1. Samuelova 1. kapitola
Milí bratia a milé sestry!
V kalendári je dnes meno Anna. Má hebrejský pôvod – Channá(h) a znamená milosť. Z rovnakého koreňa pochádza aj meno Hana. Meno Anna sa do kalendára dostalo vďaka tomu, že Anna s manželom Jaoachimom boli údajne rodičmi Márie, matky Pána Ježiša. V žiadnom zo štyroch evanjelií v Novej zmluve sa však o tom nedočítame. Mená Anny a Joachima sú spomenuté iba v apokryfickom Jakubovom evangeliu.
Anna bola patrónkou baníkov. Z dejín je známe, že mladý Martin Luther – podľa vzoru svojho otca – baníka, sa k svätej Anne utiekal. Vo chvíli, keď ho napĺňala úzkosť a obava o život prosil: „Svätá Anna zachráň ma“ a sľúbil, že ak ho zachráni, vstúpi do kláštora a stane sa mníchom. Sľub splnil. Nám je jasné, že je nesprávne modliť sa k ľuďom. Modlíme sa len k Bohu. Pán Boh však vie písať aj do krivých riadkov rovné litery a aj Lutherovu modlitbu k Anne a následný vstup do kláštora si použil na to, aby neskôr skrze Luthera mnohí spoznali zvesť evanjelia.
Kanonické knihy Biblie spomínajú dve Anny: Nová zmluva prorokyňu Annu, dcéru Fanuelovu z kmeňa Ašer (Lukáš 2, 36nn), ktorá v modlitbách v jeruzalemskom chráme horlivo očakávala príchod Mesiáša a rozpoznala Ho v Ježišovi. Zo Starej zmluvy poznáme Annu – matku Samuelovu. (1S 1 – 2 kap.). Práve túto Annu a predovšetkým Božie konanie v jej živote, si dnes chceme všimnúť.
Annu roky trápila bezdetnosť. Tá bola v Izraeli považovaná za Boží trest. Aký to rozdiel oproti dnešku, keď niektoré páry odmietajú prijať dieťa! Annu Pán Boh napokon obdaril dieťatkom. Ona rozumela: dieťa je požehnaným Božím darom,
(1) keď je od Boha vyprosené. Viacero manželstiev neobchádza bezdetnosť. V podobných skúškach sa niektorí ľudia odvrátia od Boha, lebo nedostali, čo chceli. Pána Boha máme s vierou prosiť. Bolo by však chybou chcieť Mu určovať mieru, čas, miesto či spôsob vypočutia našich prosieb. Z Hospodina si nemožno robiť „stolček prestri sa“, ani rozprávkového oslíka, ktorý – ako služobníček – ihneď splní všetko, na čo si spomenieme. Anna – a to sa od nej učme – bola ochotná zápasiť o Božie požehnanie a ani v skúškach života sa od Pána Boha neodvrátila. Pritom jej údel bol smutný, ako je smutný život tých, ktorí v súčasnosti túžia po vlastnom dieťatku, no nemajú ho, či im nebolo darované vstúpiť do manželstva.
Tí, ktorí prežívajú podobnú nenaplnenosť, akou bol poznačený život Anny, chodievajú obvykle po radu k ľuďom. Vyhľadajú lekára, psychológa alebo priateľa, ktorému dôverujú. Nič proti tomu. Anna nám však ukazuje to rozhodujúce: So svojím problémom šla k Bohu. Verila, že Jemu nie je nič nemožné. Robievajme tak aj my. A keď sa hneď aj nedeje podľa našich predstáv, nemyslime si, že Pán Boh na nás zabudol. Úprimná dôvera v Hospodina má svoje zasľúbenie! (Por. Žalm 31, 23; 34, 7; 91, 15)
Nie každému je dopriate mať deti, no všetky naše deti by mali byť vyprosené. Mali by cítiť, že sú obostreté modlitbami rodičov, krstných i starých rodičov. Predovšetkým sa nezmierme s tým, aby sme prežili duchovne neplodný život, aby sme zostali duchovne bezdetní. Sestrám Márii a Kristíne Royovým Pán Boh nedal deti, no stali sa duchovnými matkami mnohých sirôt a ubiedených. Stalo sa tak na ich prosby o duchovnú plodnosť. Prosme aj my o živú vieru pre nás i naše deti, pre ľudí, ktorí dosiaľ žijú bez Krista. Modlievajme sa s dôverou, vytrvalo ako biblická Anna. Veď počiatok veľkých Božích skutkov neraz začína v takých „maličkostiach“, akými sú vrúcne modlitby.
Dieťa je požehnaným Božím darom, keď je od Boha vyprosené a
(2) keď je s vďakou prijaté. Deti sú skúškou našej vďačnosti Bohu. Keď majú zdravotné problémy, sme schopní urobiť všetko, len aby sme im pomohli. No nevďačnosť ohrozuje Božie dary pri nás. Počujú dnešné deti z úst svojich rodičov ďakovné modlitby?: „Pane, sme Ti vďační za naše deti, za to, že si nimi obohatil náš život:“ Môžu to počuť, keď sa ako rodina stretneme pri stole, keď si ako rodina čítame Bibliu a spolu sa modlíme? Alebo deti počujú iba príkazy a požiadavky, aké majú byť?
Pán Boh nám vie rozlične pripomenúť myšlienku na seba, na vďaku, ktorá Mu patrí. Niekedy aj tým, že nám čosi vezme. Ak človek stratí nohy, ruky, zrak či sluch, zvyšuje sa jeho schopnosť orientovať sa na to najdôležitejšie. Ak nám Pán Boh niekedy berie svoje dary, robí tak iba preto, aby nám ukázal cestu za vyššími darmi. Najvyšším darom je Boží Syn – Dieťa, v ktorom aj bezdetní dostali radosť z dieťaťa. V Ježišovi sme obohatení radosťou a nádejou aj v skúškach a okamihoch zármutku. Vzťah k Nemu – k Bohu, je určujúci pre všetky ostatné vzťahy. Kto sa naučí milovať Hospodina, bude mať správnym spôsobom rád i svoje deti.
Dieťa je požehnaným Božím darom, keď je od Boha vyprosené, keď je s vďakou prijaté a
(3) keď je Bohu odovzdané. Anna plní svoj sľub. Dlho očakávané dieťa dáva do Božej služby. Nezabudla: Moje dieťa je Božím darom, nie mojím vlastníctvom. Nepatrí mi, je mi načas zverené do opatery. Keby si toto rodičia vštepili do srdca už pri narodení ich ratolestí, oveľa zriedkavejším javom by bolo, že deti sa pre rodičov stanú modlou, že im rodičia dajú všetko, ale zabúdajú na to najdôležitejšie – viesť ich k povedomej viere v Krista. Nevnímajú, že práve vzťah k Pánu Bohu je určujúci i pre všetky ostatné vzťahy.
Viacerým z nás Pán Boh zveril do opatery deti. Takpovediac prepožičal nám ich na približne 20 rokov. Našou úlohou je chrániť deti pred zlým a viesť ich k živému povedomiu a vďačnosti za to, že od najútlejšieho detstva patria Ježišovi Kristovi, ktorý pre spásu každého z nás obetoval svoj nevinný život. Viditeľným uistením o tejto Božej láske je krst. Chápme ho ako dobrý štart na ceste ku kresťanskej dospelosti. Žiaľ, mnohí krst vnímajú ako cieľ, nie ako prvý krok za ktorým majú nasledovať ďalšie, aby sme za Kristom nielen vykročili, ale vskutku kráčali. Ide o to, aby sme za Ježišom nie iba vykročili, ale dobrovoľne Ho nasledovali. V radosti, no aj v bolesti – ako Anna.
Božie konanie v jej živote sa začalo práve bolesťou Anny pre bezdetnosť. Boh však vie písať aj do krivých riadkov rovné litery. Tam, kde sme slabí, kde sme v koncoch, On vie konať – tvoriť nové. Aj pri Anne nenadviazal na jej duchovnú silu, či zbožnosť, ale na jej bezmocnosť a dôveru, ktorú vyjadrila modlitbami.
Je dobre, že v modlitbe smieme hľadať riešenia a vložiť svoju úzkosť a bolesť do Božích rúk. Prosiť: Pane, nech vidíme svoju situáciu Tvojimi očami. Daj nám istotu, že naše starosti sú v Tvojich rukách, že Ty máš riešenia.
Prosme o to, aby sme príkladom nášho života urobili vieru v Krista príťažlivou aj pre naše deti, vnúčatá, krstné deti. Nech sú obostreté modlitbami nás i cirkevného zboru a smú vnímať, že sú vyprosené, s vďakou prijaté a Bohu – Jeho dobrote a milosti odovzdané. Amen.
Pramene: Jiří Hurta: Hledejte krále (vyd. ECM, Praha 1991).
Pane, ďakujeme, že konáš v našich životoch. Ty vieš písať rovné litery aj do krivých riadkov. Použil si si Lutherovu modlitbu k Anne a jeho následný vstup do kláštora, aby svetlo evanjelia zažiarilo mnohým. Použil si si bolesť Anny a dokázal si sa v jej žití. Prosíme, uč nás trpezlivosti a ukazuj nám svoju cestu. Neodplácaj naše chyby na našich deťoch. Vieme, že si nám ich prepožičal len na obmedzený čas. Prosíme, aby sme im s Tvojou pomocou dokázali urobiť vieru v Teba príťažlivou. Buď so všetkými rodičmi. Osobite s tými, ktorí Ti dôverujú, no ich deti Ťa nenasledujú. Daj im – nám spoločne vedieť, že viera nie je naším, ale Tvojím dielom. Kiež vidíme svoj život Tvojimi očami a nestrácame istotu, že naše problémy sú v Tvojich rukách, že Ty, Pane náš, máš najlepšie riešenia. Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
