2. slávnosť svätodušná, Skutky apošt. 2, 37; Galatským 5, 25
Skutky apoštolov 2, 37: (Účinky Petrovej reči) „Keď to počuli, bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom:
Čo robiť, mužovia, bratia?
Galatským 5, 25: „Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha .“
Milí bratia a sestry, kresťanské zhromaždenie!
Mnohokrát sme roztrpčení z vývoja udalostí vo svete i v našej krajine. Ak máme aspoň štipku sebakritiky, potom vidíme aj problémy v našej cirkvi, v našom cirkevnom zbore, v našej vlastnej rodine i pri nás samých. Často čakáme nápravu odniekiaľ zvonku. Napríklad tým, že sa zmení vláda, že nastúpi nové cirkevné vedenie, že členovia rodiny budú mať k nám viac porozumenia, že sa zmenia okolnosti – podmienky, v ktorých žijeme.
Do takýchto úvah vnáša svetlo múdry výrok švédskeho ev. farára Bengta Pleijela, ktorý (v konfirmačnej príručke Brána viery otvorená) tvrdí: „Väčšina svetových problémov začína v našom srdci.“ Teda to, čo treba pre riešenie problémov podniknúť, zďaleka nie je len zmena okolností a pomerov, hoci ani to nepodceňujeme. To, čo treba pre zmenu k lepšiemu vo svete, na Slovensku, v cirkvi, v našom zbore, v rodinách i pri nás samých predovšetkým urobiť, je zmena ľudského srdca. – Čo je omnoho tvrdší oriešok, ako nezáväzné kritizovanie a ponosovanie sa nad chybami druhých, nad problémami v cirkvi alebo v spoločnosti. Prvoradý problém, ktorý pri úsilí zmeniť veci na lepšie treba riešiť, je duchovnej podstaty. K zásadnej pozitívnej zmene v rozličných oblastiach života príde, keď sa zmení – bude meniť ľudské srdce. Tvoje aj moje srdce. K zásadnej zmene dôjde, keď budeme skutočne dôverovať Pánu Bohu, keď budeme milovať Pána Ježiša, keď budeme poslušní Duchu Svätému, ochotne sa Ním necháme viesť.
Zmena nespočíva iba v zmobilizovaní našej vôle. Vystihol to už Martin Luther, keď vo výklade 3. článku Viery všeobecnej kresťanskej hovorí: „Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána veriť, ani k Nemu prísť; ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval.“ Zmena, po ktorej tak túžime, prichádza z pôsobenia Ducha Svätého; keď Jemu dáme v živote rozhodujúci priestor.
Duch Svätý zohráva najdôležitejšiu úlohu v posilňovaní človeka, aby žil kresťanským životom. Nie len tak, aby sme preukazovali vonkajšie znaky života, ale aby sme naozaj žili kresťanský život – milý Pánu Bohu. Dá sa to ilustrovať na príklade s rukavicou. Rukavica ako časť ošatenia nemôže sama nič urobiť. No keď je vo vnútri ruka, potom môže rukavica urobiť čokoľvek, čo chce ruka. Tak isto, keď sa otvoríme Duchu Svätému, keď On dostane v našom živote rozhodujúci priestor, môžeme urobiť to, čo od nás Pán Boh žiada a očakáva. Zmena k lepšiemu sa v živote udeje, keď necháme viesť svoje motívy, plány, slová i skutky Božím Duchom.
Ak sa slovami dnešného kázňového textu pýtame: „Čo robiť?“ – Odpoveď je: Začnime od seba, od zmeny v našom srdci, v našom vnútri. Ako to píše apoštol Pavel: „Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha“ (G 5, 25). „Po lopate“ povedané: Ak naším krstom bola odovzdaná vláda nášho života Pánu Bohu – Božiemu Duchu, potom aj konajme podľa Neho. Dajme sa viesť Duchom Svätým a nie rozličnými duchmi nesvätými. Pritom nesvätých duchov pôsobí vo svete dosť a dosť. Ôsma kapitola Skutkov apoštolov, je toho príkladom. Spomína Šimona, človeka, ktorý sa zaoberal mágiou Keď na zvesť Filipa uveril v Krista a dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac znamenia a zázraky, ktoré sa diali. Mylne sa začal nazdávať, že Duch Svätý je moc, ktorá sa dá kúpiť. Ponúkol apoštolom peniaze, aby mu dali takú moc, že každý na koho položí ruky, by prijal Ducha Svätého (Sk 8, 9 – 19). Tu má koreň aj pojem simónia, ktorým dnes označujeme svätokupectvo, kupčenie s duchovnými úradmi – hodnosťami. Apoštol Peter za to Šimona prísne pokarhal a prikázal mu kajať sa z tejto prevrátenosti srdca (Sk 8,20 – 22). To je konkrétny príklad pôsobenia ducha nesvätého, keď človek chcel získať a používať Boha – Božieho Ducha na svoje sebecké ciele. Vždy ak chceme, aby s prepáčením „tancoval“ Pán Boh ako Mu my „pískame“, ide o doklad, že pôsobenie ducha nesvätého nie je výmysel, ale realitou.
Správna odpoveď na otázku: „Čo robiť? – Aby sa život, svet a predovšetkým aby sme sa my sami menili k lepšiemu, znie: „Ak Duchom žijeme, aj konajme podľa Ducha .“ – Ak sme vládu svojho života krstom svätým odovzdali Božiemu Duchu, potom aj konajme podľa Neho. Tak, ako to čítame v Skutkoch apoštolov v 13. kapitole o cirkevnom zbore v Antiochii. Píše sa tam o ňom: „Raz, keď slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula do práce, do ktorej som ich povolal.“ A cirkevný zbor poslúchol. Ide teda o to, aby si Boh – Duch Svätý používal nás vo svojej službe; aby platilo, že nie my chceme Pánom Bohom manipulovať vo svoj prospech, ale bolo na nás zrejmé, že kresťan je ten, kto dovolí Bohu, aby v ňom a skrze neho niečo (dobré a pekné) urobil (B. Pleijel). Dovoľme Bohu, aby si nás použil vo svojej službe a chráňme sa využívať Pána Boha, Božie veci vo svoj prospech.
Skutkov apoštolov hovoria o ďalších dôležitých skutočnostiach, z ktorých si aspoň tri chceme ešte teraz spoločne všimnúť.
(1) Duch Svätý zostupuje na spoločenstvo, ktoré oŇ prosí, na Neho očakáva.
Apoštolovia očakávali naplnenie Kristovho zasľúbenia o zoslaní Ducha (Sk 1, 5 a 13 – 14; 2, 1 – 3). Prosme teda aj my o Svätého Ducha a najmä ochotne sa podriaďujme Jeho dobrým úmyslom s nami. Tieto spoznávame z Biblie. Kedykoľvek Bibliu otvárame, modlime sa: Pane Bože, daj nám Ducha Svätého, aby sa nám dávne litery Písma stali Tvojím aktuálnym oslovením, Tvojím slovom pre nás. Kedykoľvek nám znie kázeň, prosme o Božieho Ducha, aby sme so slovom kazateľa, počuli aj Božie slovo. Ak prosíme o Ducha Svätého, Pán Boh Ho nanovo – aktuálne dáva.
(2) Ďalej si všimnime, že tí, ktorí boli obdarovaní Duchom Svätým nezostali za zatvorenými dverami, ale verejne prehovorili
(Sk 2, 1 – 4 a 14). Nie vlastnými slovami, ale tým, čo im na srdce položil Pán Boh.
Prítomnosť Ducha Svätého poznávame podľa toho, že ľudia bez bázne vydávajú zrozumiteľné svedectvo o Ježišovi Kristovi. Žijeme v čase, keď sa skončilo sčítanie ľudu a aj v našej cirkvi budeme presnejšie vedieť, koľko nás vlastne je. Nie je to zanedbateľná vec. Dbajme však o to, aby sme sa oveľa viac, ako otázkou členstva – koľko nás štatisticky je, zaoberali úlohou pozvania iných k Ježišovi Kristovi.
(3) A ešte čosi: Zvestovanie evanjelia v moci Ducha Svätého nielen na mení jednotlivcov dobré, ale pôsobí aj porozumenie.
Rôzni ľudia si v Jeruzaleme na Letnice porozumeli. Už si zrazu nie sú cudzí. Babylonský zmätok pýchy a sebectva je prekonaný (por. 1M 11, 1 – 9). – Prekonaný skrze pôsobenia Ducha Svätého.
Ak túžime po kladnej zmene vo svete, v našej vlasti, v našej cirkvi, v našej rodine aj pri nás samých a pýtame sa: „Čo robiť?“ – Odpoveďou je: Dajme Duchu Svätému meniť náš život, naše srdcia, naše vzťahy. Ak sme Jemu odovzdali vládu nad svojím životom, ochotne sa podriaďujme Jeho dobrej vôli, ktorú poznávame z Biblie.
Dnešná Večera Pánova nech nám je v tom pomocou a posilou. Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
