Sudcovia 2, 10 – 14
Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael. Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a slúžili baalom. Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im, a tak hnevali Hospodina. Keď opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám, vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ho do rúk plieniteľom, ktorí ich plienili, a odovzdal ich do rúk okolitým nepriateľom, takže nemohli už obstáť pred svojimi nepriateľmi. (Sudcovia 2, 10 – 14)
Kniha Sudcov hovorí o udalostiach, ktoré sa na izraelskom území odohrávali pred vyše 3000 rokmi. Nejde pritom len o samotné referovanie o týchto udalostiach, ale aj o náboženské hodnotenie jednotlivých vecí, a to je veľmi poučné. Takéto hodnotenia si zachovávajú aktuálnosť aj po dlhom časovom odstupe.
Prečítaný text patrí medzi odseky, ktoré nás nabádajú k hlbšiemu zamysleniu. Hovorí o tom, že sa v určitom pokolení Izraela stratilo to, čo sa dnes nazýva historickou pamäťou. Existuje zabúdanie nielen v živote jednotlivca, ale aj v celom rade generácií. Na jednej strane sú veci, na ktoré treba zabudnúť, veď všetko, čo sme prežili, by sme nemohli nosiť stále vo vedomí – bola by to veľmi veľká záťaž. Okrem toho pamäť nie je neobmedzená. Ale sú iné veci, na ktoré zabudnúť je nebezpečné, lebo s nimi sa potom stráca niečo podstatné, čo jednotlivec alebo spoločnosť nutne potrebujú na udržovanie a pestovanie života na vysokej duchovnej úrovni.
Čo to bolo, na čo podľa slov nášho textu zabudla jedna generácia Izraelitov? Prvé slová nášho textu znejú: „Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael.“ Nevieme, ako k tomuto zabudnutiu prišlo, ale fakt je, že jedna generácia už nemala v pamäti, ako Hospodin vyviedol Izraelský národ z egyptského otroctva, ako ich viedol pri ich putovaní ťažkým terénom, ako trpezlivo znášal ich rozličné hriechy, a nakoniec ich priviedol napriek všetkým prekážkam a nepriateľom do zasľúbenej zeme. Zabudli, čo všetko pre nich urobil. Akoby od určitej generácie boli úplne odpílení od svojej minulosti, od všetkých dôležitých bodov tejto dejinnej cesty.
Stratili aj vedomie o tom, že Hospodin si robí na tento národ výlučný nárok v zmysle hlavného prikázania: „Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“
Môžeme to nazvať stratou, nebezpečnou stratou historickej pamäti, duchovnej pamäti. Táto strata historickej pamäti mala veľmi zlé následky v ich živote. Dostali sa na zlé cesty, poblúdili aj v náboženskej aj v mravnej oblasti. Hovorí o tom náš text. „Izraelci robili, čo sa neľúbilo Hospodinovi a slúžili baalom. Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im, a tak hnevali Hospodina.“ Dali sa zlákať niektorými príťažlivými stránkami pohanských náboženstiev okolitých národov odvrátili sa od Hospodina a priklonili sa k tým, ktorí sú síce predstavovaní ako bohovia, ale nie sú bohmi. Tak sa dopustili veľkej urážky Hospodina.
Takéto správanie nikdy neostáva bez následkov. Hospodin neostal ľahostajný k takému poblúdeniu. Jeho reakcia na túto ich nevernosť spočívala v tom, že im odmietol poskytovať svoju pomoc v ich bojoch proti nepriateľom. V našom texte sa hovorí o citeľných, bolestných následkoch toho, že zabudli na Hospodina: „Keď opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám, vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ho do rúk plieniteľom, ktorí ich plienili, a odovzdal ich do rúk okolitým nepriateľom, takže nemohli už obstáť pred svojimi nepriateľmi.“ Hospodinov hnev a trest sa teda prejavil veľmi citeľne a nepríjemne na živote národa.
Kniha Sudcov a ďalšie historické knihy Starej zmluva hovoria aj o obnovení historickej pamäti, o návrate k Hospodinovi, o pokání a o obnovení Hospodinovej pomoci. Tieto knihy sú zaujímavé aj pokiaľ ide o vonkajšie udalosti, ale zaujímavé sú predovšetkým z hľadiska sledovania a opisovania vzťahu národa voči Hospodinovi.
My dnes vieme veľmi dobre, čo je to strata historickej pamäti, a to, žiaľ, z vlastnej skúsenosti. Platí to aj v oblasti národnej, platí to aj v oblasti náboženskej a cirkevnej. Dlhý rad generácií našich predkov sa verne pridŕžal Pána Boha. Rodičia a starí rodičia učili svoje deti a vnúčatá modliť sa a chodili spolu s nimi do kostola. I keď neboli bez hriechov a chýb, predsa sa usilovali žiť v bázni Božej, lebo vedeli, že ich vo všetkom sleduje Pán Boh, a týmto svojím životným príkladom učili podobnému spôsobu života aj budúce pokolenia. K Pánu Bohu sa obracali vo svojich ťažkostiach a utrpeniach, a od neho získavali vnútornú oporu, pevnosť a silu. Do myslí nových generácií vštepovali poznanie o tom, aké veľké veci nám Pán Boh daroval skrze svojho Syna Ježiša Krista. Pripomínali svetlé javy a veľké osobnosti v dejinách cirkvi. Spomínali aj na utrpenie a prenasledovanie cirkvi a na pomoc, ktorú Pán Boh cirkvi v týchto ťažkých dobách dával. Z generácie na generáciu odovzdávalo sa toto poznanie, táto viera, tento spôsob života. To bola duchovná pôda, na ktorej v jednotlivých generáciách vyrastali nové svetlé javy a veľké osobnosti v dejinách cirkvi a národa. Nehovoríme, že to bolo tak vždy a všade, ale skutočnosť je, že to tak bolo vo veľkej miere.
Ale to, čo sa stalo za desaťročia systematickej agresívnej ateistickej protináboženskej výchovy, to bolo vymazávanie tejto historickej pamäti. Pôsobilo sa rozličnými metódami: presviedčaním, výsmechom, hrozbami, postihom, ako aj sľubmi a zvýhodňovaním. Výsledkom je to, čo hovorí náš text: „Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael.“ Vieme, že to boli časy ťažkého rozhodovania, ale to nijako nezmierňuje následky vymazania historickej pamäti. Ďakujeme Pánu Bohu za všetkých tých, ktorí aj v tých ťažkých dobách ostali pevní a napriek panujúcej ideológii odovzdávali mladej generácii štafetu viery, lásky, nádeje. Ďakujeme Pánu Bohu za všetkých mladých ľudí, ktorí dnes hľadajú kontakty s Pánom Bohom, s Pánom Ježišom Kristom, s Božím slovom.
Ale i tak je veľmi mnoho tých, ktorí v dôsledku vymazania historickej a duchovnej pamäti trpia vnútornou prázdnotou. Následky toho pociťuje jednotlivec a pociťuje i spoločnosť. Mnohí jednotlivci nemôžu nájsť svoju vlastnú identitu, nevedia, kde duchovne patria, a s tým je spojená veľká neistota, labilita. Komu nie je vštepovaná bázeň pred Hospodinom, ten dokáže bez zábran robiť neetické, ba aj kriminálne činy. Aké ťažké problémy z toho vznikajú pre spoločnosť, je každému dobre známe. Nemôžeme si nepripomenúť apoštolovu vetu z Listu Galatským: „Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať. Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ To platí nielen v rámci života jednotlivého človeka, ale aj v rámci spoločnosti a v rámci generácií. Dnes sa žne mnoho z toho nebezpečného rozsievania, vymazávania historickej a duchovnej pamäti. Zákon sejby a žatvy je neúprosný.
Keď víchrica vyláme les, les sa zotaví. Stvoriteľ sa postaral v prírode o sily regenerácie, ale také regenerovanie trvá dosť dlho. Podobne je to v spoločnosti: Keď zhubná víchrica vyláme mnoho z toho, čo v minulosti slúžilo na budovanie jednotlivých osobností a na budovanie spoločenstva, Boh aj vtedy umožňuje urobiť nový začiatok. Aj to trvá dlho, a nedeje sa to automaticky ako v prírode. Je potrebné, aby sa mnohí jednotlivci rozhodli nadväzovať na dobré, pozitívne hodnoty z minulosti a ďalej na nich budovať. Tu sme oslovení, pozvaní, vyzvaní všetci. Návrat k Biblii, návrat ku všetkým pekným kresťanským spôsobom života v kresťanských rodinách, návrat ku všetkému peknému, čo sa nachádza aj v minulosti našej cirkvi, ale predovšetkým návrat k Pánu Bohu, návrat k Pánu Ježišovi Kristovi. A to všetko je v záujme jednak nás samých, aby sme, takto nadväzujúc, mohli sami rásť, ale súčasne aj v záujme novej generácie, ktorá veľmi potrebuje túto základňu, aby mohla na nej ďalej budovať. Bez Hospodina sa ani moderná generácia nezaobíde. Ale On, ktorý je Bohom budúcnosti, môže a chce aj nás, môže a chce aj mladú generáciu viesť do novej budúcnosti.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
