V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Príhovor na Duchovnej žatve spevokolov v Novom ev. kostole, Žalm 146, 1 - 2; 1. sl. svätodušná

Žalm 146, 1 – 2 „Haleluja! Chváľ duša moja Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem; a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem.“

Milí bratia a milé sestry!

Dnes si pripomíname udalosť, keď Ježišových učeníkov naplnil Duch Svätý a oni začali hovoriť takými jazykmi, že všetci na Letnice zídení v Jeruzaleme mohli porozumieť. Duch Svätý chce aj nás, povahou a spôsobmi rôznych ľudí spojiť a umožniť správne porozumenie.

Potrebnosť správneho porozumenia je zrejmá aj v sekulárnej oblasti. Pomáhajú nám k tomu niektoré slová. Keď sa potrebujeme kamsi dostať, no pešo je to priďaleko, doprava jazdí sporadicky a nemáme auto, použijeme medzinárodne zrozumiteľné slovo: „Taxi!“ Ďalšie všeobecne zrozumiteľné slovo nám ponúkajú tí, ktorí vraj vedia vyriešiť otázku smädu – údajne aspoň na chvíľu. To slovo znie: „Cola!“ Slovom, ktorým možno medzinárodne nadviazať kontakt, či dokonca pozdraviť sa, je: „Haló!“ „Haló, pane, vypadli Vám kľúče… Haló (obdoba: Ahoj).

Sú aj medzinárodne známe náboženské slová, pomocou ktorých sa aspoň trochu zorientujeme na kresťanských službách Božích v krajinách, reči obyvateľstva ktorých nerozumieme: Ide o slová: Kyrie, Gloria, Credo, Amen a Haleluja.

Hebrejské slovo haleluja sa prekvapivo dostalo na listinu medzinárodných slovných hitov ako Taxi, Cola a Haló. Možno aj preto, že dobre znie a dobre sa hodí do piesní. Zo spevákov ho používajú napr. Marta Kubišová či Leonard Cohen. Ale haleluja zaznieva aj z úst športových fanúšikov, pri spievaní oslavných ód svojmu tímu. Haleluja je však predovšetkým výrazom oslavy Božieho mena. Je poznávacím znakom zbožných. Jednou zo základných charakteristík veriacich totiž je, že oslavujú Boha.

Boh a oslava Boha, patria spolu. Nie preto, že by vari Hospodin potreboval lichotníkov, ale preto, že my potrebujeme Boha oslavovať. Ak to robíme, je to skvelý liek pre dušu. Je to niečo také lahodné a uvoľňujúce ako teplý kúpeľ. Keď chválime Boha, sme oslobodzovaní od úpornosti presadiť sa, vydobyť si úspech a šťastie aj na úkor iných, či podliehať tomu, či vychvaľujú reklamy.

Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem. Komu ide – ako žalmistovi – v živote o to, aby oslavoval Boha, je do značnej miery ochránený pred tým, aby prepásol to podstatné, aby sa s tým minul. Hospodin prevracia cestu bezbožníkov (Ž 146, 9).

Keď chválime Boha, je naša myseľ zameraná od problémov a nedostatkov – našich a sveta – na Boha, na Jeho dokonalosť.
Chválenie Boha – a dnes, pri duchovnej žatve spevokolov, myslíme aj na vzdávanie chvály spevom – nás vedie od individualizmu k spoločnému uctievaniu Hospodina cirkvou. Od potrebnej osobnej modlitby k vzývaniu Hospodina v spoločenstve cirkvi. – A to má silu, aj evanjelizačný, misijný náboj.

Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem; a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. Povedané inak: Vedome chcem ďakovať Pánu Bohu za všetko. Niekedy sa to zdá ťažké. Avšak predovšetkým preto, že Božiu starostlivosť prijímame s prílišnou samozrejmosťou.

Kto je ochotný zamýšľať sa nad životom, ten objaví mnohé z Božích dobrodení. Dostojevskij napísal, že „človek je nešťastný, lebo nevie, že je šťastný.“ Nevidíme navonok drobné veci, ktoré nám Pán Boh dáva – to, že máme čo jesť, strechu nad hlavou, slobodu, mier v našej krajine, cirkev, prácu, rodinu, zdravie, schopnosť vidieť, hovoriť, počuť, chodiť, žasnúť – no potom nám, uniká čo hľadáme. Človek sa líši od zvieraťa tým, že si to vie uvedomovať. Aby sme boli šťastní, potrebujeme sa naučiť byť vďační. Veď Boh je pôvodcom všetkého dobra.

Výraz „haleluja!“ má pôvod v dvoch slovách: „Halal“ a „Jah“(ve) (Pán) – chváľte Pána. „Haleluja“ , znamená predne: „vyžarovať “ a potom: „priviesť vyžarovanie na žiariace jadro“. Pri slnku s tým nemáme problém. Tešíme sa, keď svieti, vari si aj pochvaľujeme dobré počasie. Vieme, že svetlo pochádza zo Slnka a keby sme hľadali pôvod svetla, prišli by sme k Slnku. Svojím spôsobom to platí aj o Bohu. K Nemu má všetko smerovať – to opisuje slovo „halal“, z ktorého v spojitosti s Božím menom vzniká „haleluja“ (chváľte Pána).

Nie každý má dar spevu. Nie každý môže spevom slúžiť tak, ako to robíte vy, ktorí spievate v našich spevokoloch. Sme vďační za vašu službu. A predsa každý môže svojím žitím spievať Bohu na chválu. Preto: „Haleluja! Chváľ duša moja Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem; a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem.“ Amen.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.