Józua 6, 7b
„Choďte a obkľúčte mesto.“ (Józua 6, 7b)
Milí bratia a milé sestry!
Dobytie Jericha. – Slávny príbeh o zázračnom víťazstve nad najstarším mestom sveta.
Jericho bolo založené medzi rokmi 8 tisíc až 7 tisíc pred Kristom. Jeho názov možno preložiť ako Mesiacov. Vzývalo sa v ňom lunárne božstvo – Mesiac.
V staroveku sa Jericho stalo prekvitajúcim mestom. Vďačilo za to oáze, ktorú zavlažoval výdatný prameň a aj faktu, že sa nachádzalo na dôležitej ceste zo západnej Palestíny na Východ. Stávalo sa terčom vojenských ťažení. I preto bolo znamenite opevnené mohutnými hradbami. Boli vysoké až 7, 5 metra a ich hrúbka dosahovala 6 metrov. Mestská brána sa na noc zatvárala. Jericho pôsobilo ako nedobytné. Nie však pre Izraelcov, na čele ktorých tiahol Hospodin. To treba podčiarknuť: obliehanie Jericha nebolo vojenskou akciou, ale skúškou viery (por. Žid. 11, 30).
Prostredníctvom Józuu dáva Hospodin Izraelcom taktiku boja. Vzhľadom na prepevné jerišské hradby a dobre vycvičenú obranu mesta sa Hospodinova taktika javí ako absurdná. Žiadne obliehanie, žiadne útoky na opevnenie, len obchádzanie mesta kňazmi, trúbiacimi na rohoch pred truhlou Hospodinovou, a ostatným izraelským ľudom. Počas šiestich dní sa zdanlivo nič nedialo. Zdá sa, že Božie mlyny melú trápne pomaly. Až prišiel siedmy deň. Deň plnosti, deň dokonania, keď miera bola dovŕšená. Ľud obíde mesto sedemkrát a celý tábor na Pánov rozkaz spustí mohutný pokrik. Jediným výkrikom dosiaľ mlčanlivého ľudu silné hradby zrazu padajú – zrútili sa. Božia taktika, čo ako absurdná, sa ukázala byť správnou.
Jericho stálo oproti miestu, kde Izraelci prekročili Jordán. Bolo prvým mestom, ktoré im stálo v ceste k ich cieľu – zasľúbenej krajiny. Od úspechu pri Jerichu sa malo odvíjať ďalšie dobýjanie krajiny. Obliehanie Jericha nebolo stretom zbraní, ale skúškou viery. Ľud, na čele s Józuom, bol skúšaný z poslušnosti a viery v Boha. Úspech – dobytie mesta, mal posilniť sebavedomie ľudu do ďalších bojov. Ukázalo sa, že keď bude ľud poslúchať aj zdanlivo absurdné Božie nariadenia, bude mať úspech. V liste Židom 11, 30 čítame: „Vierou padli múry Jericha.“
Izraelci sa nemali spoliehať na silu svojich vlastných zbraní, ale na Boha, ktorý tiahol s nimi, bol v centre tábora, čo naznačovala truhla Hospodinova. Naučili sa, že jedinou istou zárukou víťazstva je Božia prítomnosť. Bol to Boh, kto mal hlavný podiel na víťazstve, ale zároveň chcel aby na ňom mal podiel aj ľud, vyžadoval na jednej strane trpezlivosť, na druhej odvahu – aktívnu účasť na boji.
Čo s tým však máme my? Čože s tým má súčasný človek? Možno bude pobúrený tým, ako kladne Biblia vykresľuje tento boj pri ktorom mnohí našli smrť.
Skúsme sa pozrieť na príbeh tkp. z druhej strany. Predstavme si, že chodíme – priam do úmoru – 40 rokov púšťou. Vedie nás viera, že neputujeme nadarmo, že nás na konci čaká vytúžený domov – zasľúbená krajina.
Avšak čo v nej zbadáme ako prvé? Mesto opevnené mohutnými a vysokými hradbami a bránou so železnými závorami. – Ako človek, ktorý celé roky chodí s Bohom, a keď už čaká odmenu, stojí naraz pred skúškou, ktorá je nad jeho sily a schopnosti. Môže to byť čokoľvek – strach, pocit márnosti, sklamanie, vážna choroba, hradby nevery a ľahostajnosť voči Bohu v našom okolí, frustrácia z pokazených vzťahov, neúspech vo výchove, vlastné utrpenie a pochybnosti, zlo – prekvapivé a kruté.
No viera sa pred takýmito hradbami nezastaví. Chodiac okolo „obkľučuje mesto“, akokoľvek sa to javí naivné, či bláznivé. Nevráti sa. Nesadne si v zúfalstve s hlavou v dlaniach. Mlčky kráča vpred. Zbiera sily. Trpezlivo sa pripravuje. A potom... potom prehovorí. Kričí. Vykričí svoju modlitbu. Nezostane ticho.
A hľa, čo sa zdalo nezničiteľné, nemožné prekonať, to náhle leží v prachu a trosky hradieb už nenaháňajú strach. A za Jerichom čaká zasľúbená krajina.
V Božích očiach bolo Jericho porazené ešte pred začatím boja: „Hospodin povedal Józuovi: Hľa, dávam ti do rúk Jericho“ (v 2). Aj ako kresťania bojujeme proti nepriateľovi, ktorého porazil Kristus. Diabol dostal na golgotskom kríži smrteľnú ranu. „Harpúnu“ do tela. Síce ešte trhá, ťahá, hádže sa a bije okolo seba – snaží sa stiahnuť nás do hlbín. Ale je to porazený nepriateľ. A kto je ochotný dôverovať Božej taktike, čo ako čudne vyzerá, nebude zahanbený.
Nie všetkému, čo nás v živote viery stretáva, musíme hneď rozumieť. Niekedy pochopíme zmysel Božieho plánu, až keď ho poslúchneme. Božie plány, čo ako čudnými sa javia, obstoja, nebudú zmarené.
Príbeh o dobytí Jericha nás učí dôverovať Bohu tak, akoby všetko záviselo iba od Neho a konať tak, akoby všetko záležalo iba na nás. Povzbudzuje nás, aby sme aj cez prekážky dokázali zahliadnuť Božie kráľovstvo. Učí nás trpezlivosti – čakať na Hospodinovo riešenie. Aj odvahe a poslušnosti Božím príkazom, čo ako čudnými by sa zdali. Daruj nám to Pán. Amen.
Modlitba:
Nebeský Otče, ďakujeme, že pre Teba niet nedobytných miest, že Ty sám odstraňuješ prekážky, na ktoré nestačíme. Prosíme Ťa, aby sme Ti vedeli dôverovať a poslúchať Ťa aj vtedy, keď všeličomu nerozumieme. Prosíme, aby sme aj cez prekážky dokázali zahliadnuť Tvoje kráľovstvo. Uč nás trpezlivosti, keď máme čakať Tvoje riešenie. Daj nám odvahu, keď máme veci zmeniť sami. A daruj nám múdrosť, aby sme vedeli rozlíšiť, kedy je čas na trpezlivosť a kedy pre odvahu. Amen.
Pramene:
Dr. Jan Milíč Lochman /výklady k Joz 6. kap. – 13. 1. a 14. 1./ in: Na každý den 1960 (vyd. Kalich, Praha 1959);
David Nečil /výklad k Joz 6. kap. – 8. 11./ in: Na každý den 2011 (vyd. Kalich, Praha 2010);
Kol. autorov: Cesta Božího lidu SZ (vyd. Kalich, Praha 1991);
Kol. autorov: Průvodce životem /Jozue, Soudců, Rút/ (vyd. IBS a Luxpress, Praha 1997);
Michal Baláž: Dobytie Jericha – význam pre obsadenie Zasľúbenej zeme http://katolik.kvalitne.cz/viera/ps/sz/018.html .
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
