V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

9. ned. po Sv. Trojici, 2. Mojžišova 3, 1 – 14

Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa, midjánskeho kňaza Jetru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Chóreb. Vtedy sa mu zjavil Hospodinov anjel v ohnivom plameni zo stredu kra; keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel. Vtedy si Mojžiš povedal: Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel. Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. I riekol Hospodin: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti. Zostúpil som, aby som ho vytrhol z moci Egypta a aby som ho vyviedol z tejto krajiny do dobrej a rozsiahlej krajiny, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, do krajiny Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. Teraz, hľa, volanie Izraelcov o pomoc došlo ku mne a videl som, ako ich Egypťania utláčajú. Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta. Mojžiš však odpovedal Bohu: Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelcov z Egypta? I riekol mu: Veď ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete Bohu slúžiť na tomto vrchu. I povedal Mojžiš Bohu: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM. (2. Mojžišova 3, 1 – 14)

Pri tomto odseku nám padnú do očí veľké protiklady. Na jednej strane je to bieda zotročených Izraelitov (v. 7 a 9), na druhej strane nová budúcnosť, ktorú pre nich pripravuje Hospodin (v. 8). Na jednej strane bezmocnosť utláčaných ľudí, na druhej strane nekonečná, neobmedzená moc Hospodinova. Na jednej strane obmedzený, ohraničený pohľad Izraelitov na vlastnú momentálnu bezvýchodiskovú situáciu, na druhej strane otvorená perspektíva novej cesty do budúcnosti, o ktorej sa aj oni sami majú ešte len dozvedieť (v. 10 a 12).

Sú v moci nepriateľov, z ktorej, ako sa zdá, niet úniku. Sú ponorení do biedy a utrpenia, o ktorom majú dojem, že sa nikdy neskončí. Práve vtedy sa im majú otvoriť oči, aby si uvedomili, že je tu niekto, kto je nekonečne mocnejší než nepriatelia, ktorí ich ponížili na pracovné nástroje svojej ziskuchtivosti, a že tento nekonečne mocnejší im chce pomôcť.

Vedomie, že Hospodin je mocnejší ako všetky nepriateľské sily, ako aj stály pohľad na novú budúcnosť, ktorú On má pre nich pripravenú, im má dodať silu, aby vedeli znášať momentálne utrpenie. To isté poznanie ich má sprevádzať na ceste do novej budúcnosti, ktorá je súčasne cestou do slobody, keďže tá cesta nebude ľahká.

Udalosti, ktorými sa tento Boží zámer uskutočnil, teda to dramatické vyjdenie z Egypta a putovanie do Zasľúbenej zeme, Exodus – tieto udalosti sa stali základným kameňom dejín Izraela v nasledujúcich storočiach a tisícročiach. Nové a nové generácie sa k tejto udalosti vracali a v najrozličnejších situáciách útlaku na nej zakladali svoju nádej a odvahu.

Nielen pre Izraelitov, ale pre všetkých, ktorí Písmo sväté prijali za sprievodcu svojho života, má táto udalosť dôležitý význam. Z prečítaného textu môžeme aj my čerpať istotu: Nech by sme boli akokoľvek utrápení a cítili sa opustení, nikdy nie sme zabudnutí. I keby nikto iný o našom utrpení nevedel, nebeský Otec o nás vie, a to je rozhodujúce. Je mnoho slov Písma, ktoré nám môžu vložiť do srdca túto istotu. Napríklad slová 23. žalmu: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.“

Na vykonanie svojich zámerov si Hospodin vyberá Mojžiša. Práve o tomto poverení hovorí náš text. Nezmazateľným spôsobom má byť Mojžišovi vložené do srdca toto poverenie.

Hospodin pozýva Mojžiša na toto stretnutie, využívajúc takú všednú vec, ako je zvedavosť. Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa Jetru, uvidel ker, ktorý horel plameňom, ale nezhorel. Vtedy si Mojžiš povedal: „Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel.“ V Novej zmluve napríklad taký Zacheus v Jerichu chcel zo zvedavosti uvidieť Ježiša a skončilo sa to najväčšou udalosťou jeho života: veľkým stretnutím s Ježišom a úplnou obnovou Zacheovho života. Pán Boh má k dispozícii nekonečné množstvo nástrojov, ktorými pozýva ľudí k rozhodujúcim stretnutiam.

Od počiatočnej zvedavosti bol Mojžiš rýchlo prevedený k rozhodujúcej udalosti svojho života, k prvému stretnutiu s Hospodinom. Prvý Mojžišov dojem pri tomto stretnutí je strach a chvenie. Je to vyvolané slovami Hospodina: „Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda.“ Tomu zodpovedá Mojžišova reakcia: „Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“ Kedykoľvek človek skutočne pocíti a zažije blízkosť svätého Boha, vyvoláva to pocit bázne a veľmi veľkej úcty. To je všeobecný jav, ktorý dostal dokonca meno: „mysterium tremendum“ – tajomstvo, ktoré vyvoláva v človeku chvenie. S podobným postojom sa stretáme u takého Izaiáša: „Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči.“ Rovnako u Petra pri bohatom lovení rýb, keď povedal Ježišovi: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili.“ My sami si nemôžeme vyvolať takýto pocit, ale ak aspoň nejaké záblesky z neho pocítime pri čítaní Písma, pri modlitbe, piesňach, liturgii, znamená to, že prežívame niečo z veľkého tajomstva: Pán Boh je prítomný.

Pre Mojžiša je toto stretnutie zjavením Hospodina. Má síce zahalenú tvár, nechce zvedavým, skúmavým pohľadom vstupovať do tajomstva Božej bytosti, ale svojimi slovami sa mu Pán Boh predsa zjavuje. Zmyslom Božieho zjavenia nie je, aby bola ukojená naša ľudská zvedavosť. Zjavenia sú v Písme svätom spojené s určitým poverením. Ten, kto dostane zjavenie, dostáva súčasne jasne stanovené poverenie. V našom texte sa to dá sledovať celkom zreteľne. Platí to rovnako o takom Izaiášovi: Hospodin sa mu zjavil, ale hneď mu dal aj poverenie k prorockej službe. Platí to aj o iných prorokoch. Toto spojenie zjavenia a poverenia vidíme pekne u Saula-Pavla: zjavil sa mu Vzkriesený Pán a súčasne mu dal aj poverenie šíriť evanjelium vo svete.

I keď sa takéto zjavenia dostávajú ľuďom, ktorým je určené osobitné, výnimočné poslanie, určité zjavenia dostávame aj my, ostatní, a to vtedy, keď sa niektoré slová Písma svätého prihovoria nielen nášmu rozumu, ale aj nášmu srdcu, keď cítime, že tie slová sa práve nás, ktorí ich čítame, týkajú osobitným, konkrétnym spôsobom. Aj vtedy sa nám treba pýtať: Aké poverenie, možno drobné, mi týmito slovami dáva Pán Boh?

Mojžiš sa má stať nástrojom pri realizovaní Hospodinových plánov pre Izrael. Má povedať Izraelitom, aké plány má s nimi Hospodin. Má ísť za faraónom a vymôcť od neho povolenie, aby Izraeliti mohli odísť. I keď Mojžiš cíti bázeň pred Hospodinom, tak predsa sa bojí týchto veľkých úloh, lebo si vie predstaviť, čo všetko bude s nimi spojené. Na poverenie, ktoré dostal, sa odváži namietnuť: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?“ Na túto námietku odpovedá Hospodin krátkymi, ale veľmi závažnými slovami: „Veď ja budem s tebou.“ Je to kráľovský sľub, o ktorom pochybovať by bolo urážkou Hospodina. Mojžiš tieto slová vzal vážne a vykonal toto poslanie. Hospodin bol naozaj s ním, keď konal túto ťažkú časť svojho poverenia. Hovoria o tom ďalšie kapitoly, ktoré nasledujú po tejto našej.

Okrem toho ráta Mojžiš s otázkou svojich súkmeňovcov a hovorí Pánu Bohu: „Ak pôjdem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem?“ Na túto otázku odpovedá Hospodin spôsobom, ktorý je vrcholným zjavením, sebapredstavením Hospodina. Hospodin najprv poukazuje na to, že On sa svojou láskou, múdrosťou, mocou prejavil už u praotcov: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov.“ Podrobne o tom rozpráva Prvá Mojžišova kniha. Boh, ktorý sa takto prejavil v predchádzajúcich generáciách, si zaslúži dôveru aj v generácii, ktorá uprostred svojej biedy veľmi túži po Jeho pomoci.

Na priamu Mojžišovu otázku o Božom mene odpovedá Hospodin: „Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.“ Pri týchto slovách zastávame s bázňou a rešpektom. V nich sa prejavuje niečo z nekonečného tajomstva Božej bytosti. Čo nám Pán Boh dal poznať o sebe, to vieme, ale k najhlbšiemu tajomstvu jeho bytosti nedokážeme preniknúť. To je zmysel biblických slov, že On býva v neprístupnom svetle. A predsa aj tie uvedené tajomné slová nám o Ňom niečo prezrádzajú. „Som, ktorý som“ môže znamenať: Som, ktorý som prítomný, aktívne prítomný, ktorý nezabúda na tých, čo k nemu volajú. Predovšetkým túto konajúcu prítomnosť Hospodinovu prízvukujú tieto slová. Posledná veta: „Poslal ma k vám SOM“ vyvoláva v nás tak trocha aj filozofické myšlienky v tom zmysle, že len Jemu, Hospodinovi prislúcha opravdivé, originálne bytie. Bytie nás ľudí a všetkého stvoreného na Zemi a vo vesmíre je odvodené od Neho, závislé od Neho. Jedine On nie je závislý od nikoho a ničoho. A práve tento neprevýšiteľný Boh sa ujíma svojho utláčaného ľudu a pripravuje mu novú budúcnosť. To bola veľká potecha pre nich, to je veľká potecha pre nás.

V jednej dišpute so Židmi povedal Pán Ježiš tieto slová: „Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som.“ Tieto Ježišove slová nám jednak pripomínajú začiatok Evanjelia podľa Jána: „Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bolo Boh“. Ježiš Kristus je pred Abrahámom, Ježiš Kristus je od večnosti. Okrem toho si nám v citovanej vete treba všimnúť posledné slová „Ja som“. Veľmi nám pripomínajú slová, ktorými sa predstavil Hospodin Mojžišovi: „Som, ktorý som“. Židia chceli Ježiša za tieto slová ukameňovať. Ale my ich počúvame s úctou a bázňou, lebo si uvedomujeme, že Ježiš Kristus v jedinečnom zmysle reprezentuje uprostred nás, ľudí, svojho nebeského Otca. O Ňom, našom Spasiteľovi, vyznávame, že On je Pánom našej budúcnosti. Pozerajúc stále na Neho, môžeme prejsť cez všetky, aj ťažké úseky našej životnej cesty a dostať sa do Zasľúbenej zeme, do večného Božieho kráľovstva. Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.