Ranná pobožnosť na Teologickej konferencii v Piešťanoch, Marek 9, 38 – 39
Marek 9, 38 – 39: "Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami. Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne."
Milí bratia a milé sestry!
Cudzí prvok (napr. smietka v oku, tŕnik v prste) v zabehanom postupe zvykne dráždiť. To, čo nám je neznáme, vzbudzuje v nás obavy. Kde rastú obavy a strach, tam ubúda láska. Koľko obáv a strachu by sme mohli vystopovať v dejinách Kristovej cirkvi? Koľkože v nej len bolo a je strachu o seba, o vlastnú existenciu? A tak namiesto, aby sa tí, ktorí konajú v Ježišovom, v láske prijímali a vzájomne sa od seba učili, hľadeli a neraz na seba podnes hľadia ako na konkurenciu.
Už evanjelista Marek zaznamenal tento strach Ježišových učeníkov z konkurencie. Píše, ako „Ján (Ježišovi) povedal: Učiteľ, videli sme niekoho, kto v Tvojom mene vyháňal démonov. Bránili sme mu, keďže nechodil s nami. Ježiš mu však povedal: Nebráňte mu! Ak niekto bude konať mocný čin v mojom mene, nebude schopný hneď mi zlorečiť. Veď kto nie je proti nám, je s nami! (Mk 9, 38n /slovenský ekumenický preklad NZ/)
Učeníci sa boja sa, že nie sú jedineční a bránia vyháňať démonov tomu, kto nechodí s nimi, nepatrí do ich spoločenstva. Z takéhoto postoja možno vyčítať zreteľný strach z konkurencie, obavu zo straty vlastných pozícií. Nemálo z tohto strachu zostalo aj medzi súčasnými kresťanmi bez rozdielu ich vierovyznania. Viac ako ochota k vzájomnému spoznávaniu sa (len to, čo poznáme, môžeme mať aj radi), konštruktívnym rozhovorom a spoločným modlitbám, nejedného kresťana i cirkev charakterizujú výpady, sebaobranné reakcie, neochota počúvať a pochopiť sa navzájom, ba až urážky. Sme málo horliví vzájomne sa učiť, čo našim bratom a sestrám pomohlo lepšie porozumieť Kristovi. Obávame sa konkurencie.
Práve nám, obavami a vzájomnou nedôverou preniknutým ľuďom, znie Božie slovo, že Ježiš – Pán cirkvi sa konkurencie nebojí! Má dosť široké srdce, aby o tých, ktorí proti zlému bojujú v Jeho mene, dokázal povedať: Nebráňte im! Kto nie je proti nám, je s nami! Kto pracuje v Kristovom mene, nemôže byť nepriateľom, ani konkurenciou. Pretože aj tí, ktorí nepatria do nášho cirkevného stádočka, či nie sú s nami celkom na rovnakej „vlnovej dĺžke“, môžu byť dobrými služobníkmi Pána Ježiša.
Každý z nás je iný, inak vníma svet a myslí odlišným spôsobom. Platí to dokonca v rámci jednej rodiny – o manželoch či súrodencoch. Nemá teda zmysel chcieť, či očakávať od druhých, že budú vidieť veci v úplne rovnakom takom svetle ako my, že budú zmýšľať a konať presne ako my. Apoštol Pavel z väzenia napísal: Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Tomu sa teším a aj sa budem tešiť. (F 1, 18) Priznávam, na toto som nedorástol. Keď je na niekom zjavné, že v cirkvi slúži, káže najmä pre vyvýšenie seba, pre vlastné PR, nedokážem mať z toho radosť. Pavel áno. – Je to výnimočný príklad nezvratného pokoja a radosti. Ustúpenia od strachu o seba a sústredenia sa na to, ako to so mnou/nami dopadne, od vlastnej prestíže i obavy o straty popularity k dôležitejším veciam (Miloslav Hájek). – Ku Kristovmu evanjeliu, ktorého zvestovaniu sa nič nevyrovná.
Istý seriál z lekárskeho prostredia zobrazil chirurgov, medzi ktorými vládlo napätie, súperenie o prestíž. Keď však jedného dňa mali uskutočniť náročnú operáciu – oddeliť siamske dvojčatá, museli žiarlivosť, nesvornosť a konkurenčné zmýšľanie ustúpiť. Intenzívne totiž vnímali: ide o život, o záchranu – v danom prípade dvoch detských životov.
Svet, v ktorom žijeme, je jednou veľkou „nemocnicou“, v ktorej pre všetkých bez rozdielu znie Božia diagnóza: Lebo všetci zhrešili a nemajú slávu Božiu (R 3, 23). – To je „ekuména hriešnikov“ (Paolo Ricca), o ktorej hovorí Písmo sväté. Navzdory tomu však Biblia hovorí aj o „ekuméne z Božej milosti“. Tým, ktorí prijali milosť Pána Ježiša, dal Pán Boh poverenie stáť v službe zmierenia (2K 5, 17 – 20) – zápasiť o život ľudí, ktorí Božiu milosť dosiaľ odmietajú. Pán Ježiš nás poveril vyháňať démonov nelásky, sebectva, pýchy, neprajnej žiarlivosti a samospravodlivosti. Dozrel čas, aby sme sa ako veriaci rozličných myšlienkových prúdov a prejavov zbožnosti, rôznych spoločenstiev – a predsa ako členovia jedinej Kristovej cirkvi neusilovali len o zviditeľnenie či presadzovanie vlastného spoločenstva, ale spoločnými silami sa snažili o záchranu života, ako oní chirurgovia. Preto si nás Pán Ježiš zachoval ako svoju cirkev až dosiaľ. Ten, kto Ježiša nasleduje, nemusí byť práve našou kópiou. Platí: Je iba jedna cesta k Bohu – Ježiš Kristus (J14, 6b; Sk 4, 12). Zároveň jestvuje mnoho ciest, veľa rozličných spôsobov ako prísť k Ježišovi, mnoho rozmanitých foriem, ako ľuďom priblížiť – sprostredkovať obsah kresťanskej viery, že iba cez Ježiša prichádzame k Bohu (Ulrich Parzany).
Rozličnosť môže rozdeľovať a môže aj obohacovať. V Kristovi obohacuje. Naša viera sa má uplatniť ako motív nášho konania, nie ako palica, ktorou tlčieme iných, ktorí nemajú (celkom) také presvedčenie ako my.
Buďme ďalekí žiarlivosti. Nehľaďme na bratov a sestry, ktorí nie sú s nami na totožnej „vlnovej dĺžke“ ako na cudzích. Radšej si uvedomujme, kto je naším vlastným, koho sme my vlastníctvom – totiž Pána Ježiša Krista. Jemu patríme! On si nás draho vykúpil. On za nás obetoval svoj život a zveril nám službu zmierenia.
Varujme sa deštruktívnej kritiky. O čo inak by sa žilo, keby sme o tých, ktorí, majú iný prejav zbožnosti –nie sú našou kópiou, hovorili pozitívne, premýšľali v prvom rade o tom, čo dobré sa môžeme vzájomne od seba naučiť, čo pomohlo iným lepšie poznať Krista, čím sa môžeme vzájomne duchovne obohatiť. Neprivatizujme si Ježiša len pre seba, pre náš myšlienkový prúd, pre naše spoločenstvo (Karol Moravčík). Kristov kríž má aj horizontálne rameno – Ježišove ruky objímajú celý svet. Jeho láska je tu pre všetkých. On nás zo svojej milosti povoláva k službe. K boju proti zlu – proti démonským silám. K zápasu o večný život čím viacerých. Prosiac o to v modlitbách, vzájomne sa posilňujme v tomto našom spoločnom zápase. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za cirkev, do ktorej si nás povolal. Ďakujeme za všetkých, ktorým si dal dar viery. Prosíme, zachovaj nás vo svojej pravde a daruj nám veľkorysosť – šírku Tvojho srdca ku všetkým, ktorí Ťa zvestujú v našom svete. Amen.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
