V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Začiatok školského roku, 11. nedeľa po trojici, List Efezským 3, 14 – 19

Modlitba: Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou
tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť. Amen. (Zo Žalmu 16.)

„Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými  vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (List Efezským 3, 14 – 19)


 Drahí bratia a drahé sestry, milí mladí priatelia v Kristovi!
K najobľúbenejším televíznym rozprávkam patria Tri oriešky pre Popolušku. Dnešná kázeň síce nebude o Popoluške, ale o orieškoch tak trochu áno. Život totiž prináša situácie, ktoré zvládnuť je sťa rozlúsknuť tvrdý orech. Hovorievame o nich: To je oriešok!

Tvrdým orieškom pre prváčikov je naučiť sa pekne písať a čítať. Ruka nechce poslúchať, neraz chýba trpezlivosť. Stane sa, že školáčikovia si pri písaní aj poplačú. Pre starších žiakov sú tvrdým orieškom chemické rovnice, príklady z matematiky, skúšky, prechod do náročnejšej školy. Pre dospelých môže byť tvrdým orieškom získanie práce, nájdenie dobrého manžela/-ky, zvládanie povinnosti v zamestnaní aj rodine.

Pre všetkých je tvrdým orieškom mať rád aj tých, ktorí nám neprajú, či škodia, ale aj dôverovať Pánu Bohu v životných skúškach.

Naučiť sa pekne písať a čítať, to môžeme pripodobniť k maličkému lieskovému oriešku.

Úspešne skončiť školu, nájsť si primeranú prácu – môžeme prirovnať k vlašskému orechu. Jestvuje ešte iný orech. Tvrdší, ako vlašský či lieskový. Je ním kokosový orech. Nerozlúskneme ho luskáčikom. Podobne sami nerozlúskneme ani to, čo je v našom žití najtvrdším orieškom: hriech a smrť.

Z detstva vieme, že keď urobíme chybu, je potrebné sa ospravedlniť. Avšak tým, že povieme: „Prosím, prepáčte“, nie je naša vina ešte vymazaná. Prekonaná je až vtedy, keď ten, koho prosíme o prepáčenie, prijme našu prosbu. Sami sa nemôžeme ospravedlniť. Len o to požiadať. Sme ospravedlnení až keď nám ten, koho sme sklamali, dá vedieť: Odpúšťam ti, mám ťa rád.

Tak to je aj v duchovnom živote. Keď Pána Boha prosíme o odpustenie, On nám nie je povinný odpúšťať, ospravedlniť nás. Ak to predsa robí, potom preto, že nás má rád a chce, aby sme vedeli, že sme Jeho milované deti. – To smieme zažívať aj pri Večeri Pánovej.

Už sme spomenuli, že „oriešok“, ktorým sú hriech a smrť, sami nerozlúskneme. Pán Boh nám ho chce pomôcť rozlúsknuť, lebo hriech a smrť sú „najtvrdším orechom“, aký poznáme.

Kokosové orechy rastú na palmách. Palmová ratolesť je symbolom večného života. Keď Pán Ježiš vstupoval do Jeruzalema, zástup Ho vítal  palmovými ratolesťami (J 12, 13). Ľudia Ho vítali ako Kráľa, ktorý má moc aj nad smrťou, ktorý vie rozlúsknuť i tie najtvrdšie životné oriešky.

Jedným z veľmi tvrdých orieškov pre nás, dospelých, je výchova detí. Kde – kto sa nazdáva, že cieľom výchovy je, aby sa deti dobre učili, nerobili problémy, dosiahli postavenie, ktoré im zabezpečí spokojný život. Nie je nič zlé na tom, ak sa snažíme čosi dosiahnuť a neuspokojíme sa s priemerom. Prvoradý však musí zostať správny duchovný základ života našich detí. V texte, ktorý sme čítali z listu Efezským, sa o ňom hovorí ako „o naplnení všetkou plnosťou Božou“, ako „o mocnom zosilnení na vnútornom človeku“. To je viac ako najlepšie známky. Cieľom správnej výchovy je zosilnieť na vnútornom človeku. Mať pevný charakter. Náš charakter súvisí s naším vzťahom k Bohu. Keď napr. je človek k Bohu – Jeho prikázaniam ľahostajný, a má možnosť čosi ukradnúť, no nevyjde mu to, je mu ľúto, že mohol zobrať a nevzal!... Kto má Boží charakter, kto sa bojí sklamať Pána Boha a rešpektuje Božie prikázania, nevezme nič z cudzieho, ani keď ho nik nevidí. Vie: Vidí ma Pán Boh, Jemu sa budem zodpovedať, Jeho predovšetkým nechcem zarmútiť.

Zosilnieť na vnútornom človeku teda súvisí s naším vzťahom k Bohu, s postojmi k životu, k iným ľuďom, k práci, prírode a. p. Súvisí to s tým, či vieme rozlišovať dobré od zlého, a to nielen podľa našej subjektívnej mienky, ale podľa Biblie. A tiež, či sa chceme dobrého pridržiavať.

V prosbe, aby nám Boh dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku, je obsiahnutá túžba zostať vnútorne pevný, vedieť sa zorientovať v mnohých ponukách súčasného sveta, v jeho myšlienkových i náboženských prúdoch. Zostať zásadný a kritický ku všetkému, čo je povrchné a falošné.

Na vysvedčeniach, ktoré máme doma, nie je hodnotená povrchnosť alebo duchovná hĺbka. Hodnotí sa na nich správanie – jeho vonkajšie prejavy, ale nie rýdzosť charakteru. Z toho sa nematuruje, neskladajú skúšky, ale Pán Boh to spravodlivo ohodnotí.

Naše deti môžu ísť do života s jednotkami, ale ak nesilnejú na vnútornom človeku, idú do rizika, ktoré nemôžu zvládnuť. Dlho ani nemusia cítiť, že im niečo podstatné chýba, no kde niet dôvery v Boha, tam vskutku chybuje čosi prvoradé.

Kde majú deti dostať príležitosť duchovne zosilnieť? Pre každé dieťa by mali byť rozhodujúce tri domy. Rodičovský dom, Boží dom – kostol a škola. Reálne videné, v škole sa popri mnohom potrebnom pre život, deti naučia aj všeličo zlé. Starší kamaráti ochotne zaúčajú mladších do neslušnosti v slovách i skutkoch a mladší ich – ako svoje veľké vzory – radi kopírujú. Možno si spomeniete, ako Vaše dieťa prinieslo domov neslušné slová a Vy ste nestačili krútiť hlavou, kde také reči pochytilo. Iba keď budú naše deti silné na vnútornom človeku, budú schopné vydržať posmech iných za to, že majú odpor k zlu, napr. k mrzkým rečiam.

Naše deti by na vnútornom človeku mali silnieť predovšetkým doma. Žiaľ, ani tu to nebýva ideálne. Neraz aj o rodičoch, ktorí sa hlásia k cirkvi platí, že hoci sa snažia slušne vychovávať deti a myslia si, že sa pre ne obetujú, vedome ich odvykajú od kresťanských spôsobov života: od kresťansky prežívaných nedieľ, od modlitby, od Božieho slova a orientujú ich tak, že Božie slovo nemá prístup k ich srdcu. Bude to div, ak neskôr také dieťa zosilnie na vnútornom človeku. Viera sa nededí, nemôžeme ju nikomu vnútiť, ale náš život k nej môže ďalších pomknúť, osloviť, inšpirovať.

Miestom, kde by deti a mládež mali nájsť vhodné prostredie na to, aby silneli na vnútornom človeku, aby sa v nich formoval Boží charakter, je cirkevný zbor. Je dobre, ak u nás nechýba besiedka, stretnutia dorastu, mládeže, konfirmačnej prípravy či náboženstva, ak sa konajú tábory pre deti, mladú generáciu, rodiny. V čom máme rezervy, čo treba zlepšiť, čo chýba je, aby popri všetkých uvedených spôsoboch duchovného formovania detí, ony mohli pocítiť osobný záujem a vrúci vzťah do strany dospelých. Nás, dospelých, by detí a mladí mali vnímať ako vo viere starších priateľov – bratov a sestry, ktorí sa im vedia prihovoriť, povzbudiť ich, u ktorých cítia, že ich máme radi, že Pán Ježiš prekonáva aj generačné hranice medzi nami. V  tomto máme v zbore aj cirkvi nemalé rezervy. Isté je, že deti samé od seba duchovne rásť nebudú. Úspech výchovy je Božím požehnaním, ale aj nám sa o duchovný rast detí a mládeže treba usilovať. Veď keď prinesieme bábätko z pôrodnice, nenecháme ho predsa kdesi na stole s tým: voľáko si už poraď. Venujeme mu intenzívnu pozornosť a starostlivosť, lebo vieme, že bez lásky, nehy, pekného slova, úsmevu, povzbudenia, vhodnej stravy a udržiavania čistoty, dieťa samé rásť nebude. Samé od seba deti nebudú rásť ani duchovne.

Výchova detí je jedným z najtvrdších orieškov, ktoré nám prichodí v živote rozlúsknuť. Nech nás pri začiatku nového školského roku aj počas neho, sprevádza modlitba, aby naše deti a my s nimi – sme mocne silneli na vnútornom človeku. Nanovo sa k nej vracajme aj  vo svojich rodinách, domácnostiach, v cirkvi. Dovoľte, aby som ju na záver ešte raz prečítal: „Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými  vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ Amen.

Pramene: J. B. Hroboň: Kázeň k zač. škol. roku in: SLUŽBA SLOVA, roč. XLX, júl – september, č. 3/2003, /str. 119nn/ (vydáva VMV ECAV na Slovensku v Bratislave); Willi Hoffsümmer: 99 detských kázní s predmetmi zo všedného dňa (KBD Svit 2002);

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.