Žalm 95
Poďte, plesajme Hospodinovi, jasajme zvučne skale našej spásy! Predstúpme pred Neho s poďakovaním, zvučne Mu jasajme chválospevy! Lebo Hospodin je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký Kráľ. V Jeho rukách sú hlbiny zeme, Jeho sú vrchov končiare. Jeho je more – On ho učinil; aj pevnina, čo Jeho ruky utvorili. Vojdite! Padnime a klaňajme sa, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom! Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky. Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas! Nezatvrďte si srdce ako v Meribe, ako na púšti v deň Massy kde ma pokúšali vaši otcovia, skúšali ma, hoci videli môj skutok. Štyridsať rokov ošklivilo sa mi toto pokolenie; Riekol som: Je to ľud bludného srdca a nechce poznať moje cesty; takže som im v hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku. (Žalm 95)
Pán Boh stvoril svet a je jeho Pánom. Jemu patrí Zem i všetko, čo je na nej, jemu patrí vesmír. Toto vyznanie dokáže každý kresťan ľahko zopakovať. Otázka je však, či týmto poznaním skutočne žijeme. To sa sotva dá dosiahnuť teoretickou úvahou. Prečítaný žalm nám ukazuje omnoho lepšiu cestu. Treba sa zapojiť do vesmírnej oslavy Stvoriteľa a najvyššieho Pána. Jemu, Najvyššiemu, patrí všetko, čo je. Ak každý deň budeme k nemu obracať svoje zraky, ak mu každý deň prinesieme obeť chvál a vďaky, stane sa niečo veľké: On, najvyšší Pán celého vesmíru, stane sa najvyšším Pánom nášho srdca, nášho času, celého nášho života. Len život, ktorý je totálne orientovaný na Pána Boha, je život, ktorý si zaslúži toto meno. Prečítaný žalm nás aj dnes pozýva k takejto radostnej obeti chvál.
Veľký si, Bože, ktorý si stvoril vesmír a v ňom našu Zem. Ty si stvoril a sformoval more aj pevninu. Dielom tvojich rúk sú morské hlbiny i vysoké vrchy. Ty si pôvodca života, zložitého, účelného, krásneho. Nedokázali by sme myslieť, že by to všetko bolo mohlo vzniknúť náhodnou súhrou okolností. Nie, Pane. Ty si to všetko premyslel, stvoril a udržuješ pri živote svojou nekonečnou múdrosťou a mocou. Naša múdrosť bledne, keď ju porovnáme s tvojou múdrosťou, ktorá nemá hraníc. Kde sa len pozrieme, všade nám padne zrak na tvoje dielo. Na každom kroku sa nám prihováraš. Čo z tvojho diela poznáme, to nás napĺňa úžasom. A koľko je vecí, ktoré sú nám zatiaľ zahalené závojom nepoznania! Veľký si, Bože, si hoden všetkej slávy.
Veľký si, a nikto z ľudí nebude beztrestne siahať na tvoje zvrchované miesto. V nás ľuďoch je hriešna túžba: chceme sa stať bohmi. Hlas hada, ktorý zviedol prvých ľudí, znie cez veky a chce nájsť miesto v každom ľudskom srdci. Ale ty zrážaš do prachu každého, kto sa chce vyšplhať do výšok, ktoré sú tvojou výsostnou oblasťou. Pyšných staviteľov babylonskej veže si uviedol do zmätku. Tí, čo sa chceli dostať na božský piedestál a sľubovali raj, priniesli vždy peklo. Z pyšnej vzbury proti tebe nemôže nikdy vzísť nič dobré. Veľký si, Bože, v svojej láske, veľký si v svojom spravodlivom hneve.
Prv než sa vrchy zrodili, než boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky. Hlbiny zeme máš vo svojej ruke, končiare vrchov Tebe náležia. Tebe náležia všetky končiare Himalájí, končiare Álp i končiare Tatier. Kríže na vrcholoch hôr prinášajú večné posolstvo o Tvojej láske, a učia človeka s bázňou pozerať nad všednosť, do výšok, kde máme korene. Kríže na končiaroch, to je zmysluplné. Všetko ostatné sa skôr či neskôr minie, kríž ako posolstvo lásky zostáva naveky.
Daj, aby každý pohľad na končiare nám pripomínal Teba. Ty, Hospodine, si veľký Boh, veľký Kráľ, vysoko nad všetkými bohmi. Ty, Hospodine, si náš Boh, nebudeme mať iných bohov okrem Teba. Prichádzame a plesáme pred Tebou, Hospodine, radostne spievame TEBE, Skale našej spásy. Predstupujeme pred TVOJU tvár, TEBE vzdávame vďaku, TEBE spievame triumfálne žalmy.
Ty nie si iba Stvoriteľ a Pán vesmíru, Pán Zeme, mora a pevniny, morských hlbín a končiarov hôr, ty si aj Pán dejín. Dal si nám prorokov, aby sme vedeli v dejinách sledovať tvoje zásahy a usmerňovanie. Viedol si svoj izraelský ľud z otroctva do slobody, a nás všetkých chceš priviesť k slobode. Zasiahol si do dejín jedinečným spôsobom, keď si nám poslal svojho Syna. Poslal si ho, aby nás vyslobodil, aby nás urobil skutočne slobodnými, aby sme sa nedali znova zapriahnuť do jarma otroctva. Dal si nám vedomie dejín, poznanie dejín, aby sme sa z nich učili, aby sme si z nich brali dobré príklady, ale aj vážne varovania. Izraelská generácia púšte, ktorú si viedol z egyptského otroctva do slobody Zasľúbenej zeme, sa ti protivila. Nemali dosť dôvery v teba, urobili si zlaté teľa, a to uctievali ako svojho boha. Nemali dosť odvahy k slobode a chceli sa radšej vrátiť späť, do starého otroctva. Za štyridsať rokov sa ti ošklivila tá generácia. Povedal si o nich, že je to ľud so srdcom, ktoré stále blúdi a stále uteká od teba, že je to ľud, ktorý nechce poznať a prijať tvoje cesty. Ponúkol si im slobodu, dal si im všetky predpoklady, aby ju dosiahli, ale oni pohrdli tvojou slobodou. Aj si ich potrestal vo svojom spravodlivom hneve: nikto z tej generácie púšte nevstúpil do odpočinku zasľúbenej zeme.
Z generácie púšte urobil si výstražný príklad pre všetky budúce pokolenia, aj pre nás. Štyridsať rokov blúdilo, protivilo sa ti to pokolenie, až sa ti zošklivilo. Štyridsať rokov, to je dosť dlhý čas, aby sa ich blúdenie a trest, ktorý si na nich uvalil, stalo výstrahou pre nás. Predložil si nám aj iné výstrahy, iných štyridsať rokov blúdenia. Prihováraš sa nám: „Nezatvrdzujte si srdce ako kedysi v Meríbe, ako na púšti v deň Massy, kde ma vaši otcovia chceli postaviť na skúšku; žiadali dôkazy, hoci videli všetko, čo som konal.“ V pokání priznávame, že často máme zatvrdnuté srdcia, tupé, nechápavé, neschopné vidieť, čo nám ukazuješ, neochotné dať sa poučiť výstrahami, ktoré pred nás staviaš. Preto ťa prosíme: Daj nám ochotu a schopnosť poučiť sa z dejín, dávnych i nedávnych.
Ty si aj dnes živý, činný, aktívny, práve tak ako v čase prorokov. Ostro nás pozoruješ, a tvoje výstrahy a varovania a tvoje hrozby nie sú prázdne slová. Veď tvoja láska a múdrosť nie je slabošská ani bezmocná. Nauč nás vážne rátať s tvojím spravodlivým hnevom. Ty privedieš dejiny k cieľom, ktoré si im určil, ale nám by sa mohlo stať, že by sme boli vylúčení z tvojho odpočinku. Otvor nám oči, odstráň hmlu, aby sme všetko ostro a jasne videli.
Bezpodmienečná pravda, nepokrivené právo, nedeformovaná spravodlivosť, láska k slobode, rešpektovanie ľudského života a ľudskej dôstojnosti – to je ovocie, ktoré hľadáš pri nás. Hľadáš to ovocie na nás ako ten gazda v podobenstve na svojom figovníku. Strom dostal lehotu na nápravu, ale keď lehota uplynie a strom neprinesie ovocie, má byť vyťatý. Daruj nám poznanie, a ak sme príliš tupí, nanúť nám poznanie, že tu nejde o maličkosti, ale o život, o existenciu.
Ty nechceš, aby sme klesli do osobnej a spoločenskej degenerácie, ale ponúkaš nám celkom inú možnosť. Ponúkaš nám cestu života, cestu slobody, ktorá by nás priviedla k tomu, aby sme mohli vyznať: Ty si náš Boh, my sme tvoj ľud, ty si náš pastier, my sme ovce, ktoré vedie tvoja ruka. Ďakujeme za dobrého pastiera, Ježiša Krista, ktorý nám ukázal priamu cestu, ktorou máme kráčať. Nikdy nepodľahol pokušeniu slávy a úspechu, nikdy nebola lož v jeho ústach, nikdy nelichotil, vždy hovoril pravdu, nech akokoľvek bolela. Preto sa na neho oborili všetky sily lži, podvodu, nespravodlivosti. A už sa zdalo, že zvíťazili tie démonské sily, ale ty si ho vzkriesil a vzal si ho k sebe do nebies a dal si mu všetku moc na nebi i na zemi. Na tejto centrálnej udalosti si jasne ukázal, že takisto vo svete, v spoločnosti, v dejinách dáš zvíťaziť pravde, spravodlivosti, dobru, i keby lož, krivda a zlo začas víťazili. Tebe, Hospodine, a Tvojmu Baránkovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou, sa klaniame, tebe vzdávame česť a chválu. Nechceme to robiť len slovami, ale každým postojom, každým rozhodnutím, vo všetkých oblastiach kde sa nachádzame. Tvoje sú nielen sviatočné chvíle, tvoje sú aj všetky naše každodenné situácie.
Poďte, plesajme pred Hospodinom, spievajme radostne Jemu, Skale našej spásy. Predstúpme pred Jeho tvár, vzdávajme Mu vďaku, spievajme Mu triumfálne žalmy. Veď Hospodin je veľký Boh, veľký Kráľ, vysoko nad všetkými bohmi. Hlbiny zeme má vo svojej ruke, končiare vrchov Jemu náležia. Jeho je more, utvoril ho sám, Jeho je pevnina – On ju sformoval. Poďte, skloňme sa pred Ním, vzdávajme Mu úctu, pokľaknime pred Hospodinom – On nás stvoril. Veď On je náš Boh, my sme ľud, On náš Pastier, my sme ovce, ktoré vedie Jeho ruka. – Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
