V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

5. nedeľa po Sv. Trojici, Rímskym 12, 21

Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! (Rímskym 12, 21)

Všetci sme zhrození tým, čo sa v piatok stalo v Nórsku. Od druhej svetovej vojny tam nezažili takú hrôzu. Pre nórsku spoločnosť je to veľký otras, keď do pokojného budovania života zasiahne takýto nezmyselný, deštruktívny, diabolský čin. Hrôzu to vyvoláva aj v ostatných štátoch Európy a celého sveta. Predstava zmasakrovaných pokojných, bezbranných ľudí vyvoláva v každom súdnom človeku šok. Ťažko si predstaviť, čo v tomto chaose prežívali zasiahnutí ľudia, ranení, usmrtení. Zármutok príbuzných, najmä rodičov, súrodencov sa nedá opísať.
Polícia, politici, psychológovia, sociológovia sa budú usilovať objaviť motívy tohto hrozného činu. To síce na tejto katastrofe nič nezmení, ale poznať korene treba už kvôli tomu, aby sa do budúcnosti dali robiť preventívne opatrenia. Nech by objavené alebo tušené motívy boli akékoľvek, či racionálne, či iracionálne, v každom prípade sú to zlé, deštruktívne, démonské motívy. Zlo sa tu prejavilo vo svojej nahote a otrasnej hrôze.
U človeka, ktorý ráta s vyššou skutočnosťou, ktorý ráta s Bohom, sa objavujú aj otázky, ktoré prekračujú hranice našej skúsenosti, takzvané metafyzické otázky typu: Prečo? Pane Bože, prečo sa to stalo? Ako vo väčšine prípadov, na tieto otázky nemáme priamu odpoveď. Môžeme len poukázať na to, že Pán Boh vložil rozhodovanie medzi cestou života a cestou smrti do rúk človeka. Výzva, ktorú dal Hospodin izraelskému ľudu, má platnosť pre všetkých: „Pozri: dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo. ... Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo.“ Ten človek, ktorý to v piatok spáchal, si vybral z dvoch Bohom mu predložených možností tú zlú, tú najhoršiu možnú alternatívu, protibožskú, démonskú.
So zlom, ktoré sa objaví, ktoré nás zasiahne, treba niečo robiť. Z jedného listu apoštola sme prečítali vetu, ktorá stručným, ale obsažným spôsobom hovorí niečo závažné do tejto situácie: „Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!“ Nórska vláda, nórska spoločnosť, nórska cirkev určite robia a urobia všetko, čo je v ich silách, na zmiernenie utrpenia zasiahnutých ľudí a ich príbuzných, ako aj na nápravu škôd. Veríme, že pocit spolupatričnosti, aj kresťanský pocit spolupatričnosti, bude aj u mnohých jednotlivcov motivujúcou silou vedúcou k pomoci fyzickej, materiálnej, ale aj psychickej a duchovnej. V modlitbách my všetci môžeme prosiť Pána Boha o zmiernenie bolesti a o potešenie pre postihnutých.
„Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!“ Víťazstvom zla by aj v tomto prípade bolo, keby sa mu podarilo zmeniť smer vývoja nórskej spoločnosti, ktorá sa usiluje budovať a upevňovať demokraciu. Dôležité je v tomto ohľade vyhlásenie nórskych vládnych činiteľov: „Nórsko sa pre útoky nevzdá svojich základných demokratických princípov.“ „Odpoveďou krajiny musí byť ešte väčšia demokracia a otvorenosť.“ Tieto vyhlásenia sú v súlade s tým, čo učí apoštol: Dobrom a ešte väčším dobrom treba premáhať zlé. To platí aj v osobnom živote jednotlivého človeka, aj v spoločenskom živote štátu.
Piatkové udalosti v Nórsku, ako aj mnohé iné podobné udalosti, nás vedú ešte k ďalšej úvahe. Zločiny takéhoto vysoko deštruktívneho stupňa sú možné v dôsledku vysoko vyspelej techniky. Na jednej strane máme radosť z nových technických vymožeností, ktoré pomáhajú zvyšovať kvalitu života, na druhej strane máme strach z ich možného zneužitia na ničivé, deštruktívne ciele. Všetko sa dá využiť na dobro a prospech človeka. To isté všetko sa dá zneužiť na spôsobovanie bolesti, na poškodzovanie a ničenie života. Rozhodujúcim činiteľom na týchto vážkach je človek, alebo, ako sa hovorí: ľudský faktor. Mnohé technické vymoženosti samy osebe sú neutrálne. Človek im svojím postojom a používaním dáva znamienko plus alebo mínus. Vzhľadom na pokročilú techniku tie plusy môžu byť veľké, blahodarné, a rovnako aj mínusy môžu byť veľké, strašne veľké, hrôzostrašné. Technický vývoj sa zrejme nedá zastaviť, ale čo s človekom?
Albert Schweitzer, a rovnako s ním aj iní myslitelia, vyjadril svoje obavy z nerovnomerného vývoja oboch vecí. Na jednej strane veda a technika sa vyvíja rýchlym tempom, a v posledných storočiach a desaťročiach, ba rokoch, sa toto tempo neprestajne zrýchľuje. No takýto vývoj nemôžeme, žiaľ, zaznamenať, pokiaľ ide o etickú, mravnú úroveň človeka. Určité pokroky sa síce urobili a príspevkom k týmto pokrokom bolo aj kresťanstvo. Príspevok kresťanstva smerom k etickejšiemu, mravnejšiemu mysleniu a správaniu nemôže súdny človek poprieť. Takisto musíme brať do úvahy pozitívny vplyv humanistického myslenia. Ale je tu mnoho nevyužitých rezerv, čo vidno z toho, že u mnohých ľudí, ktorí sa formálne hlásia ku kresťanstvu, sa vplyv jeho posolstva veľmi slabo prejavuje na ich mravných, etických postojoch. Etické myslenie mnohých dnešných ľudí je na veľmi nízkej úrovni. Často je toto myslenie a správanie charakterizované a ovládané hrubým sebectvom, egoizmom. Egoista pokladá za mravne dobré to, čo je dobré pre neho. Za tým, čo pokladá pre seba ako dobré, sa ženie bez ohľadu na druhých. Je mu jedno, či ich okradne, podvedie, zraní, zabije – hlavne, že on pre seba niečo získa. Prejavuje sa to v mnohých, ba prakticky vo všetkých oblastiach života. Prejavuje sa to v individuálnom živote, v manželstvách a rodinách, ale prejavuje sa to aj vo veľkých spoločenských útvaroch.
O bezohľadnom egoizme musíme povedať, že je to vyslovený primitivizmus. Keby sme v dobe vyspelej techniky používali primitívne nástroje a prístroje, boli by sme na smiech. Ale v dobe, keď nám Ježišovo etické posolstvo ponúka vysoké mravné štandardy, žijú mnohí ľudia na žalostne primitívnej etickej úrovni. Keď človek s takouto primitívnou etickou úrovňou dostane do ruky automatickú zbraň a nemá mravné zábrany, výsledkom je za krátky čas takmer stovka mŕtvych. Vyspelá technika a mravne primitívny človek – a tu máme výsledok! Médiá priniesli jeho fotografiu. Človek si pri pohľade na ňu musí uvedomiť, že v tej hlave mnohonásobného vraha sa skrývajú tie najprimitívnejšie myšlienky.
Vyspelá technika a primitívna úroveň človeka – táto jestvujúca kombinácia je veľmi nebezpečná. Čo s tým robiť? K čomu nás v tomto ohľade vedie citovaná apoštolova veta: „Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!“? Azda rezignovať a povedať si: Nech robíme, čo chceme, s touto ľudskou primitívnosťou i tak nikto nepohne? Človeka by to mohlo viesť k takýmto porazeneckým náladám. Ale uvedené apoštolove slová nám to nedovoľujú. Nesmieme sa dať premôcť zlému, naopak, práve preto, že zlo prináša takéto strašné ovocie, je dôležité pracovať na pozdvihovaní mravnej úrovne človeka, hoci sa to môže zdať málo účinné. Proti zlu mravnej primitívnosti, treba vkladať do ľudských hláv dobro spravodlivosti, lásky, pravdy. Ktosi povedal, že kazatelia sú vlastne martýri: usilujú sa, usilujú, a výsledkov tak málo. Áno, neraz je to tak. Ale i keby len niekoľkí boli oslovení a keby svoje sebecké myslenie a správanie nahradili ohľaduplnosťou a uvedomili si, že aj tí druhí chcú žiť, a to slušne žiť, aj vtedy by sa oddalo túto prácu konať, hoci mnoho z nej vyjde nazmar. Mnoho aj z Ježišovho kázania padlo na tvrdú pôdu – a on predsa neprestal. Práve pre ten veľký rozdiel medzi vysokou úrovňou techniky a nízkou etickou úrovňou človeka treba aj v dnešnej zmenenej dobe prinášať Ježišovo posolstvo o potrebe vysoko mravného človeka.
Treba nám, pravdaže, začať od nás samých. Dôležitá je otázka: Aká je moja mravná úroveň? Akú mravnú úroveň má moje myslenie, akú úroveň majú moje slová, rozhodovanie, konanie? Vlastné sebectvo a egocentrizmus človek v mnohých prípadoch ani neobjaví. Niekedy nás musia na to upozorniť druhí. Alebo to objavíme pri čítaní Biblie, ak ju budeme chápať ako kritické meradlo, ako zrkadlo. Vtedy sa nám treba pýtať, ako pre to moje sebectvo trpia druhí? Akú bolesť im spôsobujem? Je jasné, že po takomto poznaní má nasledovať preorientovanie myslenia a správania. Keď sami prejdeme cez takýto proces obnovy, budeme lepšie vedieť aj druhých viesť k takejto dôležitej zmene.
Je mnoho príležitostí výchovne pôsobiť na mravnú úroveň ľudí. Rodičia a deti, učitelia a žiaci, farári a ich poslucháči, rozhovory medzi priateľmi. ... Pôsobíme nielen slovami, ale hlavne príkladom života na vysokej mravnej úrovni. Príklad pekného života môže mať veľkú motivujúcu silu. Sme zodpovední za to, aký príklad svojím životom poskytujeme svojmu okoliu.
Veľká je v tejto veci zodpovednosť médií. Filmy, v ktorých sa bez zábran strieľa do ľudí, môžu prebudiť v nejednom človeku jeho driemajúce zabijacké vášne. Ktovie či si tvorcovia a organizátori takýchto televíznych programov uvedomujú, aké nebezpečné semeno rozsievajú. Na druhej strane existujú programy, ktoré predstavujú vysoko pozitívne, eticky kladné, pomáhajúce, zachraňujúce správanie. Tie môžu mať dobrú motivujúcu silu. Rovnako pozitívne môžu pôsobiť životopisy, ktoré opisujú činy ľudí, čo z kresťanského alebo humanistického stanoviska vykonali veľké činy v záujme druhých ľudí. Vychovávatelia, profesionálni aj neprofesionálni, by mali aj takéto veci využívať na usmerňovanie ľudí, za ktorých sú zodpovední.
Takéto výchovné pôsobenie sa môže javiť ako nepatrná, drobná práca, a človek sa môže pýtať, či jeho pôsobenie v tomto smere má nejaký význam. Albert Schweitzer nás varuje pred takou malomyseľnosťou. Poukazuje na to, že jednotlivé steblá trávy sú nepatrné, ale keď sa ich na jar zazelenajú milióny, objaví sa krásna, súvislá lúka. I keď v tomto smere urobíme málo, aj to sa ráta.
A predovšetkým si nám treba uvedomiť, že najvyšším garantom konečného víťazstva dobra a spravodlivosti je Pán Boh. Ak si túto vieru vložíme hlboko do srdca, budeme sa môcť za všetkých okolností s dobrou mysľou riadiť slovami: „Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!“ Amen.
Modlitba
Hospodine, Ty si daroval človeku slobodu rozhodovať sa pre dobro a život, pre zlo a smrť. Ďakujeme za všetky dobré rozhodnutia, ktoré robí ktokoľvek. Sme zarmútení pre všetky zlé rozhodnutia a činy, ktoré vedú k smrti. Hrôzou nás napĺňajú udalosti, ktoré sa v piatok odohrali v Nórsku. Prosíme za nórsku vládu, spoločnosť, cirkev a jednotlivcov, aby sa riadili múdrosťou tvojho slova: „Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!“ Daruj im múdrosť a odvahu robiť v tejto situácii správne rozhodnutia. Prosíme za všetkých bolestne postihnutých, veď aspoň po určitú mieru si vieme predstaviť ich nesmierny smútok a bolesť. Zmierni ich veľký žiaľ, pomôž im napriek všetkému pozerať do budúcnosti, aj do večnej budúcnosti. Ujmi sa vecí vo svete, aby sa takéto hrozné udalosti nestávali, aby sa problémy dali riešiť pokojnou cestou. Zachovaj nám za všetkých okolností pevnú vieru v tvoju zvrchovanú vládu a kontrolu nášho sveta.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.