V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Kázne

Prvá adventná nedeľa, Matúš 21, 1 – 9

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. Toto sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha; i vysadol na ne. A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu. No zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! (Matúš 21, 1 – 9)

Tento text podľa svojho obsahu patrí na Kvetnú nedeľu, začiatok Veľkého týždňa pred Veľkou nocou. Ale jeho myšlienky sa veľmi dobre hodia aj na začiatok adventu. Prečítaný odsek hovorí o príchode Mesiáša a Jeho prijatí. To je nielen téma Jeho vtedajšieho jednorazového vstupu do Jeruzalema, ale téma, ktorá je aj dnes aktuálna. Mesiáš Ježiš chce aj dnes vstúpiť do našich životov a chce byť správne pochopený a natrvalo prijatý. To je vždy časová adventná a vianočná téma.
Jeho príchod je splnenie dávnych očakávaní. Izraelský národ vo svojej biede volá k Hospodinovi: „Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil“ (Iz 63, 19). Jednotlivec túži po Božej blízkosti: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“ (Ž 42, 2). V Ježišovej dobe sa ozývali silné túžby po oslobodení z politického područia, útlaku, a po začiatku novej doby blaha. Ľudia, ktorí vítajú Ježiša pri Jeho vstupe do Jeruzalema, čakajú, že splní ich túžby a vyrieši ich problémy, problémy osobné, spoločenské, politické.
O problémy, nespokojnosť a túžby nie je nikdy núdza. Vtedy ich bolo mnoho, mnoho ich je aj dnes. Dnes by sme Mu vedeli predložiť nekonečný zoznam. No On nie je automat, ktorý by mechanicky plnil naše ľudské priania. On nás najprv učí, po čom máme túžiť, a kriticky triedi zoznam našich prianí. On zo svojho božského nadhľadu pozná priority, vie, čo je skutočne dôležité, čo má význam nielen z hľadiska momentálnej chvíle, ale predovšetkým z hľadiska večnosti. On vie, čo je v našich túžbach dobré a čo je zlé. On nám prichádza darovať to, o čom On vie, že to skutočne potrebujeme. Tak to bolo vtedy, tak je to aj dnes. On JE Mesiáš, ale svoju predstavu Mesiáša nepreberá jednoducho z toho, čo od Mesiáša očakávajú ľudia. On sám určuje, akým Mesiášom chce byť.
Keď Mu ľudia pri vstupe do mesta privolávajú Hosana, majú na mysli zoznam svojich prianí. Zostanú pri tomto Hosana aj vtedy, keď spoznajú, že On napriek skromnému príchodu na osliatku je suverénny Pán?, Pán, ktorý sa nedá stiahnuť na nízku úroveň ľudských prianí?, ale vo svojej múdrosti a láske sám určuje, čo je pre človeka a spoločnosť dobré a dôležité? Zostanú aj vtedy, keď spoznajú, že On je Mesiášom celkom iného typu, než akého oni očakávali? Zostanú aj potom pri svojom Hosana? Mnohí sa dajú zmanipulovať Jeho nepriateľmi a pridajú sa k zástupu, ktorý volá Ukrižuj!
Táto dramatická premena Jeruzalemčanov a slávnostných pútnikov je pre nás varovaním a výzvou. Najprv nám treba pozorne počúvať, ako Ježiš triedi a mení naše túžby a želania, s ktorými nesúhlasí a nemieni ich splniť, aké nové túžby a želania v nás prebúdza, čo nám sľubuje a čo prináša, a až potom sa rozhodnúť, či ho budeme vítať radostným Hosana a či pri tomto Hosana chceme celý život zostať. Len prijatie Mesiáša, ktoré je podložené jeho plným a pravdivým poznaním, môže byť trvalé za všetkých okolností.
Aký je teda ten Mesiáš, ktorý vstupuje na osliatku do Jeruzalema? A ktorý v advente a na Vianoce chce prísť k nám, medzi nás? Vstupuje do Jeruzalema, do mesta, ktoré pre Židov v Palestíne a diaspóre bolo stredobodom. Nielen pre Židov, ale aj pre bohabojných a prozelytov (pozri napr. J 12, 20; Sk 8, 27n). Do tohto stredobodu vstupuje Mesiáš. Nezostáva na okraji, ale vstupuje do stredobodu. Napriek navonok skromnému vstupu chce byť a pôsobiť v stredobode. Nechce zostať na periférii; jedine stredobod, centrum je pre Neho primerané miesto. To platí aj dnes, keď k nám prichádza. Chce byť určujúcim, rozhodujúcim, usmerňujúcim Pánom, chce byť a pôsobiť na centrálnom mieste našich osobných životov, našich rodín a iných spoločenstiev. Toto centrálne postavenie chce mať v cirkvi, v cirkevných zboroch a veľkých cirkevných spoločenstvách. Cez takto ovplyvňovaných a určovaných ľudí chce pôsobiť v celej spoločnosti. Tento poznatok, že prichádzajúci Mesiáš chce zaujať miesto v rozhodujúcom stredobode, by mal každý premeniť na drobné, konkrétne myšlienky a požiadavky, ktoré práve pre neho prichádzajú do úvahy.
Prichádza do centra náboženského života. Po stati o vstupe do Jeruzalema nasleduje stať o vyčistení chrámu. Mesiáš vstúpil na nádvorie chrámu a našiel tam veci, ktoré ho naplnili hnevom. Vyhnal predavačov obetných zvierat a peňazomencov. Chcel chrám vrátiť jeho pôvodnému účelu a odstrániť z neho to, čo tam nepatrilo. Cituje slová, podľa ktorých má byť chrám domom modlitby pre všetky národy, domom tichého, čistého kontaktu s Pánom Bohom. K modlitebnému sústredeniu je potrebné ticho, a hluk, ktorý spôsobovali zvieratá a jarmočná atmosféra, tomu prekážali. Takisto pohľad na peňazomencov vyvolával v dušiach prítomných všetko iné, len nie modlitebnú atmosféru. Ježiš to všetko vyhnal a poslal preč. Okrem iného aj preto, že to všetko odvracalo pozornosť od toho, čo malo byť pre chrám prvoradé.
Povedal, že z chrámu urobili „peleš lotrov“. Mohli by sme to vyjadriť slovami: „zbojnícka diera“. Ježišovi vadilo, že s náboženskými úkonmi sa takto spájajú ekonomické záujmy, ba aj túžby po zbohatnutí. Takéto zneužívanie náboženského cítenia a náboženských úkonov sa vyskytlo nielen v tomto prípade, ale aj inokedy v priebehu cirkevných dejín. Lutherov ostrý protest proti obchodu s odpustkami je v tej istej línii ako zákrok Pána Ježiša v Jeruzalemskom chráme. To všetko nás núti pozrieť sa kriticky na túto stránku života cirkvi v minulosti a prítomnosti. Pán Ježiš chce, aby naše chrámy boli miestom, kde v slove a sviatostiach zneje k nám Božie slovo a kde ho s modlitebným sústredením prijímame. On, náš Mesiáš, chce byť v stredobode našich chrámov, v stredobode cirkvi, v stredobode individuálneho náboženského života každého z nás. On z nášho náboženského života chce odstrániť to, čo do neho nepatrí a dáva nám to, čo nevyhnutne potrebujeme.
On ako Mesiáš chce vstúpiť do centra našich bytostí. Pri pohľade na mnohých zbožných vo svojej dobe našiel v nich motívy a túžby, ktoré devalvovali a zničili každý prejav zbožnosti. Videl ľudí, ktorí keď sa modlili, robili to kvôli tomu, aby ich ľudia obdivovali. Keď konali skutky milosrdenstva a dávali chudobným podporu, tiež im záležalo na tom, aby boli videní. Keď konali úkony pokánia, ako napríklad pôst, stavali sa na obdiv, aby bolo vidno, s akým sebazaprením to robia. Okrem týchto príkladov pestovania kultu vlastnej osoby, ktoré Pán Ježiš na mnohých ľuďoch zbadal, povedal so všeobecnou platnosťou, že oni všetky svoje skutky robia, aby ich ľudia videli. To všetko pokladal za nečisté motívy, ktoré bolo treba zo sŕdc ľudí odstrániť, podobne ako vyhnal z chrámu to, čo do neho nepatrilo.
Keď On ako Mesiáš niečo odstraňuje, nikdy nenecháva príslušné miesto prázdne. Namiesto nesprávnych motívov chcel vložiť do sŕdc správne pohnútky: vďačnosť voči Pánu Bohu, radosť z Boha, radosť z toho, že môžeme robiť dobré veci s kresťanskou samozrejmosťou. Tie čisté motívy, ktoré nám ponúka Mesiáš, nám dávajú pocit opravdivej slobody. Ostaneme pri nich len za predpokladu, že On bude stále v určujúcom stredobode nášho cítenia a myslenia.
Spomedzi mnohých ďalších oblastí, do stredobodu ktorých chce Mesiáš vstúpiť, spomenieme manželstvá a rodiny. Sme radi a vďační Pánu Bohu za šťastné a pokojné manželstvá a rodiny. Ale, žiaľ, je toľko manželstiev a rodín, v ktorých sa nachádzajú zlé, nepekné veci, ktoré neraz vyúsťujú do osobných tragédií a spoločenských problémov. Všimnime si niektoré z tých negatívnych postojov a spôsobov správania. Sebectvo, pri ktorom ľudia v manželstve myslia len na svoje záujmy a bezohľadne ich presadzujú na úkor toho druhého. Túžba po peniazoch a čím vyššom konzumnom štandarde. Hodnotenie človeka, ktorého si vyberáme za partnera a s ktorým žijeme, nie podľa toho, aký je jeho charakter, ale podľa toho, čo má, čo vlastní. Túžba po sexuálnej rozkoši za každú cenu, ktorá vedie k cudzoložstvu, a to bez ohľadu na to, ako človek zraňuje toho druhého a bez ohľadu na to, ako rozbíja svoje či cudzie manželstvo a berie deťom otca, či mamu, oberá ich o pokojné rodinné zázemie, ktoré tak veľmi potrebujú pre svoj zdravý telesný, duševný a duchovný vývoj. Alkoholizmus, drogová závislosť, hráčska vášeň. Ponižovanie, terorizovanie, tyranizovania, násilnosti. Mnoho je v tejto oblasti zjavného aj utajeného utrpenia. Toto všetko je hnoj, ktorý chce z našich manželstiev a rodín náš Mesiáš odstrániť. Chce tak urobiť miesto pre niečo dobré, pozitívne, tvorivé. Známe sú tieto pozitívne hodnoty: Rešpektovanie dôstojnosti toho druhého. Radosť zo spoločenstva, v ktorom sa spoločne prežíva radosť a šťastie a spoločne sa znášajú a riešia problémy a ťažkosti. Radosť zo spoločenstva, v ktorom nič nezatajujeme, nič nerobíme poza chrbát toho druhého, ale sme pre neho priezrační. Radosť z toho, že máme človeka a ľudí, ktorým sa môžeme so všetkým zdôveriť a prijať od nich pochopenie a pomoc. Radosť z toho, že si kedykoľvek môžeme pozrieť priamo do očí. Radosť z detí, ktoré sú šťastné v takomto peknom rodinnom prostredí. To všetko sa dá dosiahnuť len za predpokladu, že dovolíme, aby Mesiáš Ježiš bol v stredobode našich domácností, a to nie ako mlčiaci, ale ako Ten, ktorému vždy dovolíme mať prvé, rozhodujúce slovo. Keby tohtoročná adventná a vianočná doba znamenala v našich domácnostiach takéto zmeny, bolo by to nielen opätovné zasvätenie určitého obdobia v cirkevnom roku, ale udalosť prvoradého významu.
V rámci adventnej prípravy by sme si mali odpovedať na takéto otázky: Čo všetko chce Mesiáš Ježiš odstrániť z môjho života, z mojich zvyklostí? Aký obraz sa mi naskytne, keď sa pozriem na svoj život Jeho očami? V evanjeliách mám dosť informácií o tom, ako On posudzuje jednotlivé postoje a hodnoty v mojom živote. Som ochotný dovoliť Mu odstrániť to, čo sa Jemu nepáči, i keď som si na to priveľmi zvykol a som na to priveľmi pripútaný? Čo všetko mi On chce darovať, keďže som ja na to zabúdal? Čo mám robiť, aby On bol stále v stredobode môjho života?
Boli by sme šťastní, keby sme sa stotožnili s programom prichádzajúceho Mesiáša, keby sme sa vzdali toho, čo On chce odstrániť z nášho života, od čoho nás chce očistiť, oslobodiť, a keby sme s radosťou prijali to, čo nám prináša a daruje. Môžu to byť veľké zmeny, ale zmeny, ktoré prináša tento Mesiáš sú vždy dobré. On najlepšie vie, čo je pre nás prospešné. Ak Ho takto prijmeme, budeme mu privolávať úprimné, presvedčivé Hosana, a to nie iba jeden deň, ale celý život. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.