6. nedeľa po Trojici, Matúš 5, 17 a 20 – 26
Milí bratia a milé sestry!
S mnohým v živote nie sme spokojní. Minulosť sa javí byť stratená. Zdá sa, že ju nijako nemôžeme zmeniť. Naopak, to zlé z nej nás dobieha.
Prítomnosť vyzerá ako nedostačujúca. Len málokto je spokojný s tým, ako život beží. Do budúcnosti hľadíme s obavami. Máme pocit, že nám chýba sila reálne ju ovplyvniť.
Podčiarknuté a zhrnuté: Vieme, čo nechceme. Otázka však znie: Vieme, čo by sme chceli? Vieme ako by sme si priali žiť? – V našej krajine aj cirkvi. Vieme čo nechceme, no vieme aj čo by sme chceli – bez toho, aby sme ponúkali iba nejaké zjednodušené – utopistické riešenia?
Nepochybne, ak sa mienime pohnúť dobrým smerom, potrebujeme najprv súcu analýzu. Podobne ako keď lekár hodlá liečiť nielen príznaky, ale príčinu choroby, potrebuje v prvom rade určiť správnu diagnózu.
Na druhej strane je oveľa ľahšie konštatovať a kritizovať súčasné problémy, než poctivo premýšľať ako ďalej – ako sa zaoberať tým, čo od nás v našej situácii očakáva Pán Boh. To nie je ľahké. Preto sa stáva, že človek podľahne pokušeniu a namiesto, aby poctivo skúmal ako ďalej, zveličí ten-ktorý problém, až sa mu stane náhradnou témou, za vážne uvažovanie o budúcich krokoch, o tom, čo od nás, v našom čase, očakáva Boh. Napĺňanie Pánových zámerov dáva zmysel a dobrý smer nášmu žitiu.
Téma dnešnej nedele znie Život v Kristovi. Nepriamo z nej vyplýva otázka: Ako si náš Pán predstavuje život veriacich ľudí? Tvoj – môj život? Je dôležité spoznávať Božiu predstavu, lebo správne ľudské postoje vychádzajú zo správnych názorov – z toho, čo je milé Bohu. Kto sa spolieha na vlastnú predstavu o tom, čo je život viery, ľahko dôjde k extrémom, k tomu, čo je Bohu nemilé. To bol aj prípad farizejov a zákonníkov.
Farizeji tvorili v židovstve vplyvnú náboženskú skupinu. Túžili, aby sa spoločnosť riadila Mojžišovým zákonom. Sami ho horlivo dodržiavali, usilovali sa o čistý život pred Bohom, vedome oddelený od neveriacich. (Odtiaľ: farizeji – „oddelení“, „čistí“).
Zákonníci boli teológmi farizejov. Odborne sa zaoberali štúdiom zákona. To, čo konali, bolo blízke práci vtedajších kňazov, akurát, že kňazi boli profesionalizovaní, dostávali mzdu, kým zákonníci mali aj svoje remeslo, ktorým si zaopatrovali obživu.
Tak farizeji, ako aj zákonníci sa venovali Božiemu zákonu popri svojom bežnom zamestnaní. Preto sa na nich ľudia dívali s úctou. Obyčajný človek mal dojem: Nikdy nebudem taký pobožný – taký vzorný veriaci ako oni. A tu prichádza Ježiš a povie: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Ježišových súčasníkov, pre ktorých boli farizeji a zákonníci priam nedotknuteľné náboženské vzory, museli Pánove slová šokovať. Ježiš však vedel, čo hovorí. Od tých, ktorí chcú vojsť do nebeského kráľovstva sa požaduje viac ako od farizejov a zákonníkov.
Ako to, že Ježiš žiada viac, ako konali pre Božiu vec takí zapálení a všeobecnú úctu požívajúci farizeji a zákonníci? V čom bol extrém týchto zbožných ľudí?
V tom, že zbožstvili zákon, kým Boha – vieru v Neho zúžili na dôsledné dodržiavanie predpisov zákona. Opierali sa o veci, ktoré patria k pravej službe Bohu, namiesto, aby sa opierali o Boha. Obrazne povedané prepočítavali, z koľkých kameňov je postavený oltár a uniklo im, že oheň na oltári už nehorí – vyhasol. Byť viazaný k zákonu, k náboženskej tradícii a zakladať si na tom, ešte nemusí automaticky znamenať nasledovanie Krista.
Ježiš farizejom a zákonníkom vytýkal, že ustrnuli na predstave Boha, ktorý požaduje od človeka výkon a podľa toho, aký výkon podá, ho odmeňuje. Naproti tomu Ježiš hovoril o Bohu ako o milostivom Otcovi, ktorý má záujem o každého človeka, o každé zo svojich detí. Učil, že Božia priazeň sa nemeria výkonom, ale ochotou človeka prijať, čo mu Boh z lásky dáva.
Toto Ježišovo ponímanie nestratilo na aktuálnosti. Aj my, evanjelici, sa môžeme spoliehať na naše – iste cenné tradície, vážiť si naše s mnohými obeťami vybudované sakrálne stavby, no bolo by hlbokým nedorozumením nadradiť veci, ktoré patria k pravej službe Bohu nad život v Kristovi – nad to, aby sme prosili o milosť vskutku slúžiť Bohu. Nebezpečenstvo vidieť poklady minulosti, vidieť pekné cirkevné stavby a nebadať, že v nich hasne oheň Ducha, nie je dnes menšie ako v Ježišovej dobe. Byť veriacim v Ježišovom slova zmysle, žiť v Kristovi – k tomu treba dokonalejšiu spravodlivosť – čosi viac, ako preukazovali farizeji a zákonníci. Priblížme si to na obraze:
Stará zmluva je ako kruh. Farizeji a zákonníci sa nazdávali, že všetky požiadavky obsiahnuté v kruhu už splnili. Dospeli až k jeho hranici – k vnútornému obvodu kruhu. Všetko, čo požadovala Stará zmluva, splnili. Vydali zo seba mnoho, aby to dokázali. Je veľa tých, ktorým sa to nepodarilo. Oni – farizeji a zákonníci sú na čele tých, ktorí sa usilujú o Božiu priazeň. No Ježiš na to hovorí: Takto sa láska k Bohu nedá merať. Kto chce plniť Jeho vôľu, ten musí prekročiť hranicu kruhu. A v tam obrovskom priestore, ktorý sa mu za hranicou kruhu otvorí, musí milovať Boha aj blížnych.
Žiť v Kristovi – byť kresťanom nie je iba čosi na čiastočný úväzok. Je to celoživotná úloha. Ten menší – pôvodný kruh platí, Ježiš ho neprišiel zrušiť. Bez napĺňania Božích prikázaní nieto pravého spoločenstva s Kristom. Viazanosť na Ježiša, ktorá nedbá na Pánove prikázania, nemožno označiť ako život v Kristovi. Teraz, keď sa blíži Božie kráľovstvo, by to však bolo málo spoliehať sa na zachovávanie zákona.
Iste, spomenutý kruh je len nedokonalý príklad, ilustrácia. Predsa je z nej zrejmé, že kresťan si nemôže povedať: Už som splnil, čo bolo treba, už som dostatočne pomáhal, dosť preukazoval lásku a súcit... Priestor za kruhom je taký obrovský, že podobné konštatovanie neprichádza do úvahy.
Mnohé sa zmenilo. Pán Boh prišiel k nám v Ježišovi, aby nás zachránil omilostil nás, hriešnikov. Už nestačí, aby spravodlivosť bola taká, ako keby Kristus nebol prišiel, ako by za nás nebol zomrel. Prekročenie hranice onoho kruhu neznamená podávať ešte väčší výkon ako farizeji a zákonníci (viac obetovať, častejšie sa postiť a pod.) Človek ju prekračuje, keď verí, že jedine vďaka zásluhám ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša má šancu žiť Bohu milý život a vyvodí z toho dôsledky.
Toto rozšírenie ide za rámec našich ľudských možností. Nad to, čo je obvyklé. Bez toho, aby Kristus žil v nás, by bolo iba utopickým snom o lepšom svete, ktorý sa rozplynie, ako náhle narazí na ľudský hriech. Všetko úsilie o nový lepší, spravodlivejší svet – keď bolo vyvíjané bez Boha, stroskotalo. Bez Boha, bez uskutočňovania Jeho vôle, nebude náš svet lepší. Preto Ježišovo upozornenie: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Ak nebudete presahovať kruh obvyklého, je to nanič.
Aspoň jeden príklad ako Ježiš posunul hranicu, na ktorej by sme my spočinuli v domnienke: už sme dobrí. Text (v. 21) uvádza prikázanie „Nezabiješ“. Ten, kto sa hnevá na blížneho, sa pred svetským zákonom nedopúšťa trestného činu, ako ten, kto zabil. Avšak v Božích očiach je na tom rovnako mizerne. Môže sa nám zdať, že to predsa Ježiš nemyslí vážne. Ako absurdné sa javí porovnávať zabitie s hnevom. Veď to by bol namočený každý z nás! – Aj ten najlepší!... Ježiš však vraví: Tak to je! Už nechať sa ovládať hnevom, je zlo. Kto podľahne hnevu, prehráva. Kto ponižuje svojho blížneho, je ďaleko od Božieho kráľovstva.
Pánove slová (v. 22) o rozličných trestoch sú nám málo zrozumiteľné. Hlupák (rácha) – je výčitkou tuposti, nechápavosti (ty dutá hlava...). Blázon bol v biblickej dobe ten, kto tvrdil, že niet Boha. Blázni a neznabohovia sú v biblickom myslení totožní. Kým počastovanie: Hlupák! je útok na rozumový – intelektuálny defekt, výrazom: Blázon! je človeku upierané spoločenstvo s Bohom a ide o zatracovanie brata. Podľa Ježiša niekoho ponižovať či vopred zatracovať, je to isté, čo zabiť.
Ježišove slová nie sú iba výzvou slušného človeka pre tých menej slušných, sú upozornením práve pre tých, ktorí sa za slušných považujú, no iných za takých dobrých nepokladajú. V Božích očiach je to zlý postoj. Ak je naše srdce naplnené hnevom, ak sú narušené naše vzťahy k blížnym, potom je naša zbožnosť márna. Pretože Boh sa v Ježišovi stal človekom, nemožno oddeliť službu Bohu od služby človeku. Boh sa nedá oddeliť od našich blížnych. Nepovažuje za uctievanie službu tých, ktorí Ho
no pritom zneuctievajú, ponižujú, zatracujú blížneho. Bez odpustenia – zmierenia sa s ľuďmi, je naša túžba po službe Bohu a napĺňaní Jeho vôle márna. Bez odpustenia naša spravodlivosť nie je dokonalejšia ako tá, ktorou sa hrdili farizeji a zákonníci. Oni sa nazdávali, že stačí uchrániť, čo Hospodin zveril svojmu ľudu. Ježiš hovorí o dokonalejšej spravodlivosti. O tom, že bez ochoty riskovať neporozumenie, bez odvážneho úsilia s Božou pomocou prekročiť pomyselnú hranicu, na ktorej by sme my spočinuli domnievajúc sa, že sme už dobrí, bez odvahy dať Kristovi priestor, aby v nás a skrze nás tvoril to nové, nevojdeme do Božieho kráľovstva.
Ježiš je tu. On nám ešte dáva čas milosti. Ešte máme blížnych okolo seba. Ešte sme s nimi na ceste. Ešte je priestor otvárať sa Ježišovi, aby v nás a cez nás konal – pôsobil v tomto svete. – Aby sme žili s Ním, žili v Kristovi.
Keď počujeme Pánov hlas, nezatvrďme si srdcia. Amen.
S použitím viacerých prameňov
Modlitba:
Pane, vyznávame, že je jednoduchšie konštatovať či kritizovať súčasné problémy, než premýšľať nad tým, čo od nás v našej situácii očakávaš. Ďakujeme, že nám ukazuješ, čo je Tvoja vôľa – Tvoje správne názory, bez ktorých niet našich správnych postojov.
Chráň nás pred omylom nadradiť veci, ktoré patria k službe Tebe nad život s Tebou, nad milosť slúžiť Ti a dať Ti priestor v našom srdci.
Pane Ježiši, Ty si nezrušil Zákon, ale prišiel si ho naplniť. Takpovediac nevylial si, čo je v džbáne, ale si tou poslednou dobrou kvapkou, ktorá ho naplnila. Naplnil – dovŕšil si, čo chcel Boh. Dal si tomu pravú kvalitu, keď si prišiel správne vysvetliť Zákon. Nie povrchne, prekrútene ako zákonníci a farizeji, ktorí nánosom náboženských predpisov „spančovali“ dobrú kvalitu dokonalého Božieho zákona.
Ďakujeme, že na rozdiel od ľudí, ktorí sa podriaďovali autorite farizejov a zákonníkov, dnes nemusíme žiť v úzkosti, že porušíme nejaký zákaz. Veď Ty nás nehodnotíš podľa zbožných výkonov. Čakáš od nás lásku k Bohu i blížnym – lásku, ktorá je plnosťou Zákona. Ďakujeme, že si zomrel za naše hriechy na kríži a že si slávne vstal z mŕtvych.
Prosíme, ži v nás. Daj nech sa Ti otvárame, aby si v nás a skrze nás konal v našom svete. Nech je náš život životom s Tebou, nech je nesený Tvojou spravodlivosťou, Kriste.
Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
