi naliehavo. – Opravdivé stretnutie s Pánom robí z človeka celkom novú bytosť. Túto skúsenosť zhrnul apoštol do stručnej, no obsažnej vety: „Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie.“
„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ Kedykoľvek máme aj my dojem, že sa v našom živote zvečerieva a deň sa už nachýlil, môžeme prosiť: Zostaň s nami, Pane. Jeho odpoveďou bude to, čo sme čítali v texte: „Vošiel teda, aby zostal s nimi.“ Tých situácií v živote, keď sa zvečerieva, keď prichádza tma, je mnoho a sú rozličné. Každý by vedel zo svojej minulosti, ako aj z prítomnosti, povedať čo vo svojom živote vníma ako temné údolie. Choroby, odchod blízkeho človeka, straty, ohrozenie, sklamanie. Každý by vedel pomenovať to svoje bremeno. Biblický text z 24. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša, ako aj tá pieseň nás povzbudzujú, aby sme vtedy vyslovili prosbu: Zostaň s nami, Pane. On príde a bude hovoriť k nášmu srdcu. Len si treba otvoriť evanjeliá, nájsť si texty, ktorými on hovorí aj do našej situácie, opakovať si tie slová v modlitbe, aby čím hlbšie prenikli do nášho srdca. Ak budeme pozvaného Pána počúvať v tichosti a sústredení ako tí emauskí učeníci, udeje sa aj s nami tá veľká premena, o akej sa hovorí v našom texte.
Pozvať si Pána a prichádzať do jeho blízkosti môžeme nie iba raz, ale viackrát, často, pravidelne. Každá nedeľa je tu okrem iného nato, aby sme s ním prežívali emauské stretnutia. On sa svojím Duchom postará o to, aby to, čo si budeme čítať v evanjeliách, stalo sa našou duchovnou hodnotou, aby sme sa aj na problémy, ťažkosti a ťažké údery života naučili pozerať novým spôsobom.
Vzkriesený Pán nás už samotným svojím vzkriesením a novým životom uisťuje, že on aj cez smrť nás a našich blízkych vedie do života na novej úrovni. „Zostaň s nami, Pane“, „Zostaň so mnou, Pane“ – to by sa mohlo stať našou pravidelnou modlitbou. Po určitom čase by sme vlastnou skúsenosťou zistili, koľko pokoja môžeme tak získať. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši, ďakujeme za emauských učeníkov. Sú nám príkladom toho, ako ty môžeš a chceš viesť utrápeného človeka k novému pokoju a istote. Aj nás pozývaš, aby sme ťa vo svojich ťažkostiach prosili „Zostaň s nami, Pane.“ Ty, verný, prídeš k nám, daruješ nám pokoj, ktorý nám nikto a nič na svete nemôže dať, ale ani vziať. Daj prosíme, aby sa dar tvojho pokoja stal našou skúsenosťou, ktorá by nás povzbudzovala, aby sme znova a znova hľadali tvoju blízkosť. Prosíme za všetkých, ktorí aj v týchto dňoch potrebujú takéto emauské stretnutie s tebou.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
